Policajné vysvetlenia zákrokov zo 17. novembra – alebo skôr kandidáti na policajný vtip roka?

Bratislava 20. novembra 2020 (HSP/Foto:SITA-Jana Birošová)

Internetom sa šíria videá z policajného zásahu z bratislavského protestu 17. novembra 2020. Sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú diskusné príspevky pod nimi. No a najzaujímavejšie, a niekedy aj najveselšie, sú vysvetlenia polície a tých, ktorí sa jej zastávajú

Tak napríklad to video, ako policajti strelia pätnásťročného chlapca nejakým „umravňovacím“ projektilom do hlavy. Vraj to nebola krv, čo z neho hodnú chvíľu tieklo, a čo vedľa stojaca dievčina nevedela papierovými vreckovkami zastaviť – vraj to bola farba. Nuž, klobúk dolu pred policajnými maskérmi: v takom rekordnom čase chlapcovi nepozorovane vyrobiť takú perfektnú napodobeninu tržnej rany aj s kvalitnou farebnou imitáciou asi hektolitra stekajúcej farby, na nerozoznanie od skutočnej krvi, to je skutočne profesionálny výkon.

Vraj sa tá farba používa na označovanie páchateľov. Nuž, dáva perfektnú logiku, ak polícia používa farbu, ktorá je po každej stránke na nerozoznanie od skutočnej krvi – na kameru to vyzerá efektnejšie, a polícia predsa chce mať dobrý imidž, či nie?

Okrem toho je to praktické najmä pri akciách, kde nastane naozajstný čurbes a všetci sú krvaví. Vtedy polícia ľahko odlíši zlých od dobrých: jednoducho tých zlých postrieľa červenou napodobeninou krvi.

Zaujímavé je tiež vysvetlenie, že policajti tou streľbou vo výške očí iba bránili Úrad vlády pred demonštrantmi. V situácii, keď bol dav za zábranami a vôbec nehrozilo, že by sa pokúsil o prelomenie bariéry a o nejaký útok alebo niečo podobné, je toto vysvetlenie skoro také presvedčivé, ako tvrdenie, že streľbou chránili občanov pred pandémiou.

Ale aj tu praktické vysvetlenie, prečo je najlepšie strieľať vo výške očí: ak vystrelíme tým gumovým či plastovým projektilom demonštrantovi oko, na nasledujúcej demonštrácii už na prvý pohľad vieme, ktorí sú iba náhodní okoloidúci, a ktorí sú tí naozajstní nebezpeční notorickí demonštranti, ktorí tam chodia opakovane – áno, správne, sú to tí jednookí.

A na tých si treba dávať bacha. Totiž niektorí demonštranti sú fakt nebezpeční. Jedno video napríklad ukazuje, že vedia hodiť delobuch tak šikovne, že ho nikto nevidí ani nepočuje, a pritom ťažkoodencovi, ktorý má profesionálne brnenie a prilbu s nepriestrelným plexisklom chrániacim tvár, tým delobuchom cez to plexisklo (a ešte k tomu bez rozbitia plexiskla) spôsobia ťažkú tržnú ranu na líci. Ťažkoodenec sa okamžite skláti na zem a je vyradený z boja.

A robia to tak zručne a zákerne, že niektorí neveriaci tomášovia tomu ani nechcú veriť a myslia si, že to ten policajt nafingoval. A dokonca sa všetci títo popierači stretli na facebooku ministra vnútra Romana Mikulca, takže to teraz vyzerá, že zo sto diskutujúcich tam je všetkých sto presvedčených, že nám polícia zahrala divadielko. No nie je to zákerné?

Ale tržná rana na líci, to je naozaj vážny úraz, nečudo, že aj taký tvrdý chlap ako policajný ťažkooodenec odpadol. Bol v takom ťažkom šoku, že na záberoch nevidno ani kvapku krvi, všetka mu stuhla. A pritom to sú chlapi, ktorým nevadia ani odtrhnuté prsty. Neveríte?

Na ďalšom videu je totiž vidieť policajta, ako hádže delobuch do priestoru medzi protestujúcich a policajtov. No ale iste uznáte, nedáva zmysel, aby policajt hádzal delobuchy. Zástancovia polície nám jednoducho vysvetlili, ako sa to v skutočnosti mohlo stať: vraj to mohlo byť tak, že „policajt len tesne pred tým zdvihol zo zeme už zapálenú pyrotechniku, ktorú hádzali demonštranti medzi zasahujúce jednotky, pričom delobuch následne pohodil ďalej, aby nikoho nezranil.“

Nuž, nepochybne to bolo práve takto. Ten statočný bojovník zodvihol horiaci delobuch rukou, podišiel s ním bližšie k zátarasu, za ktorým boli ľudia, hodil ho na zem a ustúpil, lebo vedel, že vybuchne.

Tu je namieste zdôrazniť profesionalitu a statočnosť toho policajta. Profesionalitu preto, lebo zjavne vedel, kedy delobuch vybuchne, už keď ho dvíhal zo zeme. To sú tie dlhé roky praxe. No a statočnosť preto, lebo obetavo tú pyrotechniku zobral do ruky, bez ohľadu na svoje prsty. Normálny človek by sa bál, že mu ich odtrhne, ale policajný profesionál nie – ten voľačo vydrží, prstov má až desať, tak snáď nebude mäkký. Lepšie keď to odtrhne prsty, než by to malo, ako jeho kolegovi, cez plexisklový štít urobiť tržnú ranu na tvári, prípadne odtrhnúť nohu aj s kanadou, keby sa snažil to odkopnúť. Logické, nie?

Ivan Lehotský