Môj profil 
Predplatné
Referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii, ktoré premiér David Cameron avizuje na rok 2017, môže podľa Chmelára potenciálne ohroziť jej územnú celistvosť. „Môže nastať aj situácia, že v prípade negatívneho výsledku britského referenda by bol Brusel ešte vďačný za eurooptimistické Škótsko, ktoré by mu ostalo,“ poznamenal. Dodal, že otázkou je aj to, či budú kontinentálni členovia Európskej únie tolerovať Veľkej Británii požiadavky na ďalšie privilégiá, keďže už tie dnešné sú často predmetom kritiky. „Veľká Británia európsku integráciu vždy skôr brzdila,“ poznamenal.
„Bez Veľkej Británie by Európa zvládala niektoré procesy pružnejšie a rýchlejšie, ale otázka je, či aj lepšie,“ reagoval publicista Juraj Hrabko. Súhlasil však s tým, že v EÚ silnejú odstredivé tendencie. V tejto súvislosti spomenul európske referendum, ktoré o mesiac prebehne v Rakúsku. „Samozrejme, v Rakúsku je nastavené tak, že referendum nie je záväzné vôbec. Ale je to dôležité ako súčasť týchto procesov,“ dodal.
Obaja sa v diskusii vyjadrili aj k druhému sociálnemu balíčku v hodnote 200 miliónov eur, ktorý aktuálne avizuje vládna strana Smer-SD. Má sa znížiť sadzba DPH na vybrané základné potraviny na desať percent, stúpnuť minimálna mzda na 400 eur, ale pripravuje sa aj zvýšenie materskej dávky a príspevku na starostlivosť o dieťa do troch rokov, zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov a rôzne podpory vrátane podpory pre regióny s vyššou ako 20-percentnou nezamestnanosťou
„Sú tam viaceré opatrenia, voči ktorým nemôže protestovať nikto, kto sa nechce prezentovať ako antisociálna obluda. Sú tam aj veci, ktoré mi dvíhajú obočie. Napríklad v čase, keď nemocnice nemajú na základné prístroje, dať im peniaze na vymaľovanie WC a čakární, sa mi zdá byť zvláštna priorita,“ konštatoval Chmelár, ktorý nesúhlasí s opozičnou kritikou, podľa ktorej je to prejedanie štátnych peňazí. Rovnako by podľa neho mohli byť kritizované aj pravicové opatrenia, ako je napríklad znižovanie daní, ktoré tiež znižuje objem štátnych zdrojov.
„Ale problém je v tom, akým spôsobom táto vláda pristupuje k zásadným reformám, ktoré by ctili sociálnodemokratickú vládu,“ povedal Chmelár s tým, že plány s druhým pilierom či vytvorením jednej zdravotnej poisťovne Smer-SD síce avizoval, ale nerealizoval. „Som presvedčený, že tretí sociálny balíček bude vlastne volebným programom Smeru. A tento program nie je o zásadných opatreniach, ale o tom, či bude rožok lacnejší alebo či budú mať ľudia o jednu rolku papiera viac,“ dodal.
A priori proti týmto sociálnym opatreniam nie je ani Hrabko, má však výhrady. „Balíčky ľudí z biedy nevytrhnú, to by urobili iba reformné opatrenia. Toto nie je sociálny, ale volebný balíček. Fascinuje ma, ako sa dodnes hovorí, že sú vlaky zadarmo a premiér jedným dychom povie, že stoja 13 miliónov eur,“ poznamenal.
Hrabko komentoval aj vyjadrenia z prostredia prezidentskej kancelárie, podľa ktorých boli ústne a písomné odôvodnenie Ústavného súdu (ÚS) v kauze nevymenovania niektorých kandidátov na posty sudcov ÚS rozličné. Hoci sa očakávalo, že prezident Andrej Kiska vyberie polovicu z kandidátov, ktorých mu navrhla Národná rada, rozhodol sa vymenovať len jednu sudkyňu a ostatných odmietol.
Neúspešní kandidáti sa obrátili na ÚS a ten v prípade niektorých už rozhodol, že prezident konal v rozpore s ústavou, o ďalších ešte bude rozhodovať iný senát. „Tento senát rozhodol o porušení práv iba pri troch kandidátoch a čaká sa na rozhodnutie druhého senátu o ďalších dvoch kandidátoch. Rozhodnutie tohto senátu je podľa mňa zmätočné, ÚS urobil kotrmelec, lebo nie je samostatne vykonateľné, bez rozhodnutia druhého senátu,“ upozornil Hrabko.
Chmelár reagoval aj na vyjadrenie predsedu KDH Jána Figeľa pre TABLET.TV, podľa ktorého bola minuloročná novela ústavy, ktorá posilnila postavenie tradičnej rodiny, prevenciou pred vývojom, aký nastal v Írsku. Tam pred štyrmi rokmi schválili registrované partnerstvá a aktuálne referendom aj homosexuálne sobáše. „Ján Figeľ sa pochválil tým, že mocensky zabránil tomu, aby niečo podobné na Slovensku vzniklo. Pritom stále nevieme, aké sú na Slovensku nálady. My by sme potrebovali naozaj také hlasovanie, ktoré by bolo záväzné bez ohľadu na účasť,“ poznamenal Chmelár. „Ľudské práva nie sú niečo, čo vám je dané zvrchu, vždy ste si ich museli vybojovať. Írska spoločnosť prešla určitým vývojom a ja im gratulujem k tomu, ako sa rozhodli,“ dodal.
Podľa Hrabka je akceptovanie práv homosexuálov a lesieb v Európe trendom, na Slovensku však nie je kľúčovou témou. „Pre ľudí na Slovensku to nie je ani terciárny problém,“ poznamenal. Chmelár ho doplnil, že pre danú menšinu to dôležité je, ale aj podľa neho je to skôr traumatizujúca ako centrálna téma slovenskej politiky.
.JPG)
