Môj profil 
Predplatné
Klöcknerová v ňom uvádza, že “Plán A” kancelárky Angely Merkelovej na európske riešenie utečeneckej krízy je stále správny, na vnútropolitickej scéne a v dvojstranných vzťahoch so susednými a tranzitnými krajinami však treba zájsť “o krok ďalej”. Preto navrhuje, aby Nemecko prerozdeľovalo len tých žiadateľov o azyl, ktorí majú perspektívu zostať v krajine. “Kto žiadnu nemá, toho treba hneď na hranici odmietnuť alebo vrátiť,” povedala Klöcknerová denníku Rhein-Zeitung.
Podľa predstáv podpredsedníčky CDU príjem utečencov by mal byť možný iba cez centrá umiestnené v blízkosti nemeckých hraníc alebo hotspoty a registračné centrá mimo územia Nemecka. Naposledy menované zariadenia by mohli byť prevádzkované spoločne s partnerskými krajinami, ako sú Rakúsko, Taliansko, Grécko a Turecko. Klöcknerová tiež navrhuje, aby Nemecko vybudovalo registračné centrá na tureckej strane hraníc so Sýriou a Irakom.
Myšlienka registračných centier pre utečencov na vonkajších hraniciach EÚ pritom nie je nová. Európska komisia už niekoľko mesiacov tlačí na ich zriadenie, no momentálne sú v prevádzke iba dve z 11 centier plánovaných v Taliansku a Grécku. Ďalšie majú byť podľa eurokomisára pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitrisa Avramopulosa pripravené asi o štyri týždne, uviedla agentúra APA.
Poprední politici CDU a sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) vyjadrili s Klöcknerovej plánmi súhlas. Podľa podpredsedu koaličných sociálnych demokratov (SPD) Ralfa Stegnera sú však prejavom “čistej paniky” z klesajúcich preferencií CDU sedem týždňov pred voľbami v troch spolkových krajinách. “V skutočnosti je to antimerkelovský plán, ktorý má zakryť to, aký veľký je v CDU chaos a nespokojnosť s kancelárkou,” povedal Stegner.
Klöcknerová je líderkou kandidátky CDU vo voľbách v Porýní-Falcku, ktoré sa uskutočnia 13. marca. V túto supervolebnú nedeľu sa bude hlasovať aj Bádensku-Württembersku a Sasku-Anhaltsku. Merkelová sa spolieha na zmenu vlády v Porýní-Falcku, kde je teraz pri moci koalícia SPD a zelených. Naplánovaných tam má desať predvolebných mítingov.
Kluby a diskotéky vo Freiburgu údajne obmedzujú vstup cudzincov
V súvislosti s migrantmi a cudzincami napísal cez víkend denník Badische Zeitung, že v meste Freiburg im Breisgau v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko cudzincov momentálne nepustia do takmer žiadnej diskotéky a klubu. Ich prevádzkovatelia to okrem iného zdôvodňujú sexuálnym obťažovaním žien, krádežami a násilím z ich strany.
Úrady si chcú tieto tvrdenia overiť. “Platí zákaz diskriminácie. Nikto nemôže paušálne vylúčiť jednu skupinu ľudí,” povedal agentúre DPA Ulrich von Kirchbach, ktorý je na radnici vo Freiburgu zodpovedný za kultúru, mládež, sociálne veci a integráciu.
O žiadnych akútnych problémoch so žiadateľmi o azyl, ktorých je v meste viac ako 3000, však nevie. Všetci sa správajú slušne, hoci “čierne ovce” existujú všade. Miestna polícia takisto nezaznamenala žiadne sexuálne útoky spáchané migrantmi ani zvýšenie trestných činov v tejto oblasti.
Podľa zistení novín Badische Zeitung v niekoľkých tanečných kluboch malo dôjsť k obťažovaniu žien, ako aj k pokusu o znásilnenie. Viaceré stravovacie prevádzky následne zmenili pravidlá pre vstup hostí. Jeden klub zaviedol limit na počet cudzincov, ďalší im umožňuje vstup v závislosti od akcie.
Do klubu Wheit Rabbit sa údajne dostane so špeciálnou vstupnou kartou len ten, kto odmietne násilie, sexizmus a diskrimináciu. “Netolerujeme prejavy sexizmu, agresie alebo dokonca násilia, tiež ani vylučovacie správanie voči ľuďom kvôli ich pohlaviu, sexuálnej orientácii, pôvodu alebo náboženstvu. Kto sa s tým nestotožní, nemal by požiadať o klubovú kartu,” uviedol klub v e-maili zaslanom médiám po zverejnení článku na webovej stránke novín.
Na Facebooku neskôr zverejnil stanovisko, podľa ktorého v súčasnej dobe intenzívne pracuje na tom, “ako sa napríklad utečenci môžu lepšie integrovať do nočného života”.
Do pozornosti sa v polovici januára dostalo aj nemecké mesto Bornheim v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, kde zakázali mužom od 18 rokov z radov utečencov vstup do tamojšej krytej plavárne. Dôvodom tohto opatrenia boli množiace sa sťažnosti návštevníčok a zamestnancov plavárne na slovné obťažovanie mužmi z neďalekej ubytovne pre žiadateľov o azyl
