Ako hodnotíte uplynulý rok?

Minulý rok bol celkom turbulentný. Často sme museli riešiť aj to, čo nevzniklo u nás a museli sme na tie výzvy reagovať. Narážam na migračnú krízu, keď Slovensko muselo zásadne reagovať.

Čo považujete za najväčší úspech vo svojej funkcii?

Ťažko povedať, ale asi najviac sa teším z toho, že sa mi podarilo do úspešného konca doviesť úsilie všetkých športovcov a že dnes máme na svete úplne nový zákon o športe. A že sa mi podarilo presvedčiť ministra financií, aby im zvýšil rozpočet. Toto mňa osobne najviac teší.

Keď ste nastupovali do funkcie, mali ste plán zlepšiť politickú kultúru a náladu v parlamente. Podarilo sa vám to?

Minimálne ja som sa snažil správať čo najkultúrnejšie. Myslím si, že ten rok fungoval parlament štandardne. Na politických grémiách sa vieme vždy dohodnúť, a tie rokovania boli vždy konštruktívne. Žiaľ, to, čo predvádzajú niektorí kolegovia v rokovacej sále, je iné. A tam by som nemohol byť spokojný s tým, ako niektoré rokovania vyzerali.

Prekážajú vám krik a nadávky? Veď aj v iných parlamentoch sa objavujú, nie je to nezvyčajné…

Určite áno, ale nepáči sa mi, keď sa poslanci správajú tak, že porušujú rokovací poriadok, sústavne ho zneužívajú, prekrikujú sa. A možno viac mi prekáža, keď sa to deje tým, ktorí to robia, a tí sú potom veľmi podráždení. Tak keď to chcú robiť, nech potom aspoň strpia reakciu. Keď aj na nich niekto zakričí, nech sú ticho a nech nevykrikujú, že im je ubližované.

Nie je to nič nové, dialo sa to aj v minulosti. Opozícia vždy útočila na vládnych poslancov. Navyše aj premiér Robert Fico si nedáva servítku pred ústa. Premiérku Radičovú označoval za klamárku, obviňoval ju z korupcie, niektorých opozičných poslancov volá pošahanci…

K politike tie výrazy niekedy patria. Ale keď už sme dospeli k tomu, že sa v parlamente poslanec vrhne na druhého poslanca, tak neviem, či nám v tomto majú byť príkladom krajiny v Ázii alebo Ukrajina, kde si občas strihnú po papuli, ak to tak môžem povedať. Myslím si, že sme civilizovaná krajina a v našom parlamente by sa takéto veci nemali diať. Skôr si myslím, že mnohí sa k útokom uchyľujú pre nedostatok argumentov a odbornosti. A máme tu nový fenomén, ktorý som nazval bulvarizácia politiky – poslanci povedia v snahe zaujať médiá čo najväčšiu blbosť, alebo používajú čo najexpresívnejšie výrazy a ešte sa pri tom aj divne oblečú. A to podľa mňa už do politiky nepatrí. Ak chcete riadiť krajinu, musíte diskutovať vecne, odborne a snažiť sa presvedčiť voličov, že máte na niečo rozumný pohľad a viete ponúknuť lepšie riešenia.

Takže po voľbách by ste si želali v parlamente “štandardné strany”…

Určite áno. Slovensko aj na najbližšie štyri roky bude potrebovať stabilnú vládu. Vláda sa bude musieť opierať o koaličnú väčšinu, pri ktorej nebude každý polrok tŕpnuť, či sa niekoľko poslancov rozhodne opustiť kluby. Neštandardné politické strany, ktoré tu sú, a možno aj nové strany, ktoré sem prídu, sú teraz pre mňa nečitateľné. Budúca vláda bude potrebovať konštruktívnych partnerov. Bol by som rád, keby sa budúca vládna koalícia čo najmenej zaoberala sama sebou a čo najviac času venovala práci pre krajinu.

S kým si ju viete predstaviť?

V tom výraze štandardné politické strany, ktoré majú svoju históriu a u ktorých vieme predvídať ich konanie, sú asi tie, s ktorými by sme začali rokovať ako s prvými.

Tiež ste po nástupe do funkcie sľubovali prísnejšie majetkové priznania. Tie v parlamente neprešli, keďže ide o ústavný zákon. Opozícia ho nepodporila, lebo bol podľa nej vykrátený a chýbali v ňom reálne opatrenia na kontrolu majetku verejných činiteľov. Pritom na stole bola podrobnejšia a prísnejšia verzia z dielne pracovnej skupiny…

Toto ma mrzí, pretože keď som nastupoval do funkcie, dal som si niektoré ciele vrátane tohto. Myslím si, že ak je po tom dopyt, mali sme vyhovieť. Je pravda, že sme napokon nedosiahli konsenzus. Pri rozhodovaní sme už boli poznačení blízkosťou volieb a už sme sa hrali kto z koho. Pri rokovacom poriadku boli rokovania o niečo konštruktívnejšie a som rád, že tam sme urobili niektoré zmeny. Zakázali sme prílepky do zákonov, o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy sa bude môcť hlasovať až po 48 hodinách, aby mala verejnosť možnosť na ne reagovať. Takže tu bola debata konštruktívnejšia, pri majetkových priznaniach, sa mi zdá, opäť prevládla politika. Myslím si ale, že nový parlament to bude musieť spraviť. Ja osobne zmenu podporujem.

Čiže ak vytvoríte novú vládu, tak opäť otvoríte tému prísnejších majetkových priznaní?

Myslím si, že áno. Ale otázka je, do akej miery. Mali by byť viditeľné majetkové prírastky. Mali by sme z majetkových priznaní vedieť posúdiť, či zodpovedajú príjmu verejného funkcionára.

-Chceli ste prijať aj etický kódex, ale ten napokon z rokovacieho poriadku vypadol…-

Áno. Aj etický kódex by podľa mňa mohol prijať nový parlament. Nový rokovací poriadok mu dáva splnomocnenie. Myslím si, že si taký kódex zaslúžime. Majú ho aj iné parlamenty, dokonca nedávno prijala kódex správania sudcov aj Súdna rada.

Keďže viaceré vaše plány nevyšli, ako hodnotíte svoje pôsobenie?

Niečo sa mi podarilo naplniť a myslím si, že som sa snažil parlament viac otvoriť verejnosti a vrátiť mu život aj mimo politiky. Konalo sa tu mnoho podujatí, výstav. A schôdze som sa snažil viesť čo najspravodlivejšie. Ale keď niekto prekračuje hranicu únosnosti, nemôžem sa už len usmievať a byť za dobrého, musím aj rázne zakročiť. To sa nie každému páči, ale poriadok musí byť všade.

Parlament je nadriadený vláde. Ale v poslednom období sa zdá, akoby vláda parlament trochu ignorovala. Viacerí členovia vlády sa neunúvajú ani vypočuť si a zodpovedať otázky poslancov na Hodine otázok…

Nepovedal by som, že nemajú záujem. Pán premiér chodil na Hodinu otázok veľmi pravidelne a vždy, keď nemohol, vopred sa ospravedlnil a to bolo zväčša, keď nebol na Slovensku. A snažili sme sa aj mať čo najviac členov vlády na Hodine otázok. Ministrom ich program nie vždy dovolí zúčastniť sa na Hodine otázok, ale verím, že aj do budúcna si dodržíme disciplínu a aj ministri budú chodiť do parlamentu, ako treba. Ale musím povedať, že sme sa aj Hodinu otázok rozhodli zatraktívniť. Do rokovacieho poriadku sme ustanovili, že odpoveď na jednu otázku bude trvať päť minút, tzn. že predseda vlády bude odpovedať aspoň na dve či tri otázky a aj ministri budú odpovedať aspoň na 10 či 15 otázok. Opäť to bude také živšie.

Tento rok dominovali utečenecká kríza a teroristické útoky. Aj utečenci, aj terorizmus tu boli oveľa skôr, ako ste prijímali protiteroristický balík. Čo sa zmenilo, že ste ho museli prijať v zrýchlenom režime? Opozícia hovorí, že to robíte len kvôli blížiacim sa voľbám.

Keď sa nič nedeje, tak si všetci povedia, že nič netreba a máme čas. Keby sme nič neprijali a niečo by sa stalo, tak by sme boli kritizovaní, že sme nič nerobili a neboli pripravení. Takže nepripúšťam kritické hlasy opozície, že išlo zas len o marketingový ťah. Som presvedčený, že tak ako reagujú iné krajiny, tak aj u nás je povinnosť reagovať. Nemôžeme sa spoliehať na to, že u nás je pokoj a nehrozí bezpečnostné riziko. Je v poriadku, že je tu pokoj, ale musíme byť pripravení na prípadné zhoršenie situácie. Nikdy neviete. V januári sme nevedeli, čo všetko sa bude do konca roka v Európe diať. Nesmieme zaspať na vavrínoch.

