„Homosexuálne osoby majú právo byť v rodine. Sú Božími deťmi, majú právo na rodinu. Nikoho nemožno vyhadzovať z rodiny, ani mu pre to strpčovať život. To, čo musíme spraviť, je zákon o civilnom spolužití. Majú právo byť zákonne pokrytí. Ja som toto obhajoval.“

(„Las personas homosexuales tienen derecho a estar en la familia, son hijos de Dios, tienen derecho a una familia. No se puede echar de la familia a nadie, ni hacer la vida imposible por eso. Lo que tenemos que hacer es una ley de convivencia civil. Tienen derecho a estar cