Prízvukuje, že nie podľa reči, ale podľa skutkov poznáme nielen človeka, ale aj politické strany. “Politickým zoskupeniam, ktoré boli schopné – keď boli pri moci – zobrať aj žobrákovi palicu (spomeňme si napr. na neústavné odobranie invalidných dôchodkov telesne postihnutým občanom), nemožno veriť, že im ide skutočne o občana, a nie o úzke skupinové záujmy,” zdôrazňuje.
“Principiálne nesúhlasíme, aby politické strany, ktoré sa už mnohonásobne rozpadli a porozdeľovali, a ich “nezaradení” poslanci tým stratili akúkoľvek legitimitu vo vzťahu k občanovi, rozhodovali o hocičom, čo má dlhodobo ovplyvňovať život slovenských občanov.
Parlament by už do konca aktuálneho volebného obdobia nemal prijímať žiadne rozhodnutia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom menili ústavné pomery v štáte “najmä ústavné zabezpečenie niečoho, čo sa ukazuje pre štát i občana nevýhodným,” tvrdí.
Hovorí, že ohľadom druhého pilieru by bolo treba konečne urobiť odideologizovanú analýzu nielen slovenského spôsobu budovania dôchodkového systému ako celku, ale aj preskúmať, prečo od tohto spôsobu “dôchodkovej reformy” upustili v Maďarsku i v Česku, prečo i v takom bohatom Nemecku dovolili do druhého piliera nasmerovať len 4 percenta, a nie bezhlavo podliehať tlaku politických a ekonomických síl, pre ktorých skutočne spravodlivé dôchodky pre našich občanov sú až na poslednom mieste, ak vôbec na ne myslia.
“To, že politika týchto, tzv. pravicových strán nie je úprimná, dokazuje aj ich pozícia, ktorú zaujali k zákonu o minimálnom dôchodku. Predsa je v príkrom rozpore s akoukoľvek pravicovosťou, aby sa požadovalo niečo pre občana v rozpore s kritériom zásluhovosti.
Predsa nemôže mať rovnaký minimálny dôchodok človek, ktorý celý život dával svoje peniaze výlučne do prvého piliera, a človek, ktorý si pri rovnakom príjme časť peňazí ukladal na osobný účet, aby potom z neho dostal dodatočný príjem v rozpore s princípom rovnosti. Aj tento postoj tzv. pravicových strán ukazuje, že jediné, čo ich zaujíma, nie sú spravodlivé dôchodky pre našich dôchodcov, ale plnenie pokladní dôchodcovských správcovských spoločnosti podľa princípu: Nech to štát a občana stojí, čo to stojí. Hlavná vec je, že zisky našich spriaznených osôb rastú,” kritizuje postoj pravicových strán Anton Hrnko.
Prízvukuje, že Slovenská národná strana je za spravodlivý a udržateľný dôchodkový systém, v ktorom sa bude s občanom hrať čestná hra a v ktorom nebudú jeho peniaze určené na zaslúžilý odpočinok po celoživotnej práci len prostriedkom na bohatnutie vybraných kapitálových skupín. “Silný štát, ktorý SNS presadzuje, musí mať priestor na optimalizáciu dôchodkového systému, ktorý sa stále ukazuje ako nezrelý. Preto jeho zabetónovanie ústavným zákonom podľa predstav niektorých tzv. pravicových politikov by bolo hazardovanie s budúcimi generáciami dôchodcov. Rozhodne to odmietame,” zdôrazňuje Anton Hrnko.
eu


























