Parlament na rozlúčku čelil fraške

Parlament na rozlúčku čelil fraške okolo troch povinných hodín telocviku. Parlament končí. Čakajú ho už len dve schôdze, na ktorých sa nič riešiť nebude. Na tej budúci týždeň majú akože odvolávať Kollára, ale nikam to nepovedie. No a potom v septembri ešte slávnostná posledná schôdza. Zákony sa odteraz až do októbra prijímať nebudú. Symbolicky to zakončila asi Janka Bittó Cigániková rituálnym tančekom na tlačovej konferencii nad tromi mesiacmi dobre plateného voľna

30. 06. 2023 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 29. júna 2023 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

▶ ❚❚ ↻

Koncu koncov predchádzalo to, pre čo sa ujal výraz legislatívna smršť. Stovky a stovky návrhov a pozmeňujúcich návrhov zákonov, pričom takmer všetky boli pripravené na poslednú chvíľu, bez nejakej širšej prípravy či diskusie, dostali práve tento týždeň symbolickú a typickú bodku. Okomentoval to Juraj Draxler: “Schválený návrh poslanca OĽaNo Karola Kučeru bol napísaný tak ledabolo, že ministerstvo školstva prišlo s vlastným výkladom, aby školy uistilo, že sa pre ne nič nemení. Kučera uzákonil povinné tri hodiny telocviku. Myslel tým pre každé dieťa školy, ale ministerstvo povedalo, že zákon sa dá čítať aj tak, že ak má škola ako taká tri hodiny telocviku týždenne, je to dodržanie zákona. A ťažko sa v tomto s ministerstvom sporiť. Majú pravdu aj z hľadiska výkladu aj čisto pragamticky, v snahe ochrániť školy. Dávať im totiž nejakú novú povinnosť v momente, keď už veľká časť z nich má všetko, vrátane kurikula a počtu učiteľov, pripravené na september, by totiž bolo samo osebe nezodpovedné. Absurditou je tiež snaha niečo takéto pretláčať priamo cez zákon. A to, po tretie, zvlášť v situácii, keď školy proste nemajú priestory na telocvik. (A nevytvoria si ho ani za rok.) Obrovská časť škôl buď dlhodobo nemá telocvičňu alebo ju pre zlý stav neprevádzkuje.”

Pre staršiu generáciu je takýto stav nepredstaviteľný. Ale, ako píše Draxler, pochopiteľný: “Vo väčšine zanikli aj klasické vonkajšie športoviská, ktoré mali takmer všetky školy postavené v rokoch 1970 až 1989 (štandardizované socialistické školské areály). Jediný minister, ktorý sa tomuto problému od roku 1989 venoval, som bol ja. Pred svojím odchodom z ministerstva som stihol vypísať aspoň prvú výzvu na rekonštrukcie telocviční, s tým, že postupne sa bude investovať tak, aby v pomerne krátkom čase väčšina žiakov mala opäť bezproblémový prístup k športoviskám. Ako všetky moje iniciatívy, aj táto po mojom odchode vyfučala, už to prestalo byť témou, podobne, ako vzdelávanie ako také. (Po mojom nástupe na post ministra za krátky čas, do pol roka, rýchlo narástol celkový objem príspevkov v médiách venovaných školstvu, aj vede, po mojom odchode to zase rýchlo kleslo). Toto plátať tým, že sa školám prikáže robiť niečo, čo budú vydávať za telesnú výchovu (napr. 40 minút skackať v nejakej malej narýchlo vytvorenej, nevyhovujúcej telocvični) je hlúpe.”

Draxler, ako bývalý minister školstva však potemkinovské riešenia odmieta: “To isté som mohol urobiť ja, keď som roku 2015 nariaďoval štátne kurikulum, a v rámci neho minimálne počty hodín predmetov (školy sa dodnes riadia dokumentom, ktorý som schválil ja). Namiesto snahy reálne problém pohybu riešiť. Ale na rozdiel od niektorých poslancov nemám mozog veveričky alebo škrečka. Telocvik je v skutočnosti súčasťou širších problémov. Ideálne je školám vytvoriť priestor, aj zmenou kurikulárnej politiky, aby mali dlhšie športové a pohybové bloky, po konci regulérneho vyučovania. A, samozrejme, dať im na to materiálne zabezpečenie. A usmernenia. Riešiť to zákonným nariadením počtu hodín je tak trochu šialené. Ako celý tento odchádzajúci parlament.” V jeho posledných slovách je cítiť úľavu, že po troch mesiacoch ničnerobenia bude tomuto marazmu koniec.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Tržby vlani medziročne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast neklesol ani v jednom odvetví pod 3 %. ..