Môj profil 
Predplatné
“Na jednej strane budeme robiť všetko pre to, aby aj nové generácie pamätali na naše tradície, kultúru a historické osobnosti. Zároveň budeme podporovať všetky moderné a úspešné projekty, vedcov, podnikateľov, športovcov a umelcov, ktorí šíria dobré meno Slovenska všade vo svete,” deklaroval Pellegrini.
Predseda parlamentu tvrdí, že slovenské dejiny nemajú inú osobnosť, ktorá by ovplyvnila osud nášho národa takým výrazným spôsobom, ako Ľudovít Štúr. “Ľudovít Štúr sa narodil do zložitej a turbulentnej doby. Rozpadal sa starý spoločenský poriadok rozdeľujúci spoločnosť na stavy, na šľachtu a poddaných, na mocných a bezmocných, na privilegovaných a bezprávnych. Bola to doba, kedy sa formovali moderné národy, čo v prostredí multietnického Uhorska viedlo k narastaniu rozporov a konfliktov,” uviedol šéf parlamentu s tým, že bolo nevyhnutné odpovedať na výzvy novej doby, aktivizovať a meniť slovenskú spoločnosť a odhodlane brániť jej národné záujmy.
“Ľudovít Štúr stál pri zrode väčšiny symbolov našej národnej identity a štátnosti. Bol hlavným iniciátorom kodifikovania spisovnej slovenčiny. Jeho zásluhou začali vychádzať prvé slovenské politické noviny. V okruhu jeho študentov na bratislavskom lýceu vznikol text slovenskej hymny. Bol jedným z hlavných tvorcov prvého slovenského politického programu – Žiadostí slovenského národa,” rekapituloval Štúrove zásluhy Pellegrini. Ako predseda NR SR je hrdý najmä na to, že i pri vzniku prvej Slovenskej národnej rady 18. septembra 1848 stál na jej čele triumvirát Hodža, Hurban a Štúr.
“Niet divu, že za 160 rokov od Štúrovej smrti si odkaz tohto veľkého politika, jazykovedca, novinára a filozofa chceli privlastniť, prispôsobiť a prekrútiť všetky politické režimy, ktoré sa u nás vystriedali. To viedlo k tomu, že Ľudovít Štúr sa vo vnímaní širokej verejnosti postupne zmenil na antikvárnu postavu z učebníc dejepisu a slovenčiny,” konštatoval s dôvetkom, že sa z neho stal viac symbol než reálna historická osobnosť.
Na otázku, čím môže byť aktuálny odkaz Ľudovíta Štúra dnes, si Pellegrini odpovedal, že na prvom mieste je to jeho postoj k vzdelaniu. “Už ako 14-ročný ovládal štyri jazyky, neskôr ich počet zdvojnásobil. Navštevoval tie najlepšie školy tej doby, študoval v Nemecku, na univerzite v Jene. S novými poznatkami a skúsenosťami sa vrátil naspäť do vlasti, lebo vedel, že ho tu ľudia naliehavo potrebujú,” povedal predseda parlamentu. Preto tvrdí, že Štúrov životný príbeh môže slúžiť i ako výzva mladým ľuďom, aby sa aktívne snažili ovplyvňovať verejný život vo svojom okolí a vo svojej krajine.
To, o čom Štúr a jeho súčasníci snívali a o čo sa snažili, sa podľa Pellegriniho v 20. storočí stalo skutočnosťou. “Sme moderným národom, žijeme vo vlastnom štáte. Začlenili sme sa medzi vyspelé a prosperujúce európske krajiny, v ktorých majú všetci ľudia garantované svoje ľudské, občianske práva a v ktorých sú garantované i práva národnostných a náboženských skupín. Mohlo by sa zdať, že v 21. storočí už pred nami nestoja žiadne výzvy. Ale myslím si, že keby dnes žil Ľudovít Štúr, určite by nám zopakoval slová, ktoré napísal na začiatku roka 1846 v úvodníku Slovenských národných novín s názvom Neopúšťajme sa,” dodal Pellegrini. Štúr tam vyzýval svojich krajanov, aby sa nespoliehali na druhých, aby stavali v prvom rade na sebe, aby na sebe neustále pracovali a zdokonaľovali sa.
Na slávnostnom zasadnutí NR SR sa okrem poslancov a niektorých členov exekutívy zúčastnili aj bývalí prezidenti SR Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster, predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková, šéfka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová ako aj predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.
.jpg)
