Môj profil 
Predplatné
Erdoganovo ubezpečenie obsahuje vyhlásenie, ktoré dnes prečítali počas obradov v Chráme Panny Márie v Istanbule, kde patriarcha arménskej apoštolskej cirkvi odslúžil smútočnú bohoslužbu za obete masového vraždenia Arménov spred 100 rokov.
“Vieme o smutných udalostiach prežitých arménskym spoločenstvom v minulosti. Úprimne zdieľame váš bôľ. Chcem, aby ste vedeli, že naše srdcia sú otvorené všetkým potomkom Arménov, ktorí žili v Osmanskej ríši,” uvádza sa v Erdoganovom posolstve, ktorý na svojich webových stránkach zverejnila dnes aj turecká tlač.
Podľa tureckého denníka Sabah prezident v posolstve pripomenul, že počas prvej svetovej vojny, ktorú Erdogan označil za jednu z najväčších tragédií ľudstva, zomreli milióny ľudí z každého národa žijúceho v Osmanskej ríši. Uviedol, že Turecká republika “nezabúda na tieto bolesti” a vie, ako sa s nimi vyrovnať. Ubezpečil o snahách, ktorých cieľom je zabrániť, aby v Turecku dochádzalo k “diskriminácii na základe etnickej alebo náboženskej identity”.
Prvýkrát v dejinách Tureckej republiky sa na cirkevných obradoch za obete genocídy zúčastnil aj predstaviteľ tureckej vlády. Bol ním minister pre záležitosti EÚ a hlavný vyjednávač na rokovaniach s EÚ Volkan Bozkir.
Hlavné pietne obrady sa dnes dopoludnia konali v arménskom hlavnom meste Jerevan, kam pricestovali delegácie zo 60 krajín sveta. Hlavné podujatie sa uskutočnilo pri Pamätníku obetí genocídy Cicernakaberd, kde postupne každý zo štátnikov a hostí oficiálneho obradu vložil žltú ružu do stredu veľkého venca v tvare kvietka nezábudky, ktorá je symbolom tohtoročnej spomienky na obete masového zabíjania.
Nezábudka sa ako ústredný motív stého výročia objavuje na plagátoch, tričkách, nálepkách či odznakoch, a to aj mimo Arménska.
Arménsky prezident Serž Sarkisjan v prejave vyjadril nádej, že posledné kroky smerom k uznaniu masakry za genocídu pomôžu “rozptýliť 100 rokov temnoty popierania”.
Medzi účastníkmi pietnej spomienky bol aj ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Francois Hollande, ako aj ich kolegovia z Cypru a Srbska Nikos Anastasiadis a Tomislav Nikolič.
Putin vo svojom príhovore uviedol, že “masové zabíjanie ľudí nemôže mať nijaké ospravedlnenie”. Vyhlásil, že svetové spoločenstvo musí urobiť všetko pre to, aby sa “hrôzy svetových dejín neopakovali, aby všetky národy mohli žiť v mieri a harmónii a nezažívali viac hrôzy, ku ktorým vedie podnecovanie náboženskej neznášanlivosti i agresívny nacionalizmus, xenofóbia”.
Hollande ubezpečil, že Francúzsko nikdy nezabudne na tragédiu, ktorú zažil arménsky národ. Pripomenul, že v máji roku 1915 to boli práve Francúzsko, Rusko a Británia, ktoré vydali spoločné vyhlásenie s odsúdením masového vraždenia Arménov, označeného v dokumente za zločin proti ľudskosti.
Srbský prezident Nikolič zdôraznil, že v čase, keď sa “nenápadne manipuluje” aj so samotným termínom genocída a používajú sa dvojaké štandardy, “srbská delegácia nemohla nepricestovať” na spomienkové podujatia pri príležitosti 100. výročia genocídy Arménov.
“Mohli by sme my, ako predstavitelia srbského národa, ktorý vo všetkých vojnách novodobých dejín utrpel veľké straty len pre to, že bol srbský… mohli by sme tu dnes nebyť?” spýtal sa Nikolič a uviedol, že ani “politická vypočítavosť a vnútená politická korektnosť” by predstaviteľov Srbska “nedonútili, aby sa nezúčastnili na dôstojných spomienkach na utrpenie, ktoré vojny a iné konflikty spôsobili ľuďom po celom svete”.
Okrem Jerevanu sa dnes spomienkové podujatia uskutočňujú nielen v ďalších mestách a obciach Arménska, ale aj v diaspóre, napríklad v Los Angeles, v Štokholme, Paríži či Bejrúte.
ml
.JPG)
