Po roku od Euromajdanu demonštranti v Kyjeve žiadajú odpočet vedenia Ukrajiny

Kyjev 20. februára 2015 (TASR/HSP-Darko Bandic)

Uskutoční sa viacero podujatí. Zúčastnia sa aj hostia zo zahraničia

Ukrajina si dnes pripomína Deň pamiatky na obete vlaňajších protivládnych protestov. Dnes i počas nadchádzajúceho víkendu sa na Ukrajine uskutoční viacero podujatí spojených s prvým výročím tzv. Euromajdanu, na ktorých sa zúčastnia aj hostia zo zahraničia.

Už dnes predpoludním sa niekoľko desiatok ľudí zišlo pred sídlom ukrajinského prezidenta v centre Kyjeva na akcii, ktorá sa konala pod heslom “Prešiel rok. Čo urobilo vedenie”.

Na akcii, ktorej organizátorom bola politická strana Vôľa, sa podľa agentúry RIA Novosti zúčastnili najmä mladí ľudia. Ich cieľom je pripomenúť vedeniu krajiny požiadavky demonštrantov z Majdanu (ako Kyjevčania volajú Námestie nezávislosti – centrum vlaňajších protivládnych protestov) a žiadať odpočet o tom, čo vláda za uplynulý rok urobila.

Demonštrantom sa podarilo odovzdať zástupcom prezidentskej kancelárie list s požiadavkami k vedeniu krajiny. Podobnú akciu chcú dnes uskutočniť aj pred úradom vlády, parlamentom, ministerstvom vnútra a generálnou prokuratúrou.

Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám pozastavila prípravy na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.

V decembri 2013 sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.

Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov 2013-14 sa protivládne demonštrácie obnovili znova v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich možnosti občanov vyjadriť protest. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.

Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a pozmenenej ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.

Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia. Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.

Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev, či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie. Odvtedy sa v krajine uskutočnili parlamentné i prezidentské voľby, ktoré potvrdili, že väčšina občanov si želá integráciu s EÚ.

Zmena mocenských pomerov v Kyjeve a jej dôsledky – anexia Krymu Ruskom a destabilizácia na východe Ukrajiny – vyvolali najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve, ktorá Rusko obviňuje zo zasahovania do svojich vnútorných záležitostí, ako aj z pomoci proruským separatistom bojujúcim od vlani proti vládnej armáde na východe Ukrajiny. EÚ a západné štáty uvalili na Rusko a jeho stúpencov na Ukrajine sankcie.

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Zosadenie Janukovyča a kauza Krymu viedli k výraznému posilneniu proruských síl v oblasti Donbasu, kde sa vlani na jar na území Doneckej a Luhanskej oblasti vytvorili ľudové republiky s vlastnou samosprávou. Nové ukrajinské vedenie chcelo zabrániť realizácii zámerov separatistov pričleniť sa k Rusku, a preto vlani v apríli na tzv. okupovaných územiach na východe Ukrajiny spustilo tzv. protiteroristickú operáciu (ATO). Boje na východe Ukrajiny si odvtedy vyžiadali viac ako 5000 obetí na životoch, tisíce zranených a presídlencov. Všetky doterajšie pokusy o prímerie a obnovenie mieru zlyhali. Situácia sa neupokojila ani po poslednej mierovej dohode podpísanej pred týždňom v Minsku.

ml