Teroristické útoky boli v Európe skôr ako tento rok a protiteroristický balík sme neprijímali. Pristupujeme k nemu až teraz, pár mesiacov pred voľbami…

Áno, boli. Ale vtedy sme nemali pocit, že v rámci celej skupiny migrantov prišlo na územie Európy veľké množstvo ľudí, o ktorých nič nevieme a u ktorých je podozrenie, že sú to extrémisti napojení na Islamský štát. Takže bezpečnostná situácia v Európe sa výrazne zhoršila. Keď by ste napríklad vy chceli cestovať so svojím domácim miláčikom do zahraničia, musíte mu pomaly vybaviť pas, čip, a tu zrazu sa nám stalo, že milión ľudí vošlo na územie Európy, nevieme, kde sú, kto sú. My ako krajina musíme mať pocit, že sme dobre pripravení, že naše zložky majú právomoci, ktoré majú mať. Takže legislatívu prijatú máme.

Opozícia však varuje pred narúšaním slobody jednotlivca.-

Zásahom do súkromia sa straší. Ten, kto sa správa slušne, na neho ani služby, ani policajný zbor nebudú používať represívne nástroje.

Prezident vrátil Trestný zákon, takže parlament o ňom musel znovu rozhodovať. Prečo ste zvolali schôdzu skôr, ako prezident zákon vrátil? Na rozhodnutie má prezident 15 dní, tie mu v tom čase ešte neuplynuli. Keby chcel, nemusel zákon vrátiť v pondelok (21.12.). Prečo ste mimoriadnu schôdzu zvolali skôr, ako zákon vrátil a teda skôr, ako bolo o čom rokovať?

My s pánom prezidentom máme priamu linku a konštruktívne vzťahy. Takže sme boli v spojení a oficiálne ma informoval, že zákon vráti a kedy to urobí. A preto som sa rozhodol v piatok na základe dohody s pánom prezidentom zvolať schôdzu s tým, že dokumenty budú od neho doručené ráno v pondelok. Nerobil som nič nekalé či podozrivé. Tak, ako sme sa dohodli, tak sa aj stalo.

V súvislosti s utečeneckou krízou sa prijali povinné kvóty. Vláda SR podala pre ich prijatie žalobu. Aký výsledok očakávate? Opozícia hovorí, že to je zas len marketingový ťah Smeru-SD.

Ja žalobu vnímam ako žalobu na spôsob, akým boli kvóty prijaté. Myslím si, že je našou povinnosťou takto zareagovať. Bol by som nerád, keby si únia zvykla na takýto spôsob rozhodovania. Nebol by som rád, keby sme zas museli rozhodovať o zásadnej veci, bol by potrebný konsenzus, ale predstavitelia väčších krajín si povedia, že nie je možné dosiahnuť konsenzus, a tak opäť to dajú na úroveň ministrov, kde väčšina prehlasuje menšinu. Vnímam teda žalobu aj ako jasné nie z našej strany voči takémuto spôsobu rozhodovania. Väčšie krajiny si nesmú zvykať takto rozhodovať, všetci sme si v únii rovní.

Nemôže nám žaloba poškodiť pri vzťahoch aj v budúcom roku, kedy preberieme predsedníctvo v Rade EÚ?

Nemyslím si. Pripájajú sa k nej ďalšie krajiny. Uvidíme, čo urobí Poľsko, kde má vláda jasný postoj k tejto otázke. Nerobíme nič protizákonné. Umožňujú nám to dokumenty, na ktorých je postavená EÚ. Kolegovia z ostatných krajín musia rešpektovať, že konáme v zmysle európskej legislatívy. Myslím, že také vážne narušenie vzťahov to nebude.

Čo sa bude počas predsedníctva riešiť? Aké budú priority Národnej rady SR?

Budeme musieť čeliť rôznym výzvam. Napríklad aj výsledku referenda v Británii, uvidíme, ako bude pokračovať utečenecká kríza. Trochu akoby sme pozabudli na Ukrajinu, tam je tiež situácia stále nestabilná. Ako NR SR máme aj parlamentný rozmer predsedníctva. Musíme absolvovať päť alebo šesť povinných eventov. Bude rezonovať najmä medzinárodná politika, parlamentná diplomacia a pohľad na dianie. Bude rezonovať aj diskusia o úlohe národných parlamentov vo vzťahu k EP. Či je dostatočná interakcia, či sa dostatočne prenášajú národné záujmy na úroveň EÚ, alebo je únia odtrhnutá od reality a žije si vo vlastnom svete.

