Môj profil 
Predplatné
V psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo v uplynulom roku spolu vyšetrených 382.665 osôb (57,2 percenta žien), čo predstavuje nárast o 2,5 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 64.365 osobám, čo je o 8,9 percenta viac ako v roku 2013. Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy (26,5 percenta vyšetrených osôb) a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (21,4 percenta) s prevahou žien v obidvoch skupinách ochorení, a to s podielom 69 percent a 66 percent.
Najvyšší počet osôb s novozistenou psychickou poruchou v prepočte na 10.000 obyvateľov kraja bol v ambulanciách Košického (145,9), Bratislavského (145,8) a Trenčianskeho kraja (137,8). Naopak, najmenej nových pacientov vykázali ambulancie Nitrianskeho (84,6) a Trnavského kraja (87,6).
S podozrením na ohrozenie násilím bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 1033 osôb (348 mužov a 685 žien), čo je oproti roku 2013 nárast o 249 osôb. Vo vekovej skupine do 18 rokov to bolo 105 prípadov.
Počet hospitalizácií u detí do 14 rokov bol 1274 (821 chlapcov a 453 dievčat). Poruchy správania a emočné poruchy tvorili viac ako polovicu zo všetkých hospitalizácií detí. Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (13,6 percenta) a 12,8 percenta prípadov tvorili prípady duševnej zaostalosti.
Z celkového počtu 44.010 hospitalizácií bolo 16.129 pacientov prijatých do ústavnej psychiatrickej liečby vôbec prvýkrát v živote a počet opakovaných prijatí dosiahol 10.435 v sledovanom roku. Podľa pracovného stavu boli najčastejšie prijatí do ústavnej psychiatrickej liečby u mužov – nezamestnaní (8261) a u žien – invalidné dôchodkyne (5328).
Najvyšší počet hospitalizácií podľa trvalého bydliska pacienta bol v Košickom (9291) a Prešovskom (6439) kraji a najmenej v Trnavskom kraji (3569).
Globálne trpí duševnými poruchami asi 450 miliónov ľudí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode ich života. Táto nelichotivá štatistika tak celosvetovo umiestňuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity. Podľa najnovších štatistík v krajinách EÚ až 38,2 percenta (skoro 165 miliónov ľudí) zažilo aspoň jednu z duševných porúch v minulom roku. Medzi najčastejšími diagnózami boli poruchy úzkosti (14 percent), nespavosť (7 percent), depresia (6,9 percenta) a somatoformné poruchy (6,3 percenta). Závislosť od alkoholu a drog, porucha pozornosti s hyperaktivitou ADHD a demencia boli tiež rozšírené.
Odhady vo vekovej kategórii nad 60 rokov hovoria, že približne 15 percent ľudí vo veku nad 60 rokov trpí nejakou duševnou poruchou. Napríklad demencia, ktorou trpia hlavne starší ľudia, postihuje až 35,6 milióna ľudí celosvetovo. Podľa predpovedí celkový počet ľudí s demenciou sa každých 20 rokov zdvojnásobí, a to na 65,7 milióna v roku 2030 a na 115,4 milióna v roku 2050.
NCZI pripomína, že liečba duševných porúch je dostupná, avšak podľa štúdií takmer dve tretiny ľudí s týmito ochoreniami nikdy nevyhľadajú lekársku pomoc, a to najmä pre obavy z možnej diskriminácie alebo hanbe aj napriek vynikajúcim prognózam liečby. Napríklad viac ako 80 percent ľudí so schizofréniou môže byť bez relapsov na konci jedného roka liečby a až 60 percent ľudí s depresiou sa môže zotaviť pri správnej kombinácii antidepresív a psychoterapie.
Duševnému zdraviu je venovaný aj 10. október, čo je Medzinárodný deň duševného zdravia. Hlavným heslom tohto ročníka je “Dôstojný život pre ľudí s duševnými poruchami”.
TASR informoval hovorca Ministerstva zdravotníctva SR Peter Bubla.
.jpg)
.JPG)
