Svätý Otec videoposolstvom otvoril on-line stretnutie. Pri príležitosti podujatia zvolaného s cieľom „diskutovať a premýšľať o najvážnejších problémoch, ktoré sužujú národy Sýrie, Iraku a priľahlých krajín“, pápež František apeloval na medzinárodné spoločenstvo, „aby vivinulo každé úsilie na podporu návratu“ utečencov do ich vlasti. Katolícke humanitárne agentúry povzbudil v ich evanjeliovej angažovanosti podľa vzoru Dobrého Samaritána.

V príhovore cez video pápež František okrem iného uviedol:

„Každé úsilie – malé či veľké – vykonané na podporu mierového procesu, je ako priložiť tehlu k budovaniu spravodlivej spoločnosti, ktorá bude otvorená pre pohostinnosť a v ktorej všetci budú môcť nájsť miesto pre nažívanie v pokoji.

Moje myšlienky smerujú predovšetkým k ľuďom, ktorí museli zanechať vlastné domovy, aby unikli vojnovým hrôzam, a hľadali podmienky lepšieho života pre seba a svojich drahých. Obzvlášť pamätám na kresťanov nútených opustiť miesta, kde sa narodili a vyrástli, kde sa rozvíjala a obohacovala ich viera. Je treba zabezpečiť, aby kresťanská prítomnosť v týchto krajinách naďalej bola tým, čím bola vždy: znakom pokoja, pokroku, rozvoja a zmierenia medzi ľuďmi i národmi.

Na druhom mieste smerujú moje myšlienky k utečencom, ktorí sa chcú vrátiť do svojej krajiny. Apelujem na medzinárodné spoločenstvo, aby sa vivinulo každé úsilie na podporu tohto návratu, garantovaním bezpečnostných a ekonomických podmienok nevyhnutných na umožnenie návratu. Každý skutok, každé pričinenie sa v tomto smere je cenné.

A napokon je to reflexie nad dielom katolíckych agentúr, ktoré sa angažujú v humanitárnej pomoci. Myšlienka na povzbudenie všetkých vás, ktorí sa podľa príkladu Dobrého Samaritána plne nasadzujete v prijímaní, ošetrovaní a sprevádzaní migrantov a evakuovaných v týchto krajoch, bez rozlišovania náboženskej príslušnosti.

Ako som to už viac ráz povedal, Cirkev nie je nejaká mimovládna organizácia. Naša charitatíva činnosť musí byť inšpirovaná evanjeliom a zameraná na evanjelium. Tieto formy pomoci musia byť hmatateľným znakom lásky jednej miestnej cirkvi, ktorá pomáha inej cirkvi, ktorá trpí, cez tieto úžasné prostriedky, akými sú katolícke agentúry humanitárnej pomoci a rozvoja.“

O situácii kresťanov v Sýrii a Iraku i okolitých krajinách diskutovalo cez internet viac než 50 zástupcov katolíckych charitatívnych organizácii, ako aj predstavitelia biskupstiev, nunciatúr i ďalších cirkevných inštitúcií a rehoľných kongregácií pôsobiacich v spomínaných krajinách. Podobné stretnutie, avšak s fyzickou účasťou, sa vo Vatikáne oganizovalo v septembri 2018.

Počas dnešného stretnutia po videoposolstve pápeža Františka program pokračoval príspevkom vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, ktorý v jeho mene prečítal sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher, keďže kardinál Parolin je ešte hospitalizovaný po plánovanej operácii. Spomenutý región „charakterizuje ekonomická kríza, ktorej ešte priťažuje politická blokáda alebo priamo inštitucionálna kríza, a najnovšie pandémia COVID-19“, napísal kardinál Parolin a zdôraznil potrebu rozvíjať projekty v Iraku, Jordánsku a Turecku, „ale osobitné úsilie treba vyvinúť v Sýrii a v Libanone“.

Mons. Gallagher predniesol aj vlastný príspevok o celkovej situácii v regióne a o diplomatických snahách, okrem iného aj o nedávno dosiahnutých „Abrahámovských dohodách“ medzi Izraelom, Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom a USA, ktoré by mohli priniesť väčšiu stabilitu.

Ďalej sa cez platformu Zoom prihovorili apoštolský nuncius v Sýrii kardinál Mario Zenari, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri a prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson a vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) Filippo Grandi.

Z pohľadu charitatívnych organizácii hovoril generálny sekretár Medzinárodnej katolíckej charity Aloysius John, ktorý zhrnul najdôležitejšie požiadavky do troch návrhov: Po prvé, okamžite odvolať medzinárodné sankcie, aby sa uľahčilo civilnému obyvateľstvu a umožnilo humanitárnym organizáciám pomôcť pred blížiacim sa zimným obdobím a v okolnostiach pandémie.

Po druhé, zvýšiť finančné zdroje na programy pomoci pri obnove sociálnej štruktúry a na pomoc miestnym komunitám v ich núdzi. A po tretie, dať väčšiu podporu programom občianskej spoločnosti zameraným na poskytovanie humanitárnej pomoci, obnovu a rozvoj.

Ako sa uvádza v komuniké, od roku 2014 sieť cirkevných organizácií odpovedala na humanitárnu pohotovosť v Sýrii a Iraku viac než jednou miliardou dolárov, čím ročne poskytla pomoc viac než štyrom miliónom jednotlivcom.

Podľa informácií OSN v Sýrii, kde je momentálne viac než šesť miliónov vnútorne vysídlených ľudí, potrebuje humanitárnu pomoc 11 miliónov obyvateľov. V Iraku je vnútorne vysídlený jeden milión obyvateľov a humanitárnu pomoc v krajine potrebujú štyri milióny Iračanov. Závažná humanitárna kríza sa však dotýka aj okolitých krajín – Libanonu, Turecka a Jordánska.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.