Dokument je výsledkom schôdzky šéfov štátov a vlád tzv. normandskej štvorky, ktorá sa dnes po viac ako 16 hodinách skončila v bieloruskom Minsku. Dokument podpísali len členovia kontaktnej skupiny pre urovnanie krízy na východe Ukrajiny, spresnili agentúry s tým, že francúzsky prezident Francois Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ukrajinský prezident Petro Porošenko a ruský prezident Vladimir Putin – ako predstavitelia normandskej štvorky – sa k jeho plneniu zaviazali ústne, upozornila agentúra RIA Novosti.

Líder Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexander Zacharčenko podľa agentúry TASS po podpise dohody vyhlásil, že niektoré jej body si vyžadujú dodatočné prerokovanie a odsúhlasenie. Varoval, že ak dôjde k ich porušeniu, zástupcovia proruských síl sa nebudú zúčastňovať na nových stretnutiach, uviedla agentúra TASS.

Zacharčenko dodal, že delegácie DĽR a LĽR dokument podpísali na základe záruk, ktoré poskytli Putin, Merkelová a Hollande. Líder DĽR vyjadril nádej, že dohoda povedie k ukončeniu bojov a poskytne obom republikám príležitosť na rozvoj. “Týmto pomôžeme aj samotnej Ukrajine,” vyhlásil Zacharčenko.

Agentúra AP citovala ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý uviedol, že minská dohoda nezakotvuje autonómiu pre oblasti ovládané teraz proruskými separatistami, ani federalizáciu Ukrajiny.

Dosiahnutie dohody o ukončení bojov na východe Ukrajiny oznámil po vyše 16-hodinovom rokovacom maratóne v Minsku ruský prezident Vladimir Putin.

Základným bodom je dohoda o prímerí na východe Ukrajiny, ktoré začne platiť v noci zo soboty na nedeľu, teda 15. februára od 00.00 h miestneho času.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že prímerie bude bezpodmienečné a úplné. Označil ho za najvýznamnejší výsledok rokovaní. V rovnakom duchu sa vyjadril aj šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier. Podľa neho “Minsk 2” umožní vyhnúť sa špirále vojenskej eskalácie.

Okrem toho sa v Minsku dosiahla dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.

Ťažké zbrane sa podľa Putina stiahnu z línie, na ktorej sú v súčasnosti ukrajinské vládne sily, ako aj z línie určenej pre separatistov, ktorá bola dohodnutá vlani na jeseň a je zakotvená v mierových protokoloch z Minska.

K odsunu ťažkých zbraní by podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka malo dôjsť do 14 dní.

Ruský prezident tiež informoval, že sa s Porošenkom dohodli, že situáciu v meste Debaľceve vyhodnotia vojenskí experti.

Súčasťou dohody je tiež vytvorenie podmienok pre plynulé dodávky humanitárnej pomoci i výmena zajatcov vo formáte “všetkých za všetkých”, a to do piatich dní od ukončenia sťahovania ťažkých zbraní. Podľa Porošenka by sa mala na slobodu dostať aj ukrajinská pilotka Nadia Savčenková, ktorá je pre podozrenie z nezákonného prekročenia ruských hraníc a zo zabitia dvoch ruských novinárov v vyšetrovacej väzbe v Rusku.

Dokument predpokladá aj voľby v jednotlivých regiónoch DĽR a LĽR, informovala agentúra TASS. O voľbách sa bude rokovať v rámci trojstrannej kontaktnej skupiny. Na priebeh hlasovania bude dohliadať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

V súlade s dohodu by do konca roka 2015 mala na Ukrajine začať platiť nová ústava, v ktorej by mala byť zakotvená decentralizácia a prijatie zákona o osobitnom štatúte niektorých regiónov v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ústavnou reformou je podľa dokumentu podmienené aj obnovenie ukrajinskej kontroly nad spoločnými hranicami s Ruskom.

