Ašchabad 16. decembra 2015 (HSP/Foto:presstv.ir)
India, Pakistan a Afganistan schválili s Turkménskom dohodu o stavbe plynovodu TAPI za cenu 10 miliárd USD. Irán sa však tomu neteší. Sú aj pochybnosti, či TAPI raz uzrie svetlo sveta
Plynovod TAPI dostal pomenovanie po začiatočných písmenách zainteresovaných štátov: Turkménsko, Afganistan, Pakistan, India. Dokončený by mal byť do roku 2019. Začínať by mal v Karakumskej púšti z obrovskej plynovej základne Galkynyš, takmer 300 km severovýchodne od hlavného mesta Ašchabad. Potom prejde na afgánske územie cez oblasti Herátu a Kandaháru, vstúpi do Pakistanu, kde cez mestá Quetta a Sul nakoniec príde v celkovej dĺžke 1 814 km v dvoch vetvách do severnej indickej provincie Pandžáb.
Turkménsko nachádza v plynovode TAPI alternatívu po tom, čo ruský Gazprom znížil množstvo dodávaného plynu z tejto krajiny. So štvrtým najväčším rezervoárom plynu na svete našla v krátkom čase nového záujemcu v podobe Indie ako tretej najväčšej ázijskej ekonomiky.
V pondelok, kedy prebehlo slávnostné otvorenie výstavby plynovodu, afgánsky prezident Ashraf Ghani nazval daný projekt ako “nová hodvábna cesta”, ktorá oživí význam Afganistanu v regióne “aj pre budúce generácie”. Zo štyroch zúčastnených krajín sa teda zdá byť Afganistan najviac nadšený. Dúfa totiž, že TAPI priláka investície a pomôže stabilizovať jeho slabnúcu ekonomiku.
Také ľahké to však nakoniec nie je. “Ja jednoducho nechápem, ako nepokojná situácia v Afganistane umožní výstavbu potrubia. Navyše plynovod prechádza cez mnoho častí Afganistanu, ktoré sú v podstate fyzicky neprístupné,” vraví Michael Kugelman, spolupracovník v americkej spoločnosti The Wilson Center v južnej Ázii.
Na výstavbe sa budú podieľať aj zahraniční investori a do už roky nepokojného Afganistanu ešte dobre porozmýšľajú vstúpiť spoločnosti ako Mobil, Chevron, Exxon, BP či Total SA. Nepáči sa im aj to, že konzorcium TAPI bude viesť spoločnosť TurkmenGaz, kde sú akcionármi afganský Gas Enterprise, pakistanský Inter State Gas Systems a indický GAIL, pretože neveria, že títo všetci budú mať schopnosť financovať projekt takéhoto rozsahu.
Zapojenie Indie aj Pakistanu do projektu znamená pre optimistov nielen ekonomické výhody, ale aj zlepšenie vzájomných vzťahov medzi týmito znepriatelenými krajinami. Ale aj v tom sú skeptické hlasy. “Je to síce veľmi pozitívny krok, ale bitka ešte nie je vyhratá a vyžaduje si politickú vôľu v každej zo štyroch krajín,” hovorí Meena Singh Roy, výskumný pracovník Ústavu bezpečnostných štúdií a analýz (IDSA) v indickom Naí Dillí. Jeho kolegyňa Shebonti Ray Dadwal dodáva: “Začalo to, ale ja naozaj mám pochybnosti, že to niekedy uzrie svetlo sveta.”
India ešte oficiálne neodvolala iný významný projekt plynového potrubia z Iránu, ktorý by do Indie viedol cez Pakistan ako plynovod IPI (Irán-Pakistan-India) a nemusel by prechádzať ťažkým územím Afganistanu. Stál by aj trochu menej, “len” 7 miliárd USD.
Po schválení iránskeho jadrového programu sa k IPI prikláňajú aj USA a podľa všetkého aj Čína. Irán však nenecháva nič na náhodu a pre každý prípad si už zabezpečil alternatívu, a to vývoz plynu cez Arabské more do Ománu.
Či nakoniec TAPI o pár rokov bude realitou, závisí od bezpečnosti v regióne, finančnej situácie a skrátka od celého geopolitického pozadia.