Môj profil 
Predplatné
Z návrh zákona o štátnom rozpočte, o ktorom sa bude rokovať 18. novembra, vyplýva, že deficit verejných financií mal v roku 2016 dosiahnuť 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch by mal postupne ďalej klesať, a to na 0,42 percenta v roku 2017 a v roku 2018 sa očakáva vyrovnané hospodárenie štátu. V absolútnej sume by mal schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť na budúci rok 1,557 miliardy eur. Príjmy sa očakávajú na úrovni 30,428 miliardy eur a výdavky 31,985 miliardy eur. Rozpočet predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 percenta HDP.
Poslanci Výboru NR SR pre financie a rozpočet už prijali pozmeňujúci návrh, ktorým do rozpočtu zahrnuli aj vratky za plyn. Tu ide o jedno z opatrení z druhého sociálneho balíčka vlády, ktoré deklaruje poskytnutie štátneho príspevku odberateľovi plynu. Štátny príspevok má poskytovať ministerstvo hospodárstva z prostriedkov rozpočtu tomu odberateľovi plynu v domácnosti, ktorý bude spĺňať podmienky ustanovené zákonom. Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v júli tohto roka avizoval, že tým, ktorí využívajú plyn na varenie, vráti štát 10 eur, ostatným domácnostiam vráti od 14 eur do 165 eur.
Kabinet chce tiež zvýšiť maximálnu sumu príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 eur na 280 eur mesačne. A to v prípade, ak starostlivosť dieťaťu do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Zmenu prináša návrh novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa. Podľa ministerstva práce vyplýva navrhovaná suma z reálnych nákladov rodičov vychádzajúcich z doterajšieho poskytovania príspevku. Na základe údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo februári 2014 bola priemerná výška úhrady rodičov za starostlivosť o dieťa v sume 269,88 eura a vo februári tohto roka 272,66 eura.
Najmenej rozvinutým okresom má zase pomôcť zákon, ktorým bude pre ne vláda “šiť na mieru” akčné plány. Týmto opatrením chce prispieť k rozvoju daného okresu a tvorbe nových pracovných miest. Novou právnou úpravou sa má zadefinovať pojem najmenej rozvinutý okres. Má ním byť ten, v ktorom bude nezamestnanosť vyššia ako 1,9–násobok miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12 za sebou idúcich štvrťrokov. “Okres sa považuje za menej rozvinutý až do ukončenia plnenia Akčného plánu rozvoja,” píše sa v návrhu zákona.
Štandardne ako po iné roky budú poslanci rozhodovať aj o zmrazení platov niektorých ústavných činiteľov, tentoraz sa to však nedotkne sudcov a prokurátorov. V praxi to bude znamenať, že prezident, poslanci, členovia vlády, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR budú naďalej poberať plat vo výške z roku 2011. Pozastavenie rastu platov sa súčasne vzťahuje na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo. Toto opatrenie má ušetriť 3,06 milióna eur.
Hovoriť sa bude aj o zmene rokovacieho poriadku s ambíciou zabrániť nepriamym novelám zákonov či pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu. Otázny je osud ústavného zákona, ktorý má sprísniť majetkové priznania. Zmenu predložili poslanci Smeru-SD, opozícia ho však považuje za bezzubý. Na novelizáciu právnej normy je ale potrebných minimálne 90 hlasov, čo vládna strana sama nemá.
Opoziční poslanci majú problém aj s vládnou novelou zákona o prokuratúre, ktorá má zvýšiť dôchodky sudcom a prokurátorom o 170 eur. Právna norma im zároveň priznáva ďalší týždeň na rehabilitácie navyše.
V rámci personálnych otázok je na programe schôdze voľba komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, voľba kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR a voľba kandidátov na člena disciplinárneho senátu.
