Podľa štúdie mnohí migranti pokúšajúci sa dostať do EÚ miznú bez stopy

12. 05. 2015 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Amsterdam 12. mája 2015 (TASR/HSP-Alessandra Tarantino)

▶ ❚❚ ↻

Takmer všetci migranti, ktorí zomreli počas cesty za lepším životom v Európe za uplynulých 25 rokov, zmizli bez stopy. Úrady v južnej Európe objavili v rokoch 1990-2013 telá iba 3188 predpokladaných migrantov, pričom len od začiatku tohto roka sa v Stredozemnom mori utopilo zrejme už 1800 utečencov. Vyplýva to z výskumu, ktorého výsledky dnes zverejnila univerzita v holandskom Amsterdame.
Štúdia Vrije Universiteit (VU) Amsterdam je prvou, v ktorej výskumníci študovali úmrtné matriky v krajinách južnej Európy, aby zistili, koľko úmrtí migrantov evidujú pri pokuse dostať sa do Európy, informovala agentúra Reuters.

Utečenci čelia mnohým nebezpečenstvám, od vojen na Blízkom východe a v severnej Afrike až po riskantnú plavbu cez Stredozemné more, pri ktorej sa minulý mesiac počas cesty z Líbye utopilo 900 ľudí. Táto veľká tragédia vyústila do výziev, aby EÚ posilnila svoju záchrannú misiu na mori po tom, ako Taliansko pre nedostatok financií vlani podobnú operáciu ukončilo.

Profesor Thomas Spijkerboer, ktorý pracoval na štúdii amsterdamskej univerzity, povedal, že zmena prístupu si vyžaduje podrobnejšie údaje o povahe a rozsahu nebezpečenstiev hroziacich migrantom.
“Politici v Nemecku, Holandsku a Británii hovorili, že rozsiahla (záchranná) misia povzbudzuje ľudí, aby sa pokúsili prekročiť more, a vedie k strate väčšieho počtu životov. Po veľkom lodnom nešťastí v apríli však zmenili svoj názor. Teraz investujú peniaze do niečoho, o čom pred pár mesiacmi tvrdili, že povedie k stratám na životoch. Je nezodpovedné prijímať takého veľké politické rozhodnutia bez toho, aby sme sa spýtali, či máme správne fakty,” citovala profesora agentúra Reuters.

Výskumníci zistili, že počty migrantov stabilne stúpali v rokoch 1990-2000 a odvtedy zostávali na rovnakej úrovni. Neoficiálny údaj o zvyšovaní počtov migrantov po revolúciách tzv. arabskej jari z roku 2011 je zrejme dôsledok zvýšenej pozornosti médií, ktorú venujú tomuto fenoménu, uviedol Spijkerboer.

Identifikovať sa podarilo iba 40 percent obetí, ktorých telá sa našli od roku 1990, pričom najmenšiu šancu na identifikáciu majú migranti zo vzdialenejších oblastí ako Afganistan či subsaharská Afrika.
Profesor Spijkerbroek vyzval európske vlády na zriadenie centrálneho archívu posmrtných fotografií obetí či ich identifikačných znakov, ako je napríklad tetovanie, ktorý by pomáhal Červenému krížu a podobným organizáciách pri identifikácii mŕtvych.

Hoci sa amsterdamská štúdia sústredila na južné hranice Európy, podľa profesora zomierajú aj migranti pokúšajúci sa dostať do Európy z východu cez Čierne more.

Británia sa odmietla podielať na programe rozdeľovania migrantov v EÚ podľa kvót

Británia dnes vyhlásila, že sa nezúčastní na žiadnom pláne Európskej únie, ktorý by rozdeľoval utečencov do členských krajín podľa Bruselom stanoveného kľúča (tzv. kvót). Zdôraznila, že preferuje sústrediť sa na boj s pašerákmi ľudí, informovala tlačová agentúra Reuters.

Novozvolená konzervatívna vláda v Británii dnes uviedla, že uplatní svoje právo rozhodnúť sa pre neúčasť na takejto prípadnej novej legislatíve.

“Nezúčastníme sa na žiadnej novej legislatíve zavádzajúcej povinný systém presídľovania či premiestňovania,” citoval Reuters z vyhlásenia britského ministerstva vnútra.

Séria nehôd v Stredozemnom mori, pri ktorých sa utopili stovky migrantov pri pokuse preplávať zo severnej Afriky do Európy na preplnených a nebezpečných plavidlách, upozornila na uvedený problém.
Británia, kde je prisťahovalectvo politicky citlivou témou, prispela do záchrannej operácie EÚ v Stredomorí vyslaním svojej vlajkovej vrtuľníkovej lode HMS Bulwark. A dnes zdôraznila, že sa bude naďalej zameriavať na boj s pašerákmi ľudí.

“Spojené kráľovstvo má hrdú históriu ponúkania azylu tým, ktorí to potrebujú najviac, ale neveríme, že riešením je povinný systém rozdeľovania. Budeme oponovať akýmkoľvek návrhom Európskej komisie na zavedenie nedobrovoľných kvót,” konštatuje britské vyhlásenie.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ukrajinská a americká delegácia budú pokračovať v rokovaniach v Paríži dnes, 7. januára.

Vyhlásil to Zelenskyj po stretnutí s Trumpovým zástupcom Witkoffom. Zelenskyj nešpecifikoval, k akým záverom dospeli na tomto stretnutí.

Podľa jeho slov Ukrajina, USA a Európa dnes budú pokračovať v práci na bezpečnostných zárukách a „základnom rámci ukončenia vojny“.