Môj profil 
Predplatné
Robejšek je členom Správnej rady organizácie pod názvom Institut 2080, ktorá zastrešuje osobnosti verejného života pôsobiace v akademickej, súkromnej i verejnej sfére. Za cieľ si dal analyzovať najpálčivejšie spoločenské problémy a hľadať originálne, ale pritom jednoduché a funkčné riešenia.
A takýmto spoločenským problémom je zaiste aktuálna neutešená situácia v Európe. Z celkového postoja tohto politológa je zrejmé, že problém zo základu vychádza z chybnej podstaty inštitúcie, ktorou je samotná Európska únia. “Európskej únii chýba európsky patriotizmus, čiže identifikácia obyčajných ľudí s EÚ. To sa stalo preto, že európska integrácia je od samého počiatku len projektom elít, ktoré vytvárali celoeurópske inštitúcie a normy a arogantne prehliadali, čo si myslia a chcú obyčajní ľudia,” vraví Robejšek, a dodáva, že dôsledky európskych “dohôd, ktoré vyhovujú elitám viac než národom, však nesú obyčajní ľudia”.
Presadenie kvót je podľa neho “typické európske riešenie, neurobiť dosť alebo dokonca nič pre odstránenie problému, ale za to kolektivisticky prerozdeliť jeho následky”. Táto príslovečná “európska solidarita” fungovala presne takto “aj pri vydržiavaní Grécka”. “Namiesto toho, aby krajinu z eurozóny vytesnili a aby začala znova s novou menou, tak sa rozdelili náklady na jej vydržiavanie medzi ostatné krajiny,” poznamenáva Robejšek.
Ďalej pokračuje: “Migračná kríza opäť ukazuje, že EÚ síce vytvára veľké množstvo celoeurópskych inštitúcií, ale v krízových situáciách nevie fungovať”. Nielen jemu je jasné, že príliv imigrantov sa kvótami nezastaví, a “bude musieť byť aj za pomoci násilia zastavený”. Politici mali zasiahnuť oveľa skôr, ale oni “robia to, čo je potrebné na riešenie problému až vtedy, keď nie je iné východisko”. Európske vlády si podľa neho nesplnili svoju povinnosť a nezabezpečili svoje územie. “Tajné služby západných krajín upozorňovali dlhodobo na riziko migračnej vlny a na jar tohto roku varovali, že sa stáva akútne. Vlády na to však nereagovali,” vraví Robejšek.
O európskych zmluvách sa vyjadruje, že boli už mnohokrát porušené alebo nenaplnené. “Zaujímavé je, že to väčšinou urobili silné krajiny. Od slabších členov sa naopak očakáva v rámci EÚ len jedno – poslušnosť,” konštatuje. Keď vzdorujú, tak sa im “populisticky vyhráža odobratím subvencií”, na ktoré však ako riadne členské krajiny majú právne nároky. Takéto “vzdorovité” štáty, ku ktorým zaraďuje aj Českú republiku, nabáda, že si “musia trúfnuť povedať NIE”, lebo v opačnom prípade podľa neho krajina suverenitu stráca. “Práve v otázke prílivu cudzincov a tým aj národnej identity smie rozhodovať len každý národ sám a nie nejaká nadnárodná organizácia. Inak naozaj nejde o suverénny národ,” vraví Robejšek.
Mnoho Európanov, nie európskych politikov, sa k migrantom stavia odmietavo. Dokonca sa ich protesty stupňujú, vyostrujú a dochádza k radikálnym až extrémistickým prejavom násilia. Podľa Robejška však “násilie zanesú do Európy predovšetkým migranti sami”, pričom “sa nikdy nesmie zabudnúť na príčinu a dôsledok”.
.jpg)
