Paríž 12. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Kto bude nový pápež?

Po prekvapivom oznámení pápeža Benedikta XVI. o jeho rezignácii koncom tohto mesiaca sa môže stať, že si rímskokatolícka cirkev zvolí prvýkrát za pápeža Neeurópana a mohol by byť napríklad z Latinskej Ameriky, ktorá zastupuje 42 percent z 1,2-miliardy katolíckej populácie vo svete. V Európe žije iba 25 percent katolíkov sveta, napísala dnes agentúra Reuters.

Po poľskom pápežovi Jánovi Pavlovi II. a nemeckom Benediktovi XVI. je v súčasnosti funkcia hlavy katolíckej cirkvi, ktorá bola v minulosti rezervovaná iba pre Talianov, otvorená všetkým. Kto bude zvolený, závisí od konkláve, ktoré vyberie toho, koho bude považovať za najlepšieho budúceho vodcu cirkvi.

Dvaja vysokí vatikánski predstavitelia, arcibiskup Gerhard Müller a švajčiarsky kardinál Kurt Koch, nedávno naznačili, že by nový pápež mohol pochádzať z Latinskej Ameriky.

Ak by sa konkláve skutočne rozhodlo zvoliť za pápeža reprezentanta Latinskej Ameriky, jedným z čelných kandidátov by bol arcibiskup obrovskej diecézy Sao Paulo Odilo Scherer alebo taliansko-argentínsky kardinál Leonardo Sandri, prefekt vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi.

Peter Turkson z Ghany, ktorý predsedá vatikánskej kongregácii pre spravodlivosť a mier, je považovaný za čelného kandidáta z Afriky.

Približne polovica z kardinálov, ktorí budú voliť nového pápeža, je z Európy, hoci tam žije iba štvrtina katolíkov. Ak sa konkláve rozhodne zvoliť Európana, podľa vatikánskych pozorovateľov by to mohol byť milánsky kardinál Angelo Scola. Za silného kandidáta je tiež považovaný viedenský kardinál Christoph Schönborn, bývalý študent a blízky spojenec Benedikta XVI., konštatovala agentúra Reuters.

Írsky mních Malachiáš O’Morgan (1094-1148) ohraničuje koniec našich čias počtom pápežov, ktorí by mali ako Kristovi námestníci viesť cirkev do posledných dní sveta. Malachiáš vo svojich proroctvách, ktoré urobil ako pápežský legát pre ĺrsko vo Vatikáne v roku 1139, veľmi presne určil identitu 112 rímskych katolíckych pápežov od pontifikátu Celestína I., od roku 1143 až po dnešnú dobu. Podľa jeho predpovedí by po pápežovi Beneditktovi XVI. mal nasledovať už iba jeden pápež.

Posledného pápeža Malachiáš nazýva Peter Rímsky a píše o ňom: “V posledných dňoch prenasledovania svätej rímskej cirkvi bude sedieť na pápežskom stolci Peter Rímsky a svoje stádo prevedie veľkým utrpením. Mesto na siedmich kopcoch bude zničené a hrozný sudca príde súdiť ľud.” Okrem tejto apokalyptickej predpovede sa však Malachiáš vyhýbal rozsiahlym proroctvám.

Povesť zase hovorí, že posledným pápežom bude pápež čierny.

Posledným pápežom, ktorý dobrovoľne rezignoval bol v roku 1294 Celestín V., vlastným menom Pietro Morone. Pre TASR to uviedol cirkevný historik, rímsko-katolícky kňaz Gabriel Brendza.

Predtým ako sa stal pápežom, bol podľa Brendzu zbožným pustovníkom, veľmi váženým v celom Taliansku. „Za zvláštnych okolností ho konkláve v roku 1294 zvolilo za Petrovho nástupcu. Keď však videl, že vedenie cirkvi mu už ako 78-ročnému starcovi robilo veľké problémy, po päťmesačnom pontifikáte prečítal 13. decembra 1294 abdikačnú bulu – rezignáciu. A tým sa vzdal úradu rímskeho pápeža, rímskeho biskupa, Petrovho nástupcu,“ povedal Brendza.