Dokument ďalej ráta so zabezpečením udelenia milosti a amnestie. Stanovuje “stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených síl, vojenských zariadení, ako aj žoldnierov z územia Ukrajiny, ktoré by sa malo uskutočniť pod dohľadom OBSE, a ozbrojenie všetkých ilegálnych skupín”. Počíta s obnovením sociálnych a hospodárskych väzieb Doneckej a Luhanskej oblasti s kyjevskou vládou, vrátane obnovenia vyplácania dôchodkov a sociálnych dávok.

Lídri krajín tzv. normandskej štvorky potvrdili, že rešpektujú územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a dohodli sa na pravidelných stretnutiach, na ktorých by zhodnocovali plnenie minských dohôd.

Prezident Hollande na tlačovej konferencii uviedol, že aktéri schôdzky v tzv. normandskom formáte už dnes v rámci mimoriadneho summitu EÚ požiadajú jeho účastníkov, aby podporili dosiahnutú dohodu. Hollande dodal, že spolu s nemeckou kancelárkou Merkelovou chcú pomáhať pri verifikovaní smerovania mierového procesu na Ukrajine.

Merkelová uviedla, že po rokovaniach v Minsku je väčšia nádej na ukončenie krviprelievania na východe Ukrajiny. Zásluhu na tom, že proruskí separatisti podpísali dohodu v Minsku, má podľa nej ruský prezident, ktorý ich presvedčil, aby súhlasili s prímerím.

23:43 OSN dúfa, že z ukrajinskej dohody vzíde skutočné prímerie

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval dnes všetky strany konfliktu na východnej Ukrajine, aby splnili záväzky, ktoré prijali na mierových rokovaniach v bieloruskom Minsku, a zabezpečili, že sa tamojšie krviprelievanie skončí. Informoval o tom jeho hovorca.

“Pan očakáva, že záväzky z Minska budú rešpektovať všetky strany,” uviedol hovorca OSN Stéphane Dujarric vo vyhlásení. Pan reagoval na dohodu, ktorú v Minsku dosiahli Nemecko, Francúzsko, Rusko a Ukrajina s cieľom ukončiť ročný konflikt na východnej Ukrajine.

“Vyzýva zúčastnené strany, aby zabezpečili, že sa 15. februára začne ozajstné a trvácne prímerie tak, ako bolo dohodnuté, a že otvorí cestu širšiemu politickému riešeniu konfliktu, založenému na minských dohodách,” citovala Dujarrica agentúra Reuters.

22:20 Eskalácia bojov na Ukrajine odporuje duchu Minska

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg privítal dnes minskú dohodu o ukončení bojov na východe Ukrajiny, avšak povedal, že eskalácia konfliktu odporuje duchu tejto dohody. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

“Dohoda z Minska je vítaným krokom k tomu, čo, dúfam, bude trvácne a mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, a k obnoveniu ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti,” citovalo NATO vyjadrenie Stoltenberga pre nórsku tlačovú agentúru NTB.

“To, na čom teraz skutočne záleží, je, aby bola dohoda plne uplatnená a bez akéhokoľvek odkladu,” dodal generálny tajomník.

“Eskalácia bojov na východe Ukrajiny nie je v duchu toho, čo bolo schválené v Minsku. Rusko musí ukončiť svoju podporu separatistov a stiahnuť svoje sily a vojenskú výzbroj z východnej Ukrajiny,” povedal Stoltenberg podľa agentúry Reuters.

16:37 Podľa litovskej prezidentky je dohoda o prímerí na Ukrajine “čiastková” a “slabá”

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite kritizovala dnes dohodu o prímerí na Ukrajine ako “iba čiastkové riešenie”. Označila ju za “slabú”, pretože neobsahuje podmienky kontroly hraníc.

“Kontrola hraníc nebola dohodnutá a nie je vyriešená. To znamená, že hranica je otvorená pre akýchkoľvek vstupujúcich vojakov,” vyjadrila sa Grybauskaite v Bruseli pred summitom Európskej únie.

