Môj profil 
Predplatné
“Dôležité je, aby kandidát bol nezávislý a nemal blízko ani ku koalícii, ani k opozícii. Mne osobne sa páči prístup pána Mariána Kvasničku (nezaradený), ktorý bol ochotný obetovať vylúčenie z klubu KDH, ako aj prístup Štefana Kuffu (OĽaNO). Ukázali, aká je v skutočnosti v opozícii demokracia. Ja preto budem uvažovať nad ich kandidátkou Henrietou Crkoňovou. Finálne rozhodnutie však padne na klube,” povedal pre TASR poslanec a člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Anton Martvoň (Smer-SD).
Premiér Robert Fico (Smer-SD) už na margo voľby nového šéfa NKÚ povedal, že ho nie je možné zvoliť bez hlasov poslancov Smeru-SD, preto je zodpovednosť na vládnej strane. “Rešpektujeme právo opozície navrhovať, ale nejde to bez hlasov Smeru-SD. Konečná zodpovednosť je teda na strane väčšiny a my ju berieme na seba,” deklaroval Fico. Podľa jeho slov šéf NKÚ musí konať nestranne, nezávisle, objektívne, nesmie plniť žiadne politické pokyny a nemôže byť ešte pred zvolením do funkcie poverovaný nejakými úlohami. “Toto budeme zohľadňovať pri výbere kandidáta. Musí to byť človek, ktorý dôstojne plní úlohu piateho najvyššieho ústavného činiteľa,” upozornil.
Podľa premiéra je veľká šanca, že 19. mája bude jeden z trojice kandidátov zvolený. “Všetci traja sú čisto opoziční, o tom vôbec netreba pochybovať. Voľba je ale tajná a asi by nebolo správne, aby sme teraz čokoľvek hovorili. Poslanci NR SR budú hlasovať podľa svojho vedomia, svedomia a presvedčenia. Verím, že sa zhodnú na jednom z kandidátov,” dodal Fico.
O post predsedu NKÚ sa uchádzajú traja nominanti. Maroša Žilinku, prokurátora a bývalého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra za vlády Ivety Radičovej, nominovalo KDH, podporu má u 60 opozičných poslancov. Crkoňovú, bývalú vedúcu služobného úradu na ministerstve školstva za vlády Smeru-SD, navrhli poslanci Kvasnička a Kuffa. Kvasničku to stálo členstvo v klube KDH, Kuffu v klube OĽaNO tiež kritizovali, ale nevylúčili ho. Karola Mitríka, bývalého šéfa SIS, navrhol šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo, za čo ho kritizuje aj jeho posledný kolega v parlamente z SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Na programe 51. schôdze je ešte 38 opozičných návrhov zákonov a tri vládne. Rokovanie o nich v stredu (20.5.) popoludní ustúpi debate o čerpaní eurofondov z rokov 2007 až 2013. Do programu schôdze tento bod zaradil tento týždeň predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD). Keď sa schôdza 5. mája začala, Smer-SD zaradenie tejto správy na návrh opozície odmietol.
Diskusia o eurofondoch sa do programu schôdze dostala po tom, ako opozičný poslanec Jozef Kollár (nezaradený) avizoval, že bude iniciovať mimoriadne rokovanie pléna k tejto téme. Potrebné podpisy už mal vyzbierané. Kollár situáciu v čerpaní eurofondov označil za katastrofálnu. Poukázal, že Slovensko zrejme nevyčerpá až dve miliardy eur z obdobia 2007-2013. “Čas na čerpanie uplynie tento rok. Už sa nestihnú urobiť žiadne výzvy a navyše, čo nebude skolaudované, kde nebude prestrihnutá páska, tam budeme musieť vrátiť peniaze, ktoré sa minuli,” upozornil.
Široká diskusia sa očakáva aj pri trojici vládnych návrhoch zákonov, ktoré majú komplexne zmeniť pravidlá na súdoch. Ide o Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Celková reforma zahŕňa spolu zhruba 1500 paragrafov a podľa ministerstva spravodlivosti ide o chrbtovú kosť systému vymožiteľnosti slovenského práva.
ml
.jpg)
.jpg)
.JPG)
