Parlament schválil návrh štátneho záverečného účtu za minulý rok

Bratislava 17. septembra 2020 (SITA/HSP/Foto:Pixabay, TASR-Martin Baumann)

Parlament schválil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Ako sa uvádza v materiáli, verejná správa hospodárila vlani s deficitom 1,2 mld. eur. Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu sa teda nepodarilo naplniť. V skutočnosti štátne a verejné inštitúcie minuli v predchádzajúcom roku 40,4 mld. eur a príjmy zaostali za výdavkami o 1,22 mld. eur

Konsolidovaný dlh verejnej správy sa zvýšil a v závere minulého roku sa dostal na úroveň viac ako 45 mld. eur. V percentuálnom vyjadrení to znamená 48 % z hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy sa v minulom roku síce zvýšil, no aj napriek tomu sa dostal mimo sankčného pásma definovaného ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

Zároveň s týmto materiálom poslanci prešli aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) k záverečnému účtu. Kontrolóri v ňom pripomínajú, že vláda neurobila dostatočné kroky k zlepšeniu hospodárenia. Naopak, prispela k navýšeniu deficitu verejných financií. Najvýraznejšie sa na navýšení schodku verejných financií podieľal podľa úradu štátny rozpočet. Dobrý hospodársky rok 2019 tak nebol podľa úradu využitý na vytváranie finančnej rezervy pre horšie časy.

Kontrolóri upozornili, že medziročne stúpli kapitálové výdavky štátu o bezmála pol miliardy eur, pričom najväčší objem peňazí smeroval do nákupu taktických stíhacích lietadiel, do investičných projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a do modernizácie železničných tratí. Národní kontrolóri dlhodobo poukazujú na nedostatočný objem financií, ktoré majú pomôcť riešiť modernizačný dlh v sektore zdravotníctva, školstva, ale tiež pri obnove verejných budov či kultúrnych pamiatok.

K lepšiemu využitiu prostriedkov i verejnej kontrole dosahovania kľúčových cieľov majú prispieť pravidlá programového rozpočtovania. Avšak programové rozpočtovanie je podľa úradu značne formálne. Rezortné ciele nemajú merateľné ukazovatele, a preto ich nie je možné vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti a účinnosti. Tento stav vyvoláva pochybnosti o tom, či pri limitovanom objeme verejných prostriedkov dosahujeme strategické ciele a či sú dotknuté inštitúcie schopné preukázať prínos realizovaných projektov k udržateľnému rozvoju spoločnosti.

Dobrý rok 2019 nebol podľa NKÚ využitý na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy

Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu v roku 2019 sa nepodarilo naplniť a v skutočnosti verejná správa hospodárila s deficitom 1,22 mld. eur. Aj napriek miernemu zvýšeniu dlhu sa Slovensko v minulom roku nepriblížilo k sankčnému pásmu. Avšak dobrý hospodársky rok 2019 nebol podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR využitý na vytváranie finančnej rezervy pre horšie časy. Úrad to konštatuje v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu, ktoré predloží poslancom parlamentu predseda Karol Mitrík na aktuálnej schôdzi zákonodarného zboru.

Vláda SR a jednotlivé ústredné orgány štátu skončili hospodárenie za predchádzajúci kalendárny rok so stratou viac ako 2,2 mld. eur. Kontrolóri upozorňujú Národnú radu SR na skutočnosť, že medziročne stúpli kapitálové výdavky štátu o bezmála pol miliardy eur, pričom najväčší objem peňazí smeroval do nákupu taktických stíhacích lietadiel, do investičných projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a do modernizácie železničných tratí. Národní kontrolóri dlhodobo poukazujú na nedostatočný objem financií, ktoré majú pomôcť riešiť modernizačný dlh v sektore zdravotníctva, školstva, ale tiež pri obnove verejných budov či kultúrnych pamiatok. K lepšiemu využitiu prostriedkov i verejnej kontrole dosahovania kľúčových cieľov majú prispieť pravidlá programového rozpočtovania.

NKÚ po preverení štyroch rozpočtových kapitol zistil, že programové rozpočtovanie je značne formálne. Rezortné ciele nemajú merateľné ukazovatele, a preto ich nie je možné vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti a účinnosti. Tento stav podľa Mitríka vyvoláva pochybnosti o tom, či pri limitovanom objeme verejných prostriedkov dosahujeme strategické ciele a či sú dotknuté inštitúcie schopné preukázať prínos realizovaných projektov k udržateľnému rozvoju spoločnosti.

Ako príklad úrad uvádza program výstavby novej cestnej infraštruktúry. V roku 2019 nebol odovzdaný do užívania žiadny nový úsek diaľnice, ktorý by bol financovaný priamo zo štátneho rozpočtu. Vďaka európskej finančnej pomoci sa rozšírila diaľničná infraštruktúra o 14,4 kilometra, pričom cieľom rezortu dopravy bolo sprístupniť taktiež 29 kilometrov diaľnic vybudovaných zo štátnych prostriedkov. Na zlú prax upozorňuje NKÚ aj pri nákupe nových titulov učebníc. Z pôvodne plánovaných 20 titulov nebola rezortom školstva v minulom roku obstaraná ani jedna učebnica.

Množstvo rozpočtových opatrení

Najvyššia kontrolná inštitúcia opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80 % a dostal sa z úrovne 1 672 opatrení v roku 2012 na 3 022 opatrení v minulom roku. Z pohľadu autority pre externú kontrolu tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol. Podľa Mitríka vznikajú tiež otázky o transparentnosti celého rozpočtového procesu, ktorý negatívne limituje kontrolu zo strany poslancov, ale aj odbornej verejnosti.

Ako neštandardný vnímajú kontrolóri tiež výrazný objem peňazí vyčlenených v rezerve predsedu vlády. V prvom kroku bola zákonom o štátnom rozpočte schválená rezerva premiéra na úrovni 1,5 mil. eur. Počas roka však bola rezerva rozpočtovými opatreniami zvýšená až na sumu 3,3 mil. eur. Takéto konanie je podľa úradu síce legitímne, ale účelnosť, efektívnosť i transparentnosť použitia verejných zdrojov s využívaním takéhoto nástroja je značne riziková.