Môj profil 
Predplatné
“Farma, na ktorej pracujem, má štyri hektáre. Zberáme kvety každé tri hodiny, sto tisíc ruží denne. Používame rad chemikálií, ktoré urýchľujú rast, “opisuje 27-ročná Caroline, ktorá nemá potuchy, ktoré chemikálie sa na urýchlenie rastu aj proti škodcom používajú. „Máme ochranné odevy, rukavice a čižmy. Tie sú však rýchlo deravé. Počula som, že niekoľko ľudí dokonca vinou chemikálií zomrelo, iní odchádzajú s poškodeným zdravím. Mám vleklé kožné problémy, ale keby som sa sťažovala, vyhodia ma, “dodáva Marry. Podľa nej je najhoršie obdobie pred sviatkom svätého Valentína. Dopyt z Európy rastie a manažéri kvetinových fariem prestávajú dodržiavať aj niektoré mäkká pravidlá. Pracujú tu aj tehotné ženy, predčasné pôrody sú takmer pravidlom. Deti nie sú zdravé. Aj moja dcéra je stále chorá. Myslím si, že je to spôsobené používanými chemikáliami.
O chemikáliách sa na farmách nehovorí, obrie skleníky máju rozlohu menšieho futbalového ihriska. Ročne vypestujú asi 25 miliónov ruží. Podobných fariem sú okolo jazera desiatky. Priamo na mieste sa zabalia do kytíc a kamiónmi ich odvezú na letisko do Nairobi. Odtiaľ ruže putujú do Európy. Znečistené životné prostredie zostane v Keni. Tony nebezpečných chemikálií a hnojív končí v jazere Naivasha.
Kvetinový biznis navyše prilákal k brehom jazera veľa ľudí. Len na kvetinových farmách pracuje sto tisíc žien. Ak pripočítame aj rodinných príslušníkov, ide o pol milióna ľudí. V okolí ružových fariem tak vyrástli nové dediny. Bez kanalizácie, bez čističiek. Všetok odpad prúdi priamo do jazera.
„Niet pochýb o tom, že jazero je ohrozené,” domnieva sa inžinier Patrick Wainena. „Je súčasťou širšieho ekosystému. Práve tu sa čistí vzduch z dvesto kilometrov vzdialeného Nairobi. Keby sme stratili jazero Naivasha, hlavne mesto by sa zadusilo, čo by malo bezprostredný zdravotný dopad, “varuje.
Zatiaľ márne. Biznis je silnejší argument a pre väčšinu ľudí je práca na plantážach mizerným, ale jediným zdrojom príjmov.
bg
.JPG)
