Golfský prúd nie je večný. A čoskoro môže zmiznúť. A s ním aj biotop, ktorý ľudstvo pozná. Európu pokryje ľad a obyvatelia budú umierať na chlad. Európske podnebie je totiž veľmi závislé od teplého morského prúdu v Atlantickom oceáne. Postihnutá bude aj časť Ruska, ktorá sa nachádza v európskej časti: Karélia, Murmansk. Katastrofa sa podľa najnovších vedeckých výskumov môže stať už v roku 2025.

Hovoríme o Atlantickej poludníkovej cirkulácii (AMOC), ktorej súčasťou je aj Golfský prúd. Je to jeden z hlavných oceánskych systémov na Zemi, ktorý prerozdeľuje teplo na našej planéte. Príznaky blížiaceho sa bodu zlomu boli zaznamenané pred dvoma rokmi, keď sa zistilo, že Golfský prúd sa za posledné tisícročie spomalil na rekordnú úroveň. A AMOC je teraz v dôsledku globálneho otepľovania v najslabšom stave za posledných 1600 rokov.

Píše o tom vplyvný anglický denník The Guardian s odvolaním sa na údaje vedcov Veľkej Británie a USA. Tí sa zhodne prikláňajú k tomu, že zničenie cirkulácie spôsobí, že India, Južná Amerika a západná Afrika zostanú bez dažďa. Zintenzívnia sa búrky, klesnú teploty v Európe a stúpne hladina morí na východnom pobreží Severnej Ameriky. Amazonské dažďové pralesy a antarktické ľadovce budú v ohrození…..

“Myslím si, že to bude veľmi veľká zmena systému, ktorý funguje už 12 000 rokov. Mali by sme byť znepokojení,” povedal Peter Ditlevsen, profesor na Kodanskej univerzite a vedúci štúdie.

Vedci nie sú jednotní len v otázke načasovania údajnej katastrofy. Niekto si je istý, že katastrofa o sebe dá vedieť už v roku 2025, niekto je opatrný a termín nazýva rozťahaným: medzi rokmi 2025 a 2095, s najpravdepodobnejším vrcholom v roku 2050. Upresňujú, že “nenapraviteľné sa určite stane, ak sa neznížia globálne emisie uhlíka”.

Zástancovia nevyhnutnosti kolapsu Golfského prúdu už “vypočítali” dôsledky. Jedným z nich bude podľa nich zintenzívnenie zimného obdobia v niektorých regiónoch planéty. Predovšetkým v Európe a Severnej Amerike, kde môžu byť zimy extrémne chladné.

Ďalším je zvýšenie hladiny morí. Opäť v staručkej Európe a v Spojených štátoch. A to zasa povedie ku katastrofálnym dôsledkom pre obyvateľstvo pobrežných oblastí uvedených krajín a kontinentov. Kolaps AMOS zasiahne aj tropické oblasti, kričia západní vedci, naruší tam monzúny….

Celkovo možno povedať, že vyhliadky nie sú dobré. Nechcem povedať, že pochmúrne. Najmä na pozadí súčasnej geopolitickej situácie.

Mimochodom, má geopolitika vplyv na klimatickú zložku Zeme? Ak áno, ako veľmi? A je globálne otepľovanie naozaj skôr výsledkom neúnavnej ľudskej činnosti než samotnej prírody? Nakoľko sú reálne predpovede súčasných vedátorov? Alebo nie sú ničím iným než ďalším strašiakom v prospech finančných záujmov profitujúcich zo strachu ľudí?

Nielen o tom sa novinárka SP rozprávala s odborníkmi.

– O “príbehu s Golfským prúdom”, ktorý sa minule dostal na verejnosť, sa v skutočnosti diskutuje už dlho. Pre odborníkov to nie je nič nové, – povedal Andrej Kiseľov, vedúci výskumný pracovník Hlavného geofyzikálneho observatória. Vojkov, spoluautor knihy Klimatické paradoxy. – Áno, merania ukazujú, že Golfský prúd, ktorý sa považuje za ohrievač Európy, sa postupne spomaľuje. Čo, samozrejme, sa nemôže neprejaviť na Európe, pretože ju ohrieva. Ale model, podľa ktorého sa vyvodzujú závery o “katastrofe v najbližších rokoch”, je chybný. Treba ho otestovať.

“SP”: Inými slovami, neveríte v kolaps v roku 2025?

