Londýn 13. marca 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Astronómovia obrovským teleskopom ESO/VLT sledovali planétu, na ktorej, podľa ich predpokladu prší železný dážď. Výsledky ich prieskumu zverejnili v časopise Nature
Planéta WASP–76b sa nachádza vo vzdialenosti asi 640 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Rýb. Na dennej strane tejto super horúcej obrovskej exoplanéty prekročia teploty 2 400 stupňov Celzia. Stačí to na vyparenie kovov. Silný vietor prenáša pary železa na chladnejšiu nočnú stranu, kde sa kondenzujú do železných kvapiek.
“Dá sa povedať, že na tejto planéte majú daždivé večery, lenže tento dážď je železný,“ cituje správa pre tlač Európskeho južného observatória (ESO) vedúceho prieskumu nezvyčajnej exoplanéty, profesora Ženevského univerzity vo Švajčiarsku Davida Ehrenreicha.
Ako Mesiac
K tomuto zvláštnemu javu dochádza preto, že “planéta železného dažďa“ je stále obrátená k svojej materskej hviezde raz “dennou“ stranou, a druhá “nočná“ strana je ponorená do večnej tmy. Rovnako ako Mesiac, ktorý je podobne spojený so Zemou, je planéta WASP–76b v prílivovom zajatí svojej hviezdy.
Denná strana planéty je vystavená niekoľko tisíckrát väčšiemu žiareniu materskej hviezdy, ako dostáva Zem zo Slnka. Vládne tam také teplo, že sa molekuly rozpadajú na atómy a kovy, ako železo sa vyparujú. Mimoriadny rozdiel teplôt medzi dennou a nočnou stranou planéty má za následok mocný vietor, ktorý prenáša pary železa z horúcej dennej na chladnejšiu nočnú stranu, kde teploty klesajú na 1 500 stupňov Celzia. Stačí to, aby sa páry železa kondenzovali a pršali ako dážď.
Nový prieskum ukázal, že na dennej a nočnej strane WASP–76b existuje, nielen zásadný rozdiel teplôt, ale úplne rôzne chémie. S pomocou nového prijímača ESPRESSO na teleskope ESO VLT zaregistrovali prvýkrát astronómovia v čílskej vysokohorskej púšti Atacama chemické zmeny na super horúcom plynovom obrovi: silné línie železných pár na terminátore, hranici, ktorá rozdeľuje dennú a nočnú stranu planéty. K svojmu prekvapeniu nevideli železné pary na “rannej“ zóne planéty. Príčina spočíva podľa ich názoru v tom, že na nočnej strane exoplanéty prší železný dážď.
“Pozorovanie ukazuje, že hojnosť železných pár v atmosfére WASP–76b je príznačná pre horúcu dennú stranu planéty,“ dodala jedna z autorov článku María Rosa Zapatero Osorio, astrofyzička z Centra astrobiológie v Madride (Španielsko), vedúca tímu vedcov, ktorí vyvinuli prijímač ESPRESSO . “Časť železa sa prenáša na nočnú stranu kvôli otáčaniu planéty okolo svojej osi a atmosférickým vetrom. Železo sa dostáva do značne chladnejšieho prostredia, kondenzuje sa, a potom je z toho dážď.“
Prvé výsledky
Tento výsledok získali počas prvých vedeckých sledovaní s pomocou ESPRESSO v septembri 2018 vedeckým konzorciom odborníkov z Portugalska, Talianska, Švajčiarska a Španielska.
Špeciálny echelle–spektrograf pre sledovanie exoplanét ESPRESSO, Echelle Spectrograph for Rocky Exoplanets and Stable Spectroscopic Observations, pôvodne vyvinuli pre pátranie po planétach podobajúcich sa Zemi okolo hviezd typu Slnka. Ukázalo sa, ale, že prijímač dokáže splniť aj ďalšie úlohy.
“Čoskoro sme pochopili, že obrovská Spojná sila VLT a mimoriadna stabilita ESPRESSO robí tento prijímač ideálne prispôsobeným na prieskum atmosfér exoplanét,“ povedal ďalší autor prieskumu, Pedro Figueira, vedec z čílskej pobočky ESO, ktorý má na starosti prevádzku ESPRESSO.
“Máme teraz úplne nový spôsob sledovania klimatických podmienok na mimoriadne neobvyklých planétach,“ povedal na záver Ehrenreich.