Radostný ruženec hovorí o Ježišovom narodení a detstve, bolestný o jeho umučení a slávnostný sa zameriava na večnosť od Ježišovho zmŕtvychvstania po nanebovzatie jeho matky Márie. V roku 2002 Svätý Otec Ján Pavol II. stanovil ďalšiu časť svätého ruženca ruženec svetla, ktorý je zameraný na čas Ježišovho verejného pôsobenia.

Mnohí pápeži povzbudzovali v dejinách k modlitbe ruženca. V encyklike Laetitiae sanctae pápež Lev XIII. napísal, že je „presvedčený, že ak je ruženec oddane užívaný, prospeje nielen jednotlivcovi, ale aj celej spoločnosti.“

V roku 1937 písal pápeť Pius XI. v encyklike Ingravescentibus malis, že ak ľudia 20. storočia „zaťažení pýchou odmietajú posvätnosť ružencovej modlitby, musíme si uvedomiť, že je tu mnoho služobníkov Pána, ktorí si ju, bez ohľadu na vek a postavenie, veľmi vážia. Vždy ju oddane recitovali a kedykoľvek im slúžila ako mocná zbraň k zahnaniu zlých duchov, ochrane života, čnosti a mieru medzi ľuďmi.“ Požiadal veriacich, aby sa modlili ruženec doma, pretože jeho modlitba je „silná zbraň, pred ktorou utekajú démoni. Ak si prajete pokoj vo vašich srdciach, vo svojich domovoch a vo vašej krajine, zhromaždite sa každý večer, aby ste sa modlili ruženec. Nech neprejde ani jeden deň bez toho, aby ste sa nepomodlili, bez ohľadu na to, ako ste vyťažení mnohými starosťami a problémami“. Zároveň dodal, „že ruženec je tiež podnetom a pohnútkou k praktizovaniu evanjeliových čností, ktoré vlieva a kultivuje v našich dušiach“.

Pápež Ján XXIII. Zaviedol 4. mája 1963, v dobe Druhého vatikánskeho koncilu, prvú taliansku ružencovú púť, počas ktorej sa stretol s chorými deťmi. Pápež im vtedy povedal: „Ste nám veľmi drahí, pretože s prirodzenou živosťou vášho veku ste malé deti, ktoré sa modlia.“ Ocenil ich záväzok modliť sa každý deň aspoň jeden desiatok ruženca a podľa neho je deň bez modlitby ako „obloha bez slnka, záhrada bez kvetín“. V roku 1961 v prílohe k apoštolskému listu Il religioso convegno bolo uvedené, že sa pápež Ján XXIII. vo svojom dennom ruženci modlí za deti narodené počas posledných 24 hodín, a to pri treťom desiatku radostných tajomstiev. Týmto desiatkom „odovzdal Ježišovi všetky deti narodené zo všetkých ľudských línií, ktoré v noci a cez deň prichádzali na svet na celej zemi“.

Pápež Ján Pavol II., ktorý bol sám hlboko oddaný Panne Márii, v priebehu svojho pontifikátu mnohokrát povzbudzoval k modlitbe ruženca. V roku 2002 napísal apoštolský list venovaný ružencu Rosarium Virginis Mariae, v ktorom popísal ruženec ako „modlitbu, ktorá v triezvosti svojich prvkov obsahuje hĺbku Evanjelia v celej šírke a skrze ňu veriaci prijímajú hojnú milosť, ako zo samotných rúk Matky Spasiteľa.“ Pre pápeža Jána Pavla II. bol ruženec dôležitou modlitbou už od mladosti a práve preto vyhlásil Rok ruženca od októbra 2002 do októbra 2003 a vyzval veriacich, aby „kontemplovali s Máriou tvár Kristovu“. Na začiatku tretieho tisícročia tiež zdôraznil „naliehavú potrebu čeliť kríze ruženca, ktorá môže v súčasnom historickom a teologickom kontexte spôsobiť, že bude nesprávne devalvovaná a preto už nebude učená mladšou generáciou“. Znepokojoval ho kritický stav rodiny, ktorá je stále viac ohrozovaná rozpadom v ideologických i praktických rovinách, navrhol preto ruženec ako „účinnú pomoc v boji proti ničivým následkom tejto krízy, typických pre našu dobu“.

Tiež pápež Benedikt XVI. sa snažil o obnovu modlitby ruženca, napríklad keď v roku 2005 napísal v liste mladým katolíkom v Holandsku, že „modlitba ruženca môže pomôcť naučiť sa umeniu modlitby s Máriinou jednoduchosťou a hĺbkou.“ Počas audiencie v máji 2006 vyzval Benedikt XVI. veriacich k „zintenzívneniu zbožnej praxe svätého ruženca“ a povedal mladým manželom „želal by som si, aby ste mohli využiť modlitbu ruženca vo svojej rodine ako okamih duchovného rastu pod materským pohľadom Panny Márie.“ Keď hovoril k chorým, naliehal na nich, aby sa s dôverou obrátili k Panne Márii prostredníctvom tohto zbožného cvičenia a zverili jej všetky svoje potreby. Na konci modlitby v bazilike Santa Maria Maggiore v máji roku 2008 povedal, že „svätý ruženec nie je zbožnou praxou vyhnanou do minulosti, ako modlitby, na ktoré spomínáme s nostalgiou… Naopak ruženec prežívá nový jarný čas… je to jeden z najvýraznějších prejevou lásky, ktoré mladá generácia prejevuje k Ježišovi a jeho matke Márii.” V súčasnom svete, tak rozptýlenom, táto modlitba podľa neho pomáhá postaviť Krista do stredu pozornosti.

V októbri 2018 požiadal pápež František všetkých veriacich, aby sa každý deň modlili ruženec, aby mohla Panna Mária pomáhať cirkvi v období „odhalení sexuálneho zneužívania, moci a svedomia zo strany duchovných, zasvätených osôb a laikov, čo spôsobuje jej vnútorné rozdelenie“.

Dnes pápež František toto pozvanie obnovuje v predvečer mariánskeho mesiaca v roku 2020, aby rozjímal o „Kristovej tvári so srdcom Panny Márie“. Modlitba ruženca „nás ešte víiac zjednotí ako duchovnú rodinu a pomôže nám prekonať tento čas skúšky“, píše Svätý Otec, keď uisťuje o svojej modlitbe za každého, najmä „za tých, ktorí trpia najviac“.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.