Ak by bolo takéto referendum úspešné, strana mala zaplatiť 1,5 milióna eur, ak by bolo neúspešné, stálo by ju to 3 milióny eur. Náklady štátu na referendum v súčasnosti presahujú 6 miliónov eur. Hlina návrh pripravil, lebo sa domnieva, že inštitút referenda sa začína zneužívať a jeho iniciovanie sa zrejme stane módou.

Martin Fecko neuspel s novelou zákona o usporiadaní pozemkov pod stavbami

Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, sa meniť nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž dnes neposunuli do druhého čítania návrh jeho novely, ktorý parlamentu predložil Martin Fecko (OĽaNO).

Fecko chcel novelou spresniť proces usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z majetku štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. Podľa poslanca existujú prípady, keď stavby, ktoré sa takto presunuli, sú postavené na pozemkoch, ktoré vlastnia iní. Čiže nie obce alebo vyššie územné celky.

Poslanec tak v novele navrhoval, aby obce a vyššie územné celky proces pozemkových úprav riešili prioritne formou zámennej zmluvy. To znamená, že usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom pod takýmito stavbami by sa realizovalo v prvom rade formou zámeny dotknutého pozemku za náhradný pozemok vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku.

Poslanci schválili pravidlá pre monitorovacie náramky odsúdených

Zavedenie monitorovacích elektronických náramkov pre odsúdených na domáce väzenie dostane od júla jasné pravidlá. Poslanci NR SR dnes 95 hlasmi schválili zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami z dielne ministerstva spravodlivosti.

Inštitút je v trestných kódexoch zakotvený už od roku 2006. V praxi ho nebolo možné používať z technických dôvodov. To je podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) dôvod, prečo je v súčasnosti domáce väzenie využívané pri ukladaní trestov iba ojedinele, t. j. v niekoľkých desiatkach prípadov ročne.

Nový zákon tak stanovuje podmienky kontroly odsúdených pomocou elektronických monitorovacích náramkov. Obstaranie celého systému bude stáť 27 miliónov eur s DPH, jeho ročná údržba pre 2000 monitorovaných odsúdených je vyčíslená na 4,2 milióna eur. Rezort spravodlivosti tvrdí, že tieto prostriedky sa majú vrátiť štátu do šiestich rokov. Alternatívny trest domáceho väzenia je totiž nielen lacnejší ako pobyt odsúdených v nápravných ústavoch, ale odsúdený bude naň aj finančne prispievať. Z nákladov zhruba tri eurá na deň má platiť jednu tretinu alebo až polovicu. Zavedenie náramkov sa má odraziť aj v oblasti väzenstva, keďže časť miest v preplnených väzniciach bude uvoľnená pre tých, ktorí čakajú na výkon trestu.

Náramky však nemajú byť nasadzované iba na nohu odsúdených. Prostredníctvom nich bude možné zabezpečovať výkon takých súdnych opatrení, ako je napríklad zákaz priblíženia sa k miestu alebo osobe. Osoby podozrivé z domáceho násilia by mali monitorovať, aby sa nepriblížili k obeti. Násilníci nebudú môcť prísť napríklad na štadióny, kde by mohli spôsobovať problémy. Systém umožňuje kontrolovať aj dodržanie zákazu používania alkoholických nápojov, ktoré ukladajú súdy v trestnom konaní popri iných trestoch.

Rezort pod vedením Boreca spustil už v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO) spolufinancovaný z eurofondov. Vlani v apríli podpísal zmluvu na dodávku systému elektronického monitoringu osôb so spoločnosťou ICZ Slovakia.

Minister uistil, že do domáceho väzenia sa nedostanú vrahovia, násilníci ani páchatelia inej závažnej kriminality. “Ide len o prečiny, kde je maximálna sadzba päť rokov,” deklaroval. Domáce väzenie môže byť uložené len pri výške trestu do dvoch rokov, pri menej závažných trestných činoch.