Máte na starosti aj rekonštrukciu Bratislavského hradu. Chceli ste ju stihnúť dokončiť do nášho predsedníctva v Rade EÚ. Stihnete?

Robíme všetko, čo môžeme. Mrzí ma, že nemôžeme ešte urobiť kryciu stavbu, ktorá zakryje a sprístupní nájdený múr, pamiatky.

Prečo to nestihnete?

Nechcel som pristúpiť na podpis dodatku so spoločnosťou, ktorá realizuje hrad, aj keď by sme to legálne a v zmysle zákona mohli urobiť, pretože ide o dodatočné dostavanie. Ale rozhodol som sa, že vypíšem aj na tú časť stavby verejné obstarávanie, nech je to transparentné. Takže to bude trochu neskôr. Ale je to krycia stavba za Zimnou jazdiarňou, takže neovplyvní funkčnosť celého priestoru. Som presvedčený, že hrad, Baroková záhrada a Zimná jazdiareň budú k dispozícii pre predsedníctvo.

Ste digitálny líder. Nedávno sa konala predražená konferencia TechMatch. NAKA začala trestné stíhanie. Vyšetrí sa prípad, alebo po voľbách zhasne ako zvyčajne?

Dúfam, že áno. Ale je to na orgánoch činných v trestnom konaní. Ak došlo k predraženiu a defraudácii prostriedkov, tak to musí byť vyšetrené a musí byť potrestaná zodpovedná osoba.

Ako hodnotíte digitalizáciu na Slovensku? Prezident Kiska ju kritizoval, hovoril, že Estónsko to zvládlo podstatne lacnejšie.

Treba sa pozrieť aj na to, ako dlho v Estónsku tieto procesy prebiehajú. Estónsko je dávané za príklad mnohým krajinám. Na Slovensku sa v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti realizovalo veľa projektov, mnohé boli robustné. Výsledkom mnohých je niečo, čo občan ani neuvidí. Nemali sme základné registre, register obyvateľov, adries a podobne. Z nich potom budú čerpať systémy, s ktorými budeme ako občania pracovať. Verím, že tie projekty jeden do druhého dobre zapadnú a uvidíme dobrý výsledok. Je pravda, že dnes ešte sú mnohé systémy solitérne a ešte to dobre do seba nezapadlo. Verím, že nové programovacie obdobie využijeme aj na doladenie niektorých vecí.

A tá cena?

Pokiaľ ide o cenu, či to bolo lacnejšie alebo drahšie, ja osobne neviem posúdiť. IT je také komplikované, že je mi ťažké to hodnotiť. Máme tam rezervy a asi by som klamal, keby som povedal, že všetko je to úplne super.

Vy používate web slovensko.sk?

Ešte nie. Ešte som nepotreboval nič urobiť. Ale plánujem vyskúšať ako občan, čo by som mohol vybaviť. Aby som z toho nadobudol pocit. Lebo to, čo som kritizoval v našej spoločnosti, je, že naši “ítečkári” sa správajú veľmi technicky. Zadanie splnia do bodky, ale akoby niekedy zabudli vyjsť zo svojej budovy a pozrieť sa na svoje dielo ako budúci užívateľ. Že je neprehľadná stránka, že na tlačidle je taký nápis, že nikto nevie, čo to urobí, keď na to kliknete. Takže trochu vyčítam našej IT komunite, že väčšinou ten výsledok je relatívne komplikovaný, nie vždy prehľadný a pre bežného občana, ktorý nie je expert na IT, možno niekedy nie ľahko pochopiteľný. A tu máme ešte čo zlepšovať. Ale to sa dá zlepšiť za nie veľa peňazí.

Parlamentné voľby budú v marci. Ako odhadujete ich výsledok?

Chcel by som povzbudiť ľudí, aby využili svoje volebné právo. Želal by som si, aby sa do parlamentu dostali ľudia, ktorým bude záležať na našej krajine. Chcel by som, aby sme sa vrátili k parlamentu, ktorý si ešte ja pamätám ako vtedajší asistent. Že sa tu diskutovalo odborne, poslanci si naštudovali problematiku, malo to šmrnc a z diskusie vznikli dobré nápady. Želal by som našej krajine aj parlamentu, aby sem prišli ľudia, ktorým sa chce pracovať pre našu krajinu a ktorí vrátia parlamentu punc toho, že je to najvyšší zákonodarný orgán a tak by mal aj vyzerať. A kto sa s kým spojí, to je na voličovi, ako rozhodne. Verím ale, že Smer-SD dostane taký mandát, že sa bude môcť uchádzať o zloženie vlády.