Vatikán 8. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Gregorio Borgia)

Svätú bránu otvoril pápež František tradičným obradom, keď na ňu trikrát udrel kladivkom a predniesol latinskú formulu

Otvorením Svätej brány na Bazilike svätého Petra vo Vatikáne sa dnes pre všetkých katolíkov začal Jubilejný rok milosrdenstva, počas ktorého majú veriaci – pri splnení obvyklých podmienok – možnosť získať plnomocné odpustky.

Svätú bránu otvoril pápež František tradičným obradom, keď na ňu trikrát udrel kladivkom a predniesol latinskú formulu: “Aperite mihi Portas Iustitiae” (v preklade: Otvorte mi brány spravodlivosti). Slávnostný obrad vysielali v priamom prenose mnohé televízie a osobne na ňom bol prítomný aj emeritný pápež Benedikt XVI.

Ako pripomínajú tlačové agentúry, Svätá brána je v obdobiach mimo jubilejných rokov zamurovaná. Obrad otvorenia Svätej brány symbolicky vyjadruje, že pri príležitosti Svätého roku sa veriacim ponúka osobitná cesta smerom k spáse.

Na otvorenie Svätej brány a Jubilejného roku milosrdenstva sa do Vatikánu zišli tisíce ľudí, ktorí sa na Námestí svätého Petra začali schádzať v skorých ranných hodinách i napriek daždivému počasiu. Pútnici sa museli podrobiť bezpečnostnej kontrole. Na námestí a v okolitých uliciach bolo podľa AP najmenej 5000 policajtov v uniformách i civile. Po otvorení Svätej brány nasledovala slávnostná omša, ktorú celebroval pápež.

Jubilejný rok vyhlásený pápežom Františkom je mimoriadny, pretože obvykle sa jubilejné roky konajú raz za 25 rokov – ten posledný bol v roku 2000. Súčasný pápež chcel svojou iniciatívou pripomenúť 50. výročie ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu (1965) a nutnosť podnietiť cirkev, aby pokračovala v práci začatej týmto významným koncilom.

František chcel zdôrazniť taktiež dôležitosť Božieho milosrdenstva a otvorenosti cirkvi – kľúčového posolstva svojho pontifikátu.

Významným faktom tohto Jubilejného roku je to, že pápež sa napriek všetkým protirečeniam rozhodol udeliť všetkým kňazom “fakultu rozhrešenia od hriechu abortu pre tých, ktorí sa ho dopustili a skrúšeným srdcom prosia o jeho odpustenie”.

Podľa kánonického práva každá osoba, ktorá “vykonáva potrat, po dosiahnutí účinku upadá do exkomunikácie”, čo je v cirkvi najprísnejší trest a týka sa nielen ženy, ktorá zákrok podstúpila, ale aj tých, ktorí ju naň naviedli, vykonali ho alebo pri ňom asistovali. Od tohto hriechu nemôže rozhrešiť radový spovedník, ale len biskup alebo ním poverení kňazi.

Jubilejný rok sa začína dnes, keď katolíci slávia sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a skončí sa 20. novembra.

Očakáva sa, že v súvislosti s Jubilejným rokom do Ríma zavítajú milióny pútnikov, čo bude veľkou výzvou pre talianske bezpečnostné zložky. Rímsky prefekt Franco Gabrielli, ktorý je počas Jubilejného roka poverený dohliadať na bezpečnostné opatrenia v meste, uviedol, že hoci talianske úrady nevedia o žiadnej bezprostrednej hrozbe, vzhľadom na “kontext” v podobe extrémistickej organizácie Islamský štát je polícia, karabinieri aj armáda v pohotovosti.

O päť dní budú v súlade s tradíciou otvorené sväté brány aj vo vybraných katedrálach po celom svete – jedinou výnimkou je Svätá brána v katedrále v stredoafrickom Bangui, ktorú otvoril pápež minulý týždeň počas svojej návštevy v tejto krajine.

Pápež František v tejto súvislosti – opäť príznačne pre svoj pontifikát žitý v skromnosti – povzbudil veriacich, aby namiesto nákladnej púte do Ríma prešli niektorou zo Svätých brán otvorených v ich vlasti. Napriek tomu sa Rím pripravoval na prijatie tisícov pútnikov.

Agentúra AP však pripomína, že mnohé projekty zostali zmrazené alebo nedokončené kvôli škandálu na rímskej politickej scéne, ktorý viedol k demisii primátora.

Ako informovali talianske médiá, dnes večer sa na osvetlenej fasáde Svätopeterskej baziliky objavia zábery svetoznámych fotografov, napríklad Brazílčana Sebastiaa Salgada či Francúza Yanna Arthus-Bertranda, ktoré majú byť oslavou prírodných krás, ale aj pripomenutím drám ľudstva vrátane klimatických zmien. Ochrana životného prostredia a vytváranie dôstojného priestoru pre život človeka je ďalšou významnou témou Františkovho pontifikátu.