Pripomenul, že niečo podobné sa stalo ešte v 15. storočí počas kostnického koncilu v časoch, keď v cirkvi bola vnútorná schizma a existovali až traja pápeži. „Keď chcel koncil odstrániť túto schizmu a zvoliť jediného pápeža, abdikoval 4. júla 1415 vtedajší pápež Gregor XII., ktorý bol rímskym pápežom. Jeho abdikačnú bulu na koncile prečítal vyslaný a ním splnomocnený kardinál. Jeho nástupcom sa stal v Kostnici zvolený pápež Martin V.,“ dodal Brendza.

Agentúra priniesla v abecednom poradí stručný prehľad potenciálnych pápežov, ktorých mená sú v tejto súvislosti najčastejšie spomínané:

– Joao Braz de Aviz (Brazília, 65) šéfuje vo Vatikáne kongregácii pre rehole. Proti nemu hovorí to, že sa málo zviditeľňuje.

– Timothy Dolan, (USA, 62) je arcibiskupom New Yorku. Jeho humor a dynamika urobili dojem vo Vatikáne, kde obe tieto vlastnosti často chýbajú. Kardináli sa však môžu obávať pápeža zo superveľmoci, ktorý môže byť pre niektorých príliš americký.

– Marc Ouellet (Kanada, 68) je ako prefekt Kongregácie pre biskupov fakticky najvyšším riaditeľom vatikánskeho personálu. Kedysi sa vyjadril, že stať sa pápežom je preňho “nočná mora”. Proti nemu hovorí rozšírená sekularizácia v jeho rodnom Quebecu.

– Gianfranco Ravasi (Taliansko, 70) je od roku 2007 vatikánskym ministrom kultúry a reprezentuje katolícku cirkev vo svete umenia, vedy, kultúry aj ateizmu. Tento profil by nemusel vyhovovať, ak sa kardináli rozhodnú, že chcú za pápeža skúseného pastora a nie ďalšieho profesora.

– Leonardo Sandri (Argentína, 69) sa narodil v Buenos Aires talianskym rodičom. V rokoch 2000-2007 zastával tretí najvyšší post vo Vatikáne – šéfa personálu. Nemá však žiadne skúsenosti z práce pastora a jeho dohľad nad východnými cirkvami nie je v Ríme mocenská pozícia.

– Odilo Pedro Scherer (Brazília, 63) je najsilnejším kandidátom Latinskej Ameriky. Arcibiskup Sao Paula, najväčšej diecézy v najväčšej katolíckej krajine, je doma považovaný za konzervatívneho, inde by ho však označili za umierneného. Proti nemu by mohol zavážiť rýchly rast protestantských cirkví v Brazílii.

– Christoph Schönborn (Rakúsko, 67) je bývalý študent pápeža Benedikta XVI. s pastorálnou skúsenosťou, ktorá pápežovi chýba. Viedenský arcibiskup je považovaný za vhodného kandidáta na pápeža od 90. rokov, kedy editoval cirkevný katechizmus. Jeho kandidatúre by mohol uškodil ostrý nesúhlas niektorých rakúskych kňazov a niektoré jeho opatrné reformné postoje.

– Angelo Scola (Taliansko, 71) je milánskym arcibiskupom a mnohí Taliani tipujú, že práve on bude novým pápežom. Je expert na bioetiku a ako šéf nadácie na podporu moslimsko-kresťanského vzájomného pochopenia pozná aj islam. Jeho nejasný ústny prejav by mohol odradiť kardinálov, ktorí hľadajú charizmatického rečníka.

– Luis Tagle (Filipíny, 55) má charizmu a býva často prirovnávaný k zosnulému pápežovi Jánovi Pavlovi II. Má však blízko aj k pápežovi Benediktovi XVI., s ktorým pracoval v Medzinárodnej teologickej komisii. Má mnohých podporovateľov, je však kardinálom iba od roku 2012 a konkláve je obozretné voči mladým kandidátom.

– Peter Turkson (Ghana, 64) je popredným africkým kandidátom. Šéf pápežskej rady pre spravodlivosť a mier je hovorcom sociálneho svedomia cirkvi a podporuje svetovú finančnú reformu. Na nedávnej vatikánskej synode ukázal video kritizujúce moslimov, čo vyvoláva pochybnosti o jeho názore na islam.