Predseda Európskej rady Donald Tusk tiež varoval, že “musíme byť opatrní”. Skutočnou skúškou bude podľa neho to, či bude prímerie rešpektované, píše tlačová agentúra DPA.

Francúzsky prezident Francois Hollande však dohodu z Minska, ktorú pomáhal sprostredkovať, obhajoval ako “náznak” nádeje v čase, keď je konečný výsledok neistý. “Nadchádzajúce hodiny budú rozhodujúce,” dodal.

13:01 Delegácie normandskej štvorky vypili celé vedrá kávy

Účastníci schôdzky o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ktorá sa dnes skončila v Minsku, počas vyše 16 hodín rokovania vypili “celé vedrá kávy”, vyhlásil dnes pred novinármi hostiteľ podujatia, bieloruský prezident Alexander Lukašenko.

Dodal, že hosťom ponúkli na jedenie pokrmy pripravené z vajec, syry, mliečne výrobky, “všetko ruskej a bieloruskej výroby a pôvodu”.

Podľa agentúry BELTA si Lukašenko všimol, že experti z jednotlivých tímov si počas noci chodili pospať “na zmeny, aby mali čistú hlavu”, lebo “tak to musí byť” pri uzatváraní závažných dohôd. Spresnil, že hlavní aktéri – nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska Francois Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin – nespali vôbec. “Oni sú jednoducho skvelí, vydržali ten maratón,” uviedol bieloruský prezident.

Nespal ani samotný Lukašenko. “Ako by som mohol? Vari sa dá viesť vojna na svetovom bojisku bez nábojov? Mojou úlohou bolo dodávať strelivo, tak som ju aj plnil,” vyhlásil Lukašenko s úsmevom v odpovedi na otázku, či plnil aj svoj nedávny sľub, keď sa pred novinármi zaviazal, že účastníkom mierových rokovaní o Ukrajine bude nosiť kávu, kým sa nedohodnú.

BELTA dodala, že Hollande a Merkelová sa na záver schôdzky v Minsku Lukašenkovi poďakovali za vytvorenie podmienok pre rokovania.

Najdôležitejším výsledkom schôdzky je dohoda o prímerí, ktoré na východe Ukrajiny začne platiť o polnoci zo soboty na nedeľu. Dohoda počíta aj s odsunom ťažkých zbraní zo súčasných pozícií a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie na Ukrajine, vrátane ústavnej reformy.

11:01 Putin oznámil, že normandská štvorka sa dohodla na ukončení bojov na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin dnes oznámil, že účastníci rokovaní tzv. normandskej štvorky v Minsku uzavreli dohodu o ukončení bojov na východe Ukrajiny.

Putin po 16 hodinách rokovaní pred novinármi uviedol, že “sa podarilo dohodnúť na najdôležitejších otázkach”. Prímerie na východe Ukrajiny začne platiť 15. februára o 00.00 h miestneho času. Bola ďalej dosiahnutá dohoda o stiahnutí ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.

Ťažké zbrane sa podľa Putina stiahnu z línie, na ktorej sú v súčasnosti ukrajinské vládne sily, ako aj línie určenej pre separatistov, ktorá bola dohodnutá vlani na jeseň a je zakotvená v mierových protokoloch z Minska.

K odsunu ťažkých zbraní by podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka malo dôjsť do 14 dní.

Ruský prezident tiež informoval, že sa s Porošenkom dohodli, že situáciu v meste Debaľceve vyhodnotia vojenskí experti.

Lídri krajín tzv. normandskej štvorky potvrdili, že rešpektujú územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a dohodli sa na pravidelných stretnutiach, na ktorých by zhodnocovali plnenie minských dohôd.

Závery schôdzky v Minsku potvrdil na tlačovej konferencii aj francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý bol spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou iniciátorom najnovšieho pokusu o zastavenie bojov na východe Ukrajiny.

