Môj profil 
Predplatné
Bratislava 15. februára (TASR/HSP – Foto:TASR)
Pachová stopa je človeku nanič. Ale psí čuch je 100-násobne citlivejší
Pachová stopa je často jediný dôkaz, ktorý po páchateľovi zostane na mieste činu. Slovenskí policajní kynológovia by práve preto chceli, aby metóda pachových konzerv dostala vyššiu úroveň. Ide o porovnanie pachovej stopy z miesta činu s pachom podozrivého. V Bratislave sa dnes uskutočnilo prvé stretnutie slovenských odborníkov s českými kolegami.
“Českí kolegovia sú o to pred nami, že na tejto metóde spolupracujú aj univerzity. Sme radi, že prišli, chceli by sme využiť ich poznatky, ktoré majú z akademickej a teoretickej bázy, my máme skôr z praktickej,” povedal pre TASR riaditeľ Odboru kynológie a hipológie na policajnom prezídiu Branislav Diďák. Metóda pachových konzerv, ktorá vznikla v strednej Európe, sa podľa neho v súčasnosti v trestnom konaní používa ako podporný dôkaz, chcel by ju dostať na vyššiu úroveň. “Chceme urobiť maximum pre to, aby tí psi boli neomylní, aby boli stopercentní,” povedal. Na budúci rok chystá medzinárodnú konferenciu, na ktorej by prácu kynológov chcel priblížiť hosťom zo zahraničia, ale aj slovenským zástupcom prokuratúry a ostatných zložiek justície. “Toto stretnutie bolo z nášho pohľadu veľmi prínosné. Myslím, že v tom budeme pokračovať. Bude to určite v prospech rozvíjania tejto metódy, ktorá je veľmi úspešná u nás aj na Slovensku,” povedal o dnešnom stretnutí český policajný kynológ František Klimus.
Zabili ženu na čerpačke, rohož po nich zanechala pachovú stopu
Dobrým príkladom úspešnosti metódy pachových konzerv je lúpež na čerpacej stanici v Žiari nad Hronom. Dvaja maskovaní páchatelia, z nich jeden ozbrojený dlhou strelnou zbraňou, chceli peniaze. O život vtedy prišla jedna zamestnankyňa čerpacej stanice. “Pachová stopa bola z rohože, tam páchatelia nepatrne prešli. Bola to otázka pár sekúnd, napriek tomu tam zanechali pachovú stopu,” povedal Ján Varga, policajný expert na metódu pachových konzerv. Podľa neho išlo o zásadný dôkaz. “Iné dôkazy na mieste činu zaistené neboli. Hlavný dôkaz bola pachová stopa, ktorá usvedčovala. Na základe nej sa jeden z páchateľov priznal a zhromaždili sa ďalšie dôkazy,” povedal. V súčasnosti sú za mrežami.
Každý páchateľ podľa Vargu nechá na mieste činu pachovú stopu, aj keď niektorí sa ju pokúšajú zničiť rozsypaním korenia alebo červenej papriky. “Oni si myslia, že zničia tú pachovku, to nie je pravda. Aj keď zničí niektoré miesta, nedokáže zničiť každé jedno miesto,” vysvetlil Varga. Pachová stopa sa zaisťuje odtlačkom na bavlnenú látku, ktorá sa priloží na miesto a na 30 minút zakryje hliníkovou fóliou. Potom sa stopa uloží do skleneného obalu, v ktorom vydrží päť rokov.
Slovenskí policajní kinológovia majú podľa Diďáka na metódu pachových konzerv v súčasnosti vycvičených 15 psov. Do služby nastupujú približne v troch rokoch života, na vrchole svojich síl sú v šiestich rokoch. Policajti ich používajú, pokiaľ to psi fyzicky zvládajú. Väčšinou ide o sučky nemeckých ovčiakov, ale majú aj labradorského retrivera a francúzskeho boserona. Diďák informoval, že policajti majú spolu asi 750 psov, z nich je 150 špeciálne vycvičených na hľadanie výbušnín, drog, bankoviek, zbraní či ohnísk požiarov. Policajní psi sú majetkom štátu, keď v službe skončia, musia ich ponúknuť iným štátnym organizáciám alebo obciam, ktoré ich využívajú napríklad na stráženie. “Bohužiaľ, ani právne nie je možné, aby si ho psovod zobral domov, čo voľakedy bolo,” povedal Diďák. Dostal však prísľub, že by sa to mohlo zmeniť.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