“Ukladanie alternatívnych trestov má preukázateľne výrazný výchovný účinok,” uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Odsúdený podľa jej slov normálne pracuje, venuje sa rodine a v určitých časoch musí byť doma a dodržiavať konkrétny režim. Podľa Kurilovskej je dnes v krajinách EÚ tendencia pristupovať k tomu, aby sa pri prečinoch ukladali tresty takéhoto charakteru.

Monitoring osôb s elektronickými náramkami sa má zabezpečovať centrálne v rámci operačného strediska s nepretržitou prevádzkou, ktoré vznikne na ministerstve spravodlivosti. V prípade akéhokoľvek incidentu budú operátori inštruovať probačných a mediačných úradníkov v danej oblasti a prípadne aj políciu. Systém, ktorý umožňuje monitorovať 2000 osôb, má byť do praxe nasadený od začiatku budúceho roka. V polovici tohto roka sa má začať s jeho pilotnou prevádzkou. Do nej budú zapojení nielen figuranti z policajnej akadémie a Paneurópskej vysokej školy, ale už aj odsúdení z tzv. otvorených oddelení s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsah nahrávania na súdoch sa zúži

Zvukové záznamy zo súdnych pojednávaní sa nebudú vyhotovovať v takom rozsahu, ako sa pôvodne plánovalo. Zúženie povinnosti pri zasadnutiach súdov v trestných veciach dnes presadila podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Anna Vitteková (Smer-SD) cez pozmeňujúci návrh k zákonu o elektronických náramkoch pre väzňov. Zmena nadobudne účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov.

Doteraz sa počítalo s tým, že sa budú nahrávať hlavné pojednávania, verejné aj neverejné zasadnutia súdov. Po novom sa má vyhotovovanie nahrávok týkať pri trestných veciach len hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí, na ktorých sa vykonáva dokazovanie. Civilných pojednávaní sa zúženie nedotkne.

V odôvodnení pozmeňujúceho návrhu sa píše, že z neverejného zasadnutia je vylúčená verejnosť a sú prítomní len členovia senátu a zapisovateľ. “Vo vzťahu k verejnému zasadnutiu je z vecného hľadiska účelné zaznamenávať ho len v rozsahu, keď sa na ňom vykonáva dokazovanie,” uvádza Vitteková.

Poslankyňa vládnej strany pre TASR priznala, že ju po schválení povinnosti nahrávať zaskočila diskusia medzi sudcami. “Sú to skôr problémy technického charakteru, tak sme to chceli trochu zjednodušiť. Myslím si, že by bolo potrebné aj personálne posilniť súdy a jednotlivé senáty, ale, bohužiaľ, finančné prostriedky nám to nedovoľujú. Tak sme to chceli súdnictvu aspoň takto uľahčiť,” vysvetľuje.

Proti zúženiu povinnosti nahrávať súdne pojednávania sa postavila podpredsedníčka Mosta-Híd a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. “Je to na škodu veci. Nahrávanie slúži nielen na to, aby bolo zaznamenané dokazovanie, ale aj na to, aby v prípade sťažností účastníkov konania na sudcu sa dalo verifikovať, či sudca porušil pravidlá. Pokiaľ zúžime nahrávanie súdnych pojednávaní v trestných veciach, nebude to plniť všetky funkcie, ktoré má,” povedala pre TASR s tým, že za Vittekovej návrhom vidí Žitňanská lobing sudcov.

Povinné nahrávanie súdnych pojednávaní od 1. marca schválil 109 hlasmi parlament vlani v rámci vládnej novely Občianskeho súdneho poriadku. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) si od povinného nahrávania sľubuje skultivovanie prednesov v súdnej sieni a menej neskorších sporov, čo počas pojednávania zaznelo a čo nie. “Navyše postupne aj zrýchlenie samotného konania pred súdom,” doplnil. Súdne pojednávanie sa má zaznamenávať s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Záznam sa bude uchovávať na nosiči dát a bude súčasťou súdneho spisu.

ml