Hollande upozornil, že v súvislosti s riešením ukrajinskej krízy treba urobiť ešte veľa práce, ale zdôraznil, že dohoda z Minska poskytuje reálnu šancu na zlepšenie tamojšej situácie.

10:29 Putin oznámil dohodu o prímerí na východe Ukrajiny  

Ruský prezident Vladimir Putin dnes oznámil, že účastníci rokovaní tzv. normandskej štvorky v Minsku sa dohodli na zastavení paľby na východe Ukrajiny. Prímerie začne platiť 15. februára od 00.00 h miestneho času. Informovali o tom ruské a svetové tlačové agentúry. 

09:50 Ukrajina nesúhlasí s demarkačnou líniou v Donbase a štatútom republík

Ukrajinská delegácia na minských rokovaniach o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny nesúhlasí s ruským návrhom ohľadom vytýčenia demarkačnej línie v oblasti Donbasu a návrhom štatútu oboch proruských subjektov, ktoré tam vlani na jar vznikli – Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Informovala o tom agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroje z rokovaní.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko už dnes ráno uviedol, že pozícia Ruska na rokovaniach a niektoré jeho požiadavky boli neprijateľné. Pred novinármi sa podľa agentúry TASS vyjadril, že zatiaľ nemá “žiadne dobré správy”. Pripustil však, že “je ešte nádej”.

Po diskusii v skupinách sa opäť rokuje v obvyklom formáte, ale k šéfom štátov a vlád normandskej štvorky – nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi, ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi a jeho ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi – sa pripojila aj predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu Heidi Tagliaviniová, ktorá bola doteraz účastníčkou rokovaní kontaktnej skupiny. Pridali sa k nim aj ministri zahraničných vecí Nemecka, Ruska a Ukrajiny Frank-Walter Steinmeier, Sergej Lavrov a Pavlo Klimkin.

10:23 Merkelová a Hollande zrejme nestihnú začiatok summitu v Bruseli

Francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová zrejme nestihnú začiatok vrcholného summitu EÚ v Bruseli, kde prílety šéfov štátov a vlád očakávajú medzi 11.00 h a 13.00 h. Konflikt na Ukrajine je jednou z hlavných tém summitu.

Merkelová s Hollandom sa v bieloruskom Minsku od stredy večera zúčastňujú na schôdzke v tzv. normandskom formáte, v rámci ktorej chcú s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom dospieť k dohode o ukončení krviprelievania na východe Ukrajiny, kde od vlaňajšej jari prišlo o život vyše 5000 ľudí.

Podľa ruských zdrojov sa v Minsku pracuje na záverečnom dokumente, ktorý vzíde z rokovacieho maratónu trvajúceho už vyše 16 hodín.

Ruské zdroje uviedli, že ak záverečný dokument z Minska odsúhlasia a podpíšu všetky strany, bude to veľký úspech. Neúspech schôdzky v Minsku môže viesť k uvaleniu nových ekonomických sankcií na Rusko.

10:18 Proruskí separatisti žiadajú odsun ukrajinských vojakov z Debaľceve

Zástupcovia samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny, ktorí zatiaľ odmietajú podpísať návrh dokumentu o urovnaní krízy v Donbase, trvajú na stiahnutí jednotiek ukrajinskej armády z mesta Debaľceve, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam.

Debaľceve je mesto regionálneho významu v Doneckej oblasti, ale je jedným z najdôležitejších železničných uzlov na Ukrajine – zbiehajú sa tam totiž trate z Charkova, Mariupola, Rostova na Done, Taganrogu a Moskvy. Kvôli bojom v Donbase je teraz železničné spojenie medzi samozvanou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) a zvyškom Ukrajiny prerušené.

