Paška z SNS: “Asi si už nehľadajú generálneho prokurátora, ale poslušného poskoka”

Bratislava 2. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Bývalý poslanec Národnej rady a Európskeho parlamentu Jaroslav Paška, ktorý je v súčasnosti podpredsedom mimoparlamentnej SNS, okomentoval aktuálnu voľbu šéfa Generálnej prokuratúry SR, ktorú vláda už na dvakrát odkladala. Definitívne by sa o generálnom prokurátorovi na najbližších sedem rokov malo rozhodnúť už tento štvrtok 3. decembra.

Podľa podpredsedu národniarov Pašku voľba generálneho prokurátora sa už dnes javí ako “nevydarený vtip” koalície strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, ktorú J. Paška označil ako “nezrelú a falošnú vládnu partičku”.

“Najskôr začali verejnosti prevádzať zdanlivo „otvorený a transparentný“ štýl personálneho výberu, aby vzápätí, obratom prešli k neprehľadnému, sprostému a nekompromisnému politickému kupčeniu s jednou z najdôležitejších štátnych funkcií.”

Paška uviedol, že po široko medializovanom výberovom procese a podrobných vypočutiach, kde kandidáti dostali bohaté možnosti predviesť svoju odbornosť, čestnosť, či pripravenosť na významnú pozíciu, tesne predtým, ako by mohli poslanci (podľa vlastného úsudku a demokraticky) pristúpiť k slobodnej voľbe generálneho prokurátora vyhlásil “mocipán” premiér Matovič rázne stop akejkoľvek voľnosti rozhodovania koaličného zboru o tejto veci.

Jaroslav Paška to vníma tak, že Igor Matovič “dôrazne zdvihol prst a poslancom bezvýznamných priživujúcich sa partnerov z koalície pohrozil, že ich parazitovanie na moci rýchlo skončí, ak mu neprestanú kafrať do jeho rozhodovania”. “Rozhodovania o tom, koho on pošle prezidentke na vymenovanie za generálneho prokurátora.”

Žiadna “zelená karta” pre poslancov sa podľa neho nebude konať. “Nanajvýš možnosť v parlamente sa na chvíľku ešte zahrať na demokraciu (na tú hanbu, len ako malé detičky v škôlke) a v testovacom, tzv. „indikatívnom hlasovaní“ si slobodne, len tak na nečisto zavoliť, ako sa im žiada… Riadna voľba však zjavne pôjde podľa iných – vodcových pravidiel.”

Čas povedať dosť?

“Je ale čas povedať dosť, vážení. Pokiaľ sa verejnosť masívnymi protestami v marci 2018 dôrazne domáhala otvorenejšej, transparentnejšej, slušnejšej a férovejšej správy štátu, tak dnes treba otvorene povedať, že premiérom Matovičom vynucované prenesenie rozhodnutia o výbere budúceho generálneho prokurátora zo slobodného, verejného hlasovania pléna parlamentu za zatvorené dvere neústavného orgánu (štvorčlennej koaličnej rady) je závažným krokom späť.”

Jaroslav Paška tvrdí, že ide o krok späť od slušnej, čestnej, demokratickej a transparentnej správy štátu, smerom k balkánskemu autoritárskemu vládnutiu, pripravujúcemu svoje rozhodnutia v uzavretej záujmovej skupine, bez kontroly verejnosti a mocensky, či korupciou si vynucujúcemu od poslancov (zvolených zástupcov ľudu) ako majú vykonávať svoj „slobodný“ mandát.

Táto náhla zmena spôsobu voľby generálneho prokurátora podľa neho prináša aj ďalšie desivé svedectvo o skutočnom charaktere súčasného vedenia štátu. “Slušný a čestný človek totiž nemá mať prečo strach, či obavy zo zásadového, čestného a rozhodného strážcu zákona na hlavnom prokurátorskom poste, akého dnes Slovensko nesporne potrebuje.”

“Pre gaunerov, úchylných deviantov, podvodníkov zapletených s mafiou, či všelijakých zlodejov pri mastných štátnych korytách je ale takýto generálny prokurátor iste nočnou morou. A možno aj vážnou hrozbou, najmä ak nemá žiadne zábrany, ani iný problém vyšetrovať a stíhať každého zlodeja, či darebáka (aj koaličného) v akejkoľvek vysokej funkcii.”

Paška na záver doplnil, že z pomaly zverejňovaných postojov koaličných strán sa ukazuje, že práve vysoká odbornosť, zásadovosť, čestnosť, neúplatnosť a ochota uplatňovať zásadu „padni, komu padni“ sa u viacerých kandidátov stala nečakanou prekážkou pre ich zvolenie.

“Asi preto bolo treba preniesť finále výberu generálneho prokurátora z pléna parlamentu do rúk malej organizovanej skupinky, rokujúcej a kupčiacej o obsadení funkcie za zatvorenými dverami. Vyzerá to, ako by si niekto nemohol dovoliť zvolenie čestného, razantného, nebojácneho a neúplatného prokurátora a potreboval by na tejto funkcii skôr poslušného poskoka. Takto sa lepšieho Slovenska sotva dočkáme.”

Jaroslav Zajac