Bratislava 13. januára 2020 (HSP/Foto:Facebook)
Ak sa pozrieme do minulosti, vždy boli v slovenských vládach politické strany a politickí lídri, ktorí zastávali v kultúrno-etických otázkach normálne postoje a vďaka ich principiálnym postojom v týchto témach, v konečnom dôsledku nedošlo k importu liberálnych a progresivistických experimentov zo Západnej Európy, píše politik paradoxne zo strany Smer Ján Podmanický
Hoci Smer v prvých rokoch svojej existencie inklinoval k západnej európskej ľavici aj s jej liberálnou agendou, postupne sa v ňom podľa Podmanického vyprofiloval aj veľmi silný konzervatívny prúd, ktorý bránil tomu, aby sa na Slovensko importovala liberálna, protinárodná agenda. Smer sa postavil za viacero iniciatív, ktoré išli opačným smerom, či už to bol ústavný článok o ochrane manželstva, alebo vypovedanie Istanbulského dohovoru.
Z daného aspektu bude podľa Podmanického rok 2020 veľkou neznámou. V prípade, že bude vládu opäť zostavovať Smer, je zrejmé, že postoj k civilizačno-kultúrno-etickým otázkam zostane nezmenený. Ak však bude vládu zostavovať opozícia, nikto nevie, ako to napokon skončí, lebo v prípade, že sa KDH nedostane do parlamentu, zostane iba zopár roztratených konzervatívnych poslancov v takejto koalícii, ktorí síce budú presadzovať status quo v hodnotových témach, no v prípade opačného vývoja nebudú mať reálnu silu liberálne zákony zastaviť.
Iná situácia by vznikla, ak by sa do parlamentu dostalo KDH, ktoré keby jasne deklarovalo svoj zásadný postoj v kultúrno-etických otázkach, ostatné strany, najmä ultraliberálne Progresívne Slovensko, by sa neodvážilo riskovať existenciu vládnej koalície nastoľovaním kontroverzných liberálnych návrhov, píše Podmanický a pokračuje:
„KDH by svojím jasným postojom síce utrpelo v liberálnej tlači, ale jeho dôveryhodnosť v očiach vlastných voličov by stúpla, a som presvedčený, že by stúpol aj jeho politický výtlak v takejto vládnej koalícii. Nikto z ostatných lídrov nebude riskovať stabilitu ťažko vytvorenej vlády otváraním delikátnych tém, ktoré by však vládu mohli ľahko položiť. Paradoxne, KDH pod vedením Alojza Hlinu robí presne naopak. Svojím liberálnym partnerom ustupuje a priam sa podkladá tak viditeľne, že to v konečnom dôsledku môže byť pre jeho ďalšiu existenciu osudné. Alojz Hlina sa nevie jasne vyjadriť, aký bude postoj KDH v prípade otvárania spomínaných tém liberálmi, zavádza len akýmsi časom na rozmyslenie a podobnými zahmlievacími výrokmi. Jeho obdiv k západnej kresťanskej demokracii naznačuje, že KDH už zmenilo svoj postoj v niektorých zásadných otázkach. Celkový obraz aký dnes ponúka predseda KDH začína až príliš pripomínať tragédiu, ktorú zohrala pri obrane konzervatívnych hodnôt kresťanská demokracia na západ od nás.“
Podmanický stručne vysvetlil, že kresťanská demokracia na Západe sa skrátka rozhodla nekomplikovať si svoju situáciu nejakými zásadnými postojmi v kultúrno-etických otázkach a rozhodla sa, že kvôli nim nebude riskovať hnev médií hlavného prúdu a koaličných partnerov. Tak sa postupne utriasol smutný modus operandi, na základe ktorého sa v jednotlivých štátoch presadila liberálna agenda aj napriek tomu, že kresťanská demokracia vládla, resp. bola súčasťou vlád.
Ak sa liberálny alebo ľavicový koaličný partner rozhodol presadiť liberálny zákon v parlamente spoločne s hlasmi opozície, kresťansko-demokratickí politici sa nevyhrážali pádom vlády, ale buď to mlčky tolerovali, alebo urobili len nejaké symbolické divadlo, bez skutočného účinku.
Na záver Podmanický konštatuje, že budúci zásadný politický súboj nebude o tom, ktorí politici sú údajne ti slušní a ktorí neslušní, ale frontová línia budúcej politiky bude viesť medzi zástancami bezbrehého liberálneho progresivizmu a medzi obrancami normálnych hodnôt, na základe ktorých vznikla a vyrástla európska civilizácia.
Pavol Novák