Kosovo 19. februára 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Armend Nimani)
Kosovo oslávilo 10. výročie vzniku, ale na medzinárodnom poli stále nedosiahlo plné uznanie
Kosovo stále nie je členom OSN, nemá bezvízový styk s EÚ. Uznala ho len polovica sveta, neuznávajú ho dve krajiny Rady bezpečnosti OSN a päť krajín EÚ, čo nedávno pripomenul aj srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačić (viac pozri TU). Kosovská ekonomika a vnútorná politika tiež nie je stabilná.
“Spory medzi kosovskými Albáncami a srbskou minoritou sa stále nepodarilo prekonať,” vraví politológ Přemysl Rosůlek zo Západočeskej univerzity v Plzni v rozhovore pre idnes.cz, ktorý teda konštatuje, že “Kosovo zatiaľ nepreukázalo, že by mohlo byť plnohodnotným a životaschopným štátom”.
USA uznali Kosovo ako prvé, no nečakali, že odpor Ruska a Číny bude tak vytrvalý a situácia sa tak “zabetónuje”. Čakalo sa, že proces uznania Kosova bude rýchlejší.
“Západ čakal, že to Rusko prehryzie, ale Rusko urobilo úplný opak a na truc uznalo ako nezávislé štáty Abcházsko a Južné Osetsko. Je tu tiež niekoľko krajín Európskej únie ako napríklad Španielsko, ktoré majú problémy so svojimi menšinami a k princípu územnej zvrchovanosti sú viac citlivejší,” vysvetľuje Rosůlek.
Práve Srbsko ako kľúčový štát stále neuznalo Kosovo. Podľa Rosůlka je tu však určitá nádej, že účasť srbskej kandidátky v kosovskej vládnej koalícii znormalizuje vzťahy so Srbskom, pretože Srbi s kosovskými úradmi dlhodobo odmietali spolupracovať a nechceli sa podieľať ani na voľbách. Ale mení sa to pomaly. Kosovskí politici ako Hashim Thaci či Ramush Haradinaj robili rôzne nekalé činnosti a bránia sa tak medzinárodnému súdu.
Časť Albáncov v západnom Macedónsku a v južnom Srbsku sa ale cíti byť príbuzná s kosovskými Albáncami. “Pokiaľ by došlo k rozkolu EÚ a Kosovo by stratilo motiváciu smerovať do ich radov vo svojich súčasných hraniciach, tak by sa to mohlo stať potenciálnou hrozbou. Nehovorím, že je to na stole, ale nie je to celkom zažehnané,” podotýka Rosůlek.
Vraví, že sa už objavil aj návrh na kantonizáciu Kosova, čiže rozdeliť ho na srbskú a albánsku časť, ktorá by sa mohla vrátiť do Albánska a “dokonca počul, že Srbi by Kosovo mohli pustiť výmenou za pripojenie Republiky srbskej, čo je srbská entita Bosny a Hercegoviny”. No existuje takmer desiatka ďalších návrhov, ktoré nemajú sílu presadiť sa.
Srbský prezident Alexander Vučič sa však nedávno vyjadril, že “Srbi nepodporia plné uznanie Kosova výmenou za členstvo v EÚ”. Viac pozri TU.