Moskva/Washington 14. decembra 2015 (HSP/nstarikov.ru/Foto:caricatura.ru)
V roku 1991 V. N. Zemskov uverejnil v časopise Socis (po rusky: Социс) údaje na základe starostlivo prebádaných archívnych dát: „Celkom od roku 1921 do 1. februára 1954 bolo za kontrarevolučné zločiny odsúdených 3 777 380 osôb, z toho k trestu smrti – 642 980, k pobytu v táboroch a väzniciach na dobu do 25 rokov – 2 369 220, do vyhnanstva a vyhostenia – 765 180 osôb“. Spochybniť tieto údaje nedokázal za 20 rokov nikto.
Celkový počet väzňov na miestach straty slobody ZSSR počas jednotlivých rokov je uvedený v nasledujúcej tabuľke:
Počet uväznených v ZSSR, terajšom Rusku a v dnešných Spojených štátoch amerických
V druhej tabuľke sú uvedené údaje o počte uväznenej populácie v ZSSR počas 30-tych rokov, rovnako tak v Rusku a SŠA v 90-tych rokoch 20. storočia.
Aké závery je možné urobiť na základe údajov z týchto tabuliek?
Za prvé, neexistuje nič nadprirodzeného a „hrozného“ v počtoch obyvateľstva Gulagu a iných miestach straty slobody v ZSSR: Tieto počty sa ničím nelíšia od údajov väzenských systémov v iných štátoch. Napríklad v ZSSR počas roku 1930 bolo v prepočte na 100 000 obyvateľov 583 väzňov.
V rokoch 1992 – 2002 bolo v prepočte na 100 000 obyvateľov v súčasnom Rusku uväznených v priemere 647 osôb, v SŠA 626 osôb.
Pritom treba mať na pamäti, že v 30-tych rokoch minulého storočia v ZSSR, podľa tvrdenia očitých svedkov, väčšia časť kriminálnikov bola za mrežami, no v súčasnom Rusku je tomu podľa všetkých príznakov naopak – väčšia časť zločincov sa prechádza po slobode. Svedčí o tom napríklad aj štatistika trestných činov. V roku 1940 pri počte obyvateľstva 193 miliónov v ZSSR bolo 6 549 vrážd, ale v roku 2005 bolo v Rusku pri počte obyvateľstva 145 miliónov bolo vrážd skoro päť krát viac – 30 800 ( do toho nezarátavame 17 tisíc osôb, ktoré zahynuli pri autonehodách).
Za druhé, údaje obsiahnuté v prvej tabuľke vyvracajú názory rozšírené medzi antikomunistami o tom, že v Gulagoch počtom prevládali politickí väzni: v 30-tych rokoch ich počet nedosahoval ani tretinu z celkového počtu uväznených. Prevahu na miestach straty slobody mali politickí väzni len v rokoch 1946 a 1947, kedy sa do táborov dostávali odsúdení vlasovci, banderovci, „lesní bratia“, policajti a iná zberba.
Všeobecne platí, že počas rokov sovietskej vlády (podľa údajov z roku 1955)bolo vo všetkých väzenských zariadeniach ZSSR uväznených 9,5 milióna osôb; z nich, ako sme už spomenuli, bolo na základe politických motívov odsúdených 2,37 milióna osôb, čo predstavuje 25% z celkového počtu uväznených
Nikolaj Starikov
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
23.4°C
Piatok 
Sobota 
Piatok 
Pondelok 
FOTO DŇA