Od júla minulého roku Debaľceve a priľahlú oblasť kontrolujú vládne sily, pričom momentálne je tam od 7000 do 10.000 vojakov. Agentúra RIA Novosti uviedla, že vládne sily chcú zrejme využiť debaľcevský koridor na výpady do vnútrozemia oboch samozvaných republík – Doneckej a Luhanskej. Proruskí separatisti majú zase asi v úmysle obkľúčiť vládne sily.

Ako dnes informovali ruské a západné agentúry, ukrajinská delegácia na minských rokovaniach o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny nesúhlasí s ruským návrhom ohľadom vytýčenia demarkačnej línie v oblasti Donbasu a návrhom štatútu oboch proruských subjektov, ktoré tam vlani na jar vznikli – DĽR a LĽR.

Podľa francúzskych médií rokovania v Minsku môžu trvať ešte niekoľko hodín. Agentúra Reuters medzičasom informovala, že francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius kvôli rokovaciemu maratónu v Minsku zrušil na dnes naplánovanú schôdzku v Londýne.

09:29 Separatisti odmietli podpísať dokument odsúhlasený normandskou štvorkou

Zástupcovia samozvaných republík na východe Ukrajiny na rokovaní kontaktnej skupiny pre urovnanie konfliktu dnes dopoludnia odmietli podpísať predložený dokument, ktorý je výsledkom rozhovorov v rámci tzv. normandského formátu, informovala agentúra TASS.

Na rokovanie kontaktnej skupiny dnes do Minska pricestovali aj lídri oboch samozvaných republík – Alexandr Zacharčenko z Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Igor Plotnickij z Luhanskej ľudovej republiky (LĽR).

Tieto medzinárodne neuznané subjekty doteraz na rokovaniach kontaktnej skupiny zastupovali Denis Pušilin a Vladislav Dejnego. Rokovania kontaktnej skupiny sa konajú paralelne so schôdzkou v tzv. normandskom formáte.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin dnes ráno – krátko po správach o skončení 14 hodín trvajúceho rokovacieho maratónu normandskej štvorky – informoval, že diskusie pokračujú “vo všetkých možných formátoch”.

Podľa agentúr RIA Novosti a Reuters sa dnes dopoludnia po diskusii v skupinách opäť rokuje v obvyklom formáte, ale k šéfom štátov a vlád normandskej štvorky – nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi, ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi a jeho ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi – sa pripojila aj predstaviteľka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu Heidi Tagliaviniová, ktorá bola účastníčkou rokovaní kontaktnej skupiny. Pridali sa k nim aj ministri zahraničných vecí, informovala RIA Novosti, ktorá nespresnila, o ktoré krajiny ide.

Tlačové agentúry dnes ráno priniesli viacero vyhlásení účastníkov rokovaní v normandskom formáte, z ktorých vyplýva, že ich vývoj nevnímajú rovnako: Porošenko dnes ráno pri odchode z rokovacej sály uviedol, že pozícia Ruska na rokovaniach a niektoré jeho požiadavky boli neprijateľné. Pred novinármi sa podľa agentúry TASS vyjadril, že zatiaľ nemá “žiadne dobré správy”. Pripustil však, že “je ešte nádej”.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zase v noci nadnes pred novinármi deklaroval, že “rokovania sa vyvíjajú lepšie než super”.

Poradca ruského prezidenta Vladislav Surkov sa pred novinármi odmietol vyjadriť k priebehu diskusií, odkázal im, aby vydržali do konca rokovaní.

Zdroj blízky rokovaniam podľa agentúry TASS uviedol, že záverečný dokument bude mať okolo desať bodov a mal by obsahovať dohodu o prímerí, odsune vojsk a vytvorení bezpečnej zóny. Po podpísaní dokumentu účastníkmi schôdzky v tzv. normandskom formáte sa s ním oboznámia účastníci paralelne prebiehajúceho rokovania kontaktnej skupiny.

Agentúra Ukrinform s odvolaním sa na zdroj blízky rokovaniam uviedla, že lídrom normandskej štvorky sa na podpis pripravujú dva dokumenty.

