Slovensko 9. októbra 2017 (HSP/Foto: TASR-Martin Baumann)
Podpredseda Slovenskej národnej strany SNS Jaroslav Paška uviedol, že do pozemkovej kauzy Veľký Slavkov má byť zapletený jeden z ústavných činiteľov. Vyjadrenia smerujú k prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
Jaroslav Paška vysvetlil, že v roku 1999 došlo na katastrálnom úrade v Poprade k trom rýchlym transakciám. Malo sa to stať bez toho, aby sa ich pôvodný majiteľ vzdal, predal ich či daroval, informuje portál Pravda.
Do kauzy má byť zapletený ústavný činiteľ, ktorý konkrétne, Paška neuviedol. V diskusnej relácií TA3 podpredseda SNS povedal, že konečným užívateľom sporného pozemku je ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený, a nechce ho vrátiť skutočnému majiteľovi.
Pre denník Pravda Paška dodal, že rodina, ktorú kauza zasiahla, pochádza z Popradu a o majetok prišla už dvakrát. Najskôr im ho zobrali komunisti. Po reštitúcii pozemok dostali späť a otec ho venoval darom ako dedičstvo. Následne však podľa Paškových slov došlo k transakcii, ktorá sa uskutočnila na základe nejakých falošných dokladov. Počas troch mesiacov bol pozemok trikrát prevedený a aktuálne je v rukách ústavného činiteľa.
O pozemok prebieha súdny spor a súčasný majiteľ si chce pozemok nechať aj napriek známym informáciám.
Paška hovorí o ústavnom činiteľovi, ktorý nie je z prostredia vládnej koalície. Na otázku či ide o jedného z trojice predseda parlamentu Andrej Danko, premiér Robert Fico a prezident Andrej Kiska, poslanec NR SR uviedol: „nebudem to komentovať, ale blížite sa k tomu.“
S pozemkovou kauzou sa aktuálne spája meno Kisku, ktorý vlastníctvo pozemku na spomínanom území dokonca verejne deklaroval v majetkovom priznaní za rok 2016.
Škandál týkajúci sa pozemkov prepukol v roku 2007. Pripravil o post ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a o miesto prišiel aj námestník Slovenského pozemkového fondu Branislav Briza. Viac ako milión štvorcových metrov pôdy sa ocitlo vo vlastníctve firmy GVN. Firma za pozemky zaplatila necelých 13 miliónov korún, hoci ich hodnota sa mohla vyšplhať na vtedajších 1,5 miliardy Sk.