Môj profil 
Predplatné
Bratislava 22. mája 2015 (TASR/HSP/Foto:Facebook)
Podľa Hrabka nie je dôvod na výmenu Robert Fica na líderskom poste strany a každý, kto po ňom prevezme žezlo so Smerom skončí
Aj keď Smer-SD podľa všetkého ustál kauzu Váhostav bez výraznej straty voličskej podpory, jeho preferencie budú v budúcnosti skôr klesať. V diskusnej relácii TABLET.TV sa na tom zhodli rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.
„Vzhľadom na to, aké mala a má rozmery kauza Váhostav, ju Robert Fico z hľadiska taktiky zvládol bravúrne. Iný na jeho mieste by to neustál a na tejto kauze by padla vláda,“ poznamenal Chmelár, podľa ktorého Smer-SD dokázal kauzu prekryť inými témami. Zároveň ale dodal, že podľa neho má Smer svoj mocenský vrchol už za sebou. „Keď bol Smer pri najväčšej sile, priťahoval ľudí ako Sauronovo oko. Ale dnes už Smer dosiahol mocenský strop, už je za zenitom a zdá sa, že je už vybratý aj nástupca Roberta Fica,“ vyhlásil Chmelár. Ocenenie, ktoré za prínos v boji proti terorizmu dostal v USA podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, podľa neho naznačuje, že v zahraničí považujú za korunného princa Smeru-SD práve jeho.
„Ja to nevidím na korunného princa Roberta Kaliňáka. Robert Fico, až na chrbticu, je úplne zdravý a nie je dôvod na jeho výmenu. Každý, kto prevezme žezlo po Robertovi Ficovi, so Smerom skončí,“ oponoval Hrabko. „Robert Fico je v Smere nahraditeľný tak, ako bol v HZDS Vladimír Mečiar a v SDKÚ Mikuláš Dzurinda,“ dodal s poukázaním na ďalší osud týchto strán po výmene lídra.
Chmelár konštatoval, že prieskumy ešte stále ukazujú ako najpravdepodobnejšieho víťaza budúcoročných parlamentných volieb Smer-SD, osobne však očakáva do roka po nich tlaky na rozpad tejto strany.
Chmelár aj Hrabko zaregistrovali nárast Slovenskej národnej strany (SNS) v najnovších prieskumoch verejnej mienky, aj mierne posilnenie Strany maďarskej komunity (SMK). „SMK sa v mediálnej sfére zatiaľ nepresadzuje tak ako SNS. Slovenská národná strana veľmi dobre uchopila, a v tom podľa mňa treba vidieť jej reštart, otázku referenda, ktorej sa všetky ostatné strany, možno s výnimkou KDH, vyhýbali,“ poznamenal Hrabko.
„Neviem, či je to otázka referenda,“ reagoval Chmelár. „Predseda SNS je výdatne podporovaný časťou médií. Druhá vec je agenda SNS, ktorá sa z veľkej časti prekrýva s agendou Smeru. Do značnej miery preberá tie isté témy. Atakuje úspešne Smer, lebo sa snaží budiť zdanie, že to bude robiť čistejšie, bez káuz. Pritom SNS bola v minulosti možno najskorumpovanejšia strana,“ povedal s tým, že SNS a SMK sa navzájom ťahajú a ak sa dostáva na zvoliteľné pozície jedna strana z tejto dvojice, dostane sa na ne časom aj druhá.
Naopak, SaS, ktorá tiež balansuje na hranici zvoliteľnosti, podľa neho veľké šance na postup do parlamentu nemá. „SaS podľa môjho názoru samostatne nemá šancu aj preto, že je tu SKOK, ktorý tiež nemá šancu. Liberálne hlasy sa rozbijú. Už predtým to bolo na hranici a tento rozkol podľa mňa bude znamenať, že liberálni voliči v parlamente zastúpení nebudú,“ povedal Chmelár. Hrabko doplnil, že aj keď sa SaS prezentuje ako liberálna strana, jej reálna politika tomu podľa neho nezodpovedá.
Na otázku, či považuje nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, podobne ako premiér Robert Fico, za opozičného kandidáta čistého ako Božie oko, Chmelár odpovedal, že táto otázka nie je podstatná.
„V prípade pána Mitríka je dôležitejšie, či je dôveryhodný, ako to, či je opozičný,“ upozornil s tým, že on osobne má o tejto dôveryhodnosti pochybnosti. Dodal, že Mitrík prešiel od KDH k SDKÚ-DS, stal sa šéfom SIS a napokon získal aj podporu Smeru-SD. Hrabko pripomenul, že súd v minulosti odmietol jednu Mitríkovu svedeckú výpoveď ako nedôveryhodnú.
Podľa Hrabka Smer-SD pri voľbe uprednostnil kandidáta, ktorého navrhol jeden opozičný poslanec, pred Marošom Žilinkom, ktorého navrhlo 60 členov opozície. „Nemôžem súhlasiť s tým, že to bol opozičný kandidát čistý ako Božie oko, skôr ako oko Jána Žižku,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že Smer má okrem pozície prezidenta takmer všetky dôležité funkcie v štáte a túto podľa neho mohol prenechať opozícii. Chmelár k tomu poznamenal, že samotná konštrukcia, podľa ktorej má koalícia voliť opozičného kandidáta, ktorý sa pritom hneď po ďalších parlamentných voľbách môže stať predsedom blízkym novej vláde, je nedomyslená.
Obaja analytici sa vyjadrili aj k pripravovanému priamemu predaju 49-percentnej časti Slovak Telekomu nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom. „Nechcem hodnotiť, či je to výhodný obchod. Ako podstatné vidím niečo iné. Robert Fico postavil svoju politickú kariéru okrem iného aj na kritizovaní bývalých vlád, ktoré privatizovali a dušoval sa, že on privatizovať nebude. V prípade Telekomu tento imidž Roberta Fica definitívne padol.
Privatizuje, rovnako, ako to robili bývalé vlády,“ upozornil Chmelár. „Pre mňa je podozrivé, keď najskôr nalákate ľudí a potom to predáte bez súťaže priamym predajom,“ upozornil Hrabko s tým, že vláda chcela pôvodne časť akcií predať na burze.
Hrabko ani Chmelár nedávajú veľké šance iniciatíve Európskej komisie na zvedenie kvót pre prijímanie imigrantov, podľa Hrabka však časom môže byť prijaté niečo podobné pod iným názvom.
„V situácii, keď je proti zavedeniu kvót nielen Slovensko a Česko, ale aj Poľsko, Francúzsko, Španielsko, Maďarsko, Veľká Británia, by som bol veľmi prekvapený, keby kvóty prešli,“ povedal Chmelár. „Ale je mimoriadne trápne, keď sa Slováci boja nejakých 300 nešťastníkov. Prekáža mi, keď Viktor Orbán alebo Robert Fico zdôvodňujú odmietanie kvót nacionalistickými a šovinistickými dôvodmi,“ dodal.
mž
.JPG)
.jpg)
.jpg)
