Podľa Eduarda Chmelára a Juraja Hrabka by si cirkvi a Aliancia za rodinu mali priznať prehru

Bratislava 11. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

 

Eduard Chmelár a Juraj Hrabko sa vyjadrili aj k množiacim sa návrhom na legislatívne zmeny v oblasti referenda

Hoci ako Aliancia za rodinu (AZR), tak aj iniciatíva Povedzme nie nezmyselnému referendu považujú výsledok plebiscitu za úspešný, podľa rektora Akadémie médií Eduarda Chmelára a publicistu Juraja Hrabka nie je pravda, že v ňom obe strany vyhrali.

Ilustračné foto

„Prehrala Aliancia za rodinu, prehrala cirkev, prehrali všetci tí, ktorí referendum podporili a išli hlasovať. Nehovorím, že tí druhí sú víťazi. Ale títo prehrali a bolo by čestné si to priznať. Na prehre nie je nič zlé,“ povedal v diskusii na TABLET.TV Juraj Hrabko.

„Hlavným porazeným v skutočnosti nie je Aliancia za rodinu, lebo vo voľbách sa dá milión hlasov úplne inak kapitalizovať, ako v referende. Hlavnými porazenými sú cirkvi a hlavné politické strany, ktoré vyzývali na referendum,“ doplnil ho Eduard Chmelár.

Referendum podľa neho ukázalo, že cirkvi majú na spoločnosť omnoho menší vplyv, ako sa predpokladalo.

„A že politické strany by sa mali prestať báť otvárať témy, ktoré by im mohli priniesť zlé body u cirkvi,“ zdôraznil Chmelár. Znamená to podľa neho napríklad priestor pre diskusiu o odluke cirkví od štátu, ale aj vytváraní rovnakých sociálnych, ekonomických a občianskych práv pre všetky heterosexuálne, aj homosexuálne páry bez ohľadu na to, či sú formálne zosobášení.

Podľa Chmelára aj prieskumy ukazujú, že slovenskí občania, vrátane silno veriacich, v prevažnej miere nepodporujú angažovanie sa cirkví v politike. „Dnes oveľa dôležitejšie, ako finančná odluka cirkví od štátu, je zamedziť rastúcej klerikalizácii,“ vyhlásil.

„Aj cirkev má právo na svoj názor. Problémom je, že ho vyslovuje aj za štátne peniaze. Myslím si, že odluka cirkvi od štátu by pomohla nielen Slovensku, ale aj cirkvi. Ale je to veľká práca urobiť to tak, aby sa ani jedna strana necítila dotknutá,“ reagoval Hrabko.

Obaja diskutujúci kritizovali postoj prezidenta Andreja Kisku a premiéra Roberta Fica (Smer-SD) k referendu. „Predseda vlády, šéf výkonnej moci by mal stáť na nejakých hodnotových pozíciách a očakávalo by sa od neho, že povie, ako bude hlasovať. Keď už išiel, tak by som od neho očakával, že ako šéf strany, ktorá patrí k európskym socialistom, povie trikrát ‚nie‘. A takto to aj zahlási,“ povedal Chmelár.

Prezident Andrej Kiska podľa diskutujúcich najprv vyhlásil, že sa referenda zúčastní, aj to, že v dvoch otázkach bude hlasovať rovnako ako iniciátori plebiscitu, a po skončení hlasovania vyjadril smútok a rozčarovanie nad tým, čo referendová kampaň v spoločnosti spôsobila.

„Ja som rozčarovaný a smutný z prístupu prezidenta Kisku. Pretože ak prichádza s takýmto vyjadrením ex post, po referende, ponúka moderovanie debaty, ak vyhodnotil situáciu tak, ako ju vyhodnotil, mal zasiahnuť oveľa skôr, ešte pred referendom,“ povedal Hrabko.

Na margo vyhlásení premiéra Roberta Fica, že je potrebné riešiť aj potreby komunity gejov a lesieb v oblasti dedenia, či možnosti vzájomne nahliadať do zdravotných záznamov, Hrabko upozornil, že to vláda de facto už robí. „V Celoštátnej stratégii na ochranu ľudských práv sa uvažuje aj s registrovanými partnerstvami,“ poznamenal s tým, že táto stratégia síce bola z rokovania vlády stiahnutá, predpokladá však, že napokon schválená bude. „Tá debata bude, ale bude vtedy, keď to určí premiér,“ povedal.

Obaja sa vyjadrili aj k množiacim sa návrhom na legislatívne zmeny v oblasti referenda. Hrabko nepredpokladá, že by v najbližšom období k reálnym zmenám zákonov v tejto oblasti prišlo, aj keď z rýchlo realizovateľných návrhov považuje za schodný ten, ktorý navrhuje spájať termíny referend s voľbami. Z dlhodobého hľadiska by však skôr preferoval prácu na novom komplexnom riešení zakotvenia tohto inštitútu, ako ad hoc návrhy.

Podľa Chmelára bude do budúcnosti určite treba znížiť 50-percentnú hranicu potrebnú pre platnosť referenda a mali by sa lepšie vyprecizovať aj otázky, o ktorých sa referendum konať nemôže. „My sme nahradili neexistujúcu verejnú diskusiu petíciami a referendami. Dnes sa referendá využívajú na zakladanie politických strán a referendum sa devalvuje. Pán Matovič ide uskutočniť ‚superreferendum‘ s dvadsiatimi otázkami. To už nie je referendum, ale vedomostný kvíz,“ uzavrel Chmelár.

ml

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA