Po desiatich hodinách summitu EÚ-Turecko zavládla frustrácia. EÚ bude s Tureckom ďalej rokovať, detaily dotiahne do budúcotýždňového summitu

Brusel 8. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Dosiahnutie konsenzu na pondelňajšom summite, ktorý sa nakoniec skončil 30 minút po polnoci, zmarili nečakané požiadavky Turecka

Po desiatich hodinách rokovaní premiérov a prezidentov 28 členských štátov poznačila prebiehajúci summit EÚ-Turecko frustrácia. Nemenovaný diplomat EÚ takto novinárom opísal atmosféru za rokovacím stolom v Európskej rade.

Dôvodom frustrácie je skutočnosť, že rokovania zamerané na riešenie migračnej krízy sa “otočili” iným smerom ako sa predpokladalo v návrhu dokumentu, ktorý v nedeľu večer vopred pripravili veľvyslanci krajín EÚ (COREPER).

Diplomati naznačili, že ich úsilie bolo zbytočné. Národní lídri majú tiež dôvod byť nespokojní, lebo sa pripravili rokovať o dohodnutých témach, ktoré v priebehu dnešného dňa aj medializovali. Týka sa to aj predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý minulý týždeň uskutočnil turné po metropolách viacerých štátov ležiacich na takzvanej balkánskej trase a hovoril o “rodiacom sa európskom konsenze”.

Zmenu v pracovnej agende spôsobili nové požiadavky Turecka. Pred summitom o nich vedela iba nemecká kancelárka Angela Merkelová a holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina momentálne predsedá v EÚ; s oboma politikmi rokoval turecký premiér Ahmet Davutoglu v nedeľu večer. Nová pozícia Nemecka voči dohodnutej agende sa prejavila počas summitu, keď Berlín údajne nebol naklonený uzavretiu balkánskej migračnej trasy, o čom po príchode do Bruselu ako o definitívnej veci hovorilo viacero národných lídrov. Podobný postoj má aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Situáciu údajne komplikuje aj skutočnosť, že niektorí národní lídri nemajú mandát na schválenie vecí, ktoré neboli prerokované pred začatím mimoriadneho summitu EÚ.

Ďalšie rokovania, už bez tureckého premiéra, pokračovali o 23.00 h. Dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen na svojom účte na Twitteri uviedol, že summit sa pravdepodobne preklopí do druhého dňa rokovaní a skončí sa až po polnoci.

Je pravdepodobné, že výsledkom rokovaní bude iba prijatie spoločnej deklarácie so zmienkou o niektorých hlavných bodoch boja proti nelegálnej migrácii. Finálne schválenie konkrétnych bodov, ako sú ďalšie tri miliardy eur pre Turecko na sýrskych utečencov, rýchlejšie uvoľnenie vízového režimu či otvorenie nových prístupových kapitol, tak zrejme počkajú na šéfov vlád a štátov, ktorí sa o desať dní zídu na ďalšom summite EÚ (17.-18. marca).

EÚ bude s Tureckom ďalej rokovať, detaily dotiahne do budúcotýždňového summitu

Európska únia bude pokračovať v rokovaniach s Tureckom o balíku opatrení na zvládnutie migračnej krízy, ako sú zjednodušenie vízového režimu a dodatočné finančné požiadavky Ankary. Definitívna dohoda má padnúť na budúcotýždňovom summite EÚ, ktorý sa uskutoční 17. a 18. marca. Po skončení mimoriadneho summitu EÚ-Turecko to v noci nadnes povedal predseda Európskej rady Donald Tusk na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.

Podľa Davutogla štáty EÚ už v zásade akceptovali urýchlenie liberalizácie vízového režimu pre tureckých občanov. “Dúfame, že najneskôr do konca júna budú môcť tureckí občania cestovať do schengenského priestoru bez víz,” vyhlásil turecký premiér.

Principiálnu zhodu medzi EÚ a Tureckom na nových spôsoboch obmedzenia nelegálnej migrácie potvrdil aj Juncker. EÚ bude podľa neho môcť vrátiť do Turecka nelegálnych sýrskych utečencov. Aby však Turecko nezostalo s týmto bremenom osamotené, EÚ by mala na oplátku legálnym spôsobom prijať za každého vráteného Sýrčana jedného sýrskeho vojnového utečenca.

Podľa pôvodných predpokladov sa do záverečnej deklarácie zo summitu nedostala pasáž, že tzv. balkánska migračná trasa bude vyhlásená za uzavretú. “Neregulárne migračné toky na trase cez západný Balkán sa musia skončiť,” uvádza sa podľa agentúry DPA v aktualizovanej verzii dokumentu. Proti takejto formulácii mali najväčšie výhrady Nemecko a Grécko.

Tusk krátko pred tlačovou konferenciou na Twitteri napísal, že “dni nekontrolovanej migrácie do Európy sa skončili” a že turecký premiér potvrdil, že jeho krajina vezme späť nelegálnych migrantov zadržaných v tureckých vodách. Vyjadril sa aj k slobode médií v Turecku, keď napísal, že v súvislosti s migračnou krízou EÚ nemôže byť ľahostajná k obavám o slobodu prejavu v tejto krajine.

Dosiahnutie konsenzu na pondelňajšom summite, ktorý sa nakoniec skončil 30 minút po polnoci, zmarili nečakané požiadavky Turecka. Nespokojnosť vyvolal návrh, aby Turecko prijalo späť všetkých nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa na gréckych ostrovoch vrátane Sýrčanov, zatiaľ čo EÚ zoberie z Turecka iba sýrskych utečencov podľa schémy jeden za jedného. Znamená to, že krajiny EÚ zoberú jedného sýrskeho utečenca z Turecka za každého Sýrčana z gréckych ostrovov vráteného na turecké územie.

Európska únia by tiež mala poskytnúť dodatočné tri miliardy eur do konca roka 2018. Táto finančná pomoc bude prioritne zameraná na poskytnutie prístrešia pre sýrskych utečencov, na zlepšenie ich zdravotných podmienok, zabezpečenia školskej dochádzky pre ich deti a zjednodušenie prístupu utečencov na turecký trh práce.

Pred summitom o nových požiadavkách vedeli iba nemecká kancelárka Angela Merkelová a holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina momentálne predsedá v EÚ; s oboma politikmi rokoval turecký premiér Ahmet Davutoglu v nedeľu večer.

Samotná Merkelová hodnotila diskusie na summite ako pozitívne, pričom sa podarilo dosiahnuť “kvalitatívny krok vpred”. Rokovania o členstve Turecka v EÚ považuje naďalej za otvorené, ale momentálne nie sú na programe dňa. Konflikt v Sýrii a iné krízy však jasne ukázali, aké dôležité je mať s Tureckom strategické vzťahy. “Úzka spolupráca s Tureckom je v absolútnom geopolitickom záujme,” vyhlásila Merkelová.

Grécky premiér Alexis Tsipras varoval po summite EÚ-Turecko pred prehnanou eufóriou. Výsledky krízovej schôdzky boli podľa neho iba krokom vpred, musia však nasledovať ďalšie. “Súčasné zábery z (gréckej obce) Idomeni, z našich severných hraníc, sú tragické,” povedal Tsipras. Je veľkou chybou myslieť si, že tento problém sa týka len migrantov a krajín, ktorými prechádzajú. Ak sa bude EÚ naďalej dopúšťať tejto chyby, následky budú závažné, dodal.

Poľská premiérka Beata Szydlová po summite povedala, že ak sa bude dohoda medzi EÚ a Tureckom plne realizovať, bol by to veľký krok smerom k vyriešeniu migračnej krízy v Európe.