08:39 Porošenko: Pozícia Ruska na rokovaniach bola neprijateľná

Rokovania o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny sa po 14 hodinách skončili, informovala agentúra Ukrinform.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že pozícia Ruska na rokovaniach a niektoré jeho požiadavky boli neprijateľné. Pred novinármi sa podľa agentúry TASS vyjadril, že zatiaľ nemá “žiadne dobré správy”. Pripustil však, že “je ešte nádej”.

Po tom, ako dnes ráno Porošenko opustil rokovaciu miestnosť, začalo sa trojstranné rokovanie dvojice západných politikov – nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda – s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa ruskej televízie Dožď sa očakáva spoločná tlačová konferencia Merkelovej a Hollanda.

Agentúra DPA medzičasom informovala, že na rokovaniach bola údajne dosiahnutá dohoda o zastavení paľby. Podľa agentúry TASS by prímerie malo začať platiť 14. februára, mal by sa začať odsun vojsk a mali by s vytvoriť tzv. bezpečné zóny.

08:30 Účastníci minských rokovaní sa dohodli zatiaľ na 80 percent

Lídri Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka dosiahli v noci nadnes v bieloruskej metropole Minsk dohodu v niekoľkých oblastiach. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.

Očakáva sa, že dohoda bude zahŕňať stiahnutie ťažkých zbraní, vytvorenie demilitarizovanej zóny a budúceho štatútu Donbasu. Účastníci rokovaní sa podľa RIA Novosti dohodli na 80 percent.

Predchádzajúcu dohodu z vlaňajšieho septembra podpísali taktiež v Minsku. Dokument požadoval stiahnutie ťažkých zbraní, vytvorenie samosprávy východoukrajinských oblastí a nárazníkovej zóny pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc.

Dohodu však znepriatelené strany začali krátko nato porušovať a pokračovali v násilnostiach. Nový plán však ráta s omnoho širšou demilitarizovanou zónou, ktorá má byť vytvorená pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Rusko opakovanie odmieta obvinenia, že posiela svoje zbrane a vojakov na juhovýchod Ukrajiny. Západní lídri však trvajú na tom, že Moskva stojí za podporou násilia a separatistických snáh o prevzatie kontroly nad Donbasom.

Ukrajinská kríza si podľa OSN vyžiadala vyše 5000 mŕtvych a donútila 1,5 milióna ľudí opustiť svoje domovy.

07:51 Podpísanie mierovej dohody v Minsku je nádejné, tvrdia diplomati

Existuje nádej, že účastníci rozhovorov v bieloruskom hlavnom meste Minsk dospejú k dohode o riešení krízy na Ukrajine. Pre agentúru Reuters to dnes povedali nemenované diplomatické zdroje.

Najvyšší predstavitelia Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka sa už 12 hodín snažia sa nájsť spôsob na ukončenie bojov na juhovýchodnej Ukrajine, ktoré si vyžiadali vyše 5000 životov. Detaily o dokumente zatiaľ nie sú známe.

Zatiaľ čo americký prezident Barack Obama stále zvažuje dodanie smrtiacich zbraní ukrajinskej armáde, európski lídri sa obávajú, že by to viedlo k eskalácii napätia. Rusko v dôsledku sankcií čelí zhoršujúcej sa ekonomickej situácii.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande navštívili minulý týždeň Kyjev a Moskvu, kde rokovali s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

“Celý svet čaká na to, či sa situácia posunie smerom k deeskalácii, stiahnutiu zbraní a prímeriu, alebo sa vymkne spod kontroly,” uviedol Porošenko po svojom príchode na rokovania do Minska.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov naznačil istý posun v rokovaniach. Uviedol, že rozhovory sú “aktívne, lepšie než skvelé”. Kedy sa dospeje k podpísaniu dohody, však nie je stále jasné, ani to, za aký čas ustanú boje.

ml