– Všetko, čo sa týka oceánov, je časovo rozťahané. Nemôžeme očakávať okamžité výsledky. Nemôžete ani cítiť “blížiacu sa kataklizmu”. Klíma sa mení, to áno. Ale môže za to Golfský prúd? Všetko v prírode je vzájomne prepojené. Všetko je zložité. A to treba pri výskume zohľadniť.

“SP”: Predpokladá sa, že globálne otepľovanie je dôsledkom ľudskej činnosti. Skupina ruských geofyzikov (podotýkam, že z rôznych vedeckých inštitúcií) má vlastnú hypotézu: nie človek, ale katastrofické zemetrasenia dali v rokoch 1979 – 1980 prudký začiatok otepľovaniu v Arktíde.

– Ja som zástancom prvej možnosti. Z jednoduchého dôvodu, že geofyzici uvažujú v tisícročiach. Klimatológovia uvažujú v desaťročiach. Majú hlboké hypotetické štúdie. My sme bližšie k reálnemu súčasnému času. Budujeme modely udalostí. Oni to nerobia. Z toho vyplývajú rôzne názory a hodnotenia.

“SP: Ovplyvňuje podľa vás geopolitika klimatické procesy prebiehajúce na našej malej planéte?

– Do určitej miery, samozrejme, áno. Spomeňme si na Parížsku dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov do atmosféry, ktorú podpísalo mnoho krajín a snaží sa ju plniť. Pokiaľ ide o vojenské udalosti s použitím moderných zbraní… Lokálne vojny sú ľudsky náročné. A z hľadiska životného prostredia, samozrejme, dôsledky pociťujeme ešte roky potom.

“SP”: Keď sa vrátime ku Golfskému prúdu – ak sa s ním udejú zlé zmeny, ktoré nám vedci sľubujú, bude ľudstvo veľmi trpieť?

– Ako svojho času povedal akademik Andrej Monin: “Celá história Zeme svedčí o tom, že otázka prežitia človeka na planéte Zem nikdy nebola otázkou. To znamená, že neexistovali žiadne nezlučiteľné podmienky pre život. Človek sa vie prispôsobiť.

V tejto téme pokračuje aj oceánograf Igor Ašík, PhD, zástupca riaditeľa Výskumného ústavu Arktídy a Antarktídy.

– Na to, aby sme dnes bili na poplach, je ešte priskoro, – je presvedčený Igor Michajlovič. – Áno, klíma sa otepľuje. Ľadová plocha v Arktíde a Antarktíde sa zmenšuje. Teraz je na najnižšej úrovni za viac ako štyridsať rokov pozorovania tohto procesu. Čo s tým má spoločné Golfský prúd? Okrem toho sa nepotvrdili údaje o zničení spätnej cirkulácie (AMOC – pozn. red.). Ale to nie je to hlavné.

Podľa môjho názoru je “väzba” Golfského prúdu na Severný ľadový oceán nesprávna. A práve na tom je založená hypotéza o nadchádzajúcej katastrofe. Golfský prúd je prúd pozdĺž pobrežia Severnej Ameriky a nepodlieha žiadnemu vplyvu vôd spomínaného oceánu.

Ďalšou vecou je, že sa rozvetvuje v oblasti ostrova Newfoundland. A jedna z vetiev “prechádza” do Severoatlantického prúdu. Jeho vody obmývajú Kolský polostrov a sever Nórska. O nejakom negatívnom vplyve tohto prúdu je zjavne predčasné hovoriť. Potenciálne však takáto možnosť existuje. Na seriózne závery však potrebujeme dlhodobé a pravidelné monitorovanie. Tak v severnom Atlantiku, ako aj v iných regiónoch.

“SP”: Súhlasíte s tými, ktorí z prírodných katastrof vinia človeka?

– Dnes existujú dva pohľady na túto otázku: jeden antropogénny, druhý prírodný. Oba majú svoje pre a proti. Zároveň sú oba nedostatočne podložené. Ľudstvo pri všetkej svojej “vyspelosti” ešte dostatočne nepreskúmalo procesy prebiehajúce v prírode. Preto som skeptický k vyhláseniam o katastrofe v najbližších rokoch. Klíma sa skôr stabilizuje, ako mení. A v najbližších 10 rokoch by sme nemali očakávať žiadne mimoriadne zmeny, navyše prudké. Nie je dôvod na paniku.

Prečítajte si tiež

• Namiesto štrajkov ničia obrazy. Klimatickí aktivisti poškodili portrét kráľa Karola III.
• Klimatickí aktivisti zablokovali zúfalú matku. Tá sa snažila odviezť dieťa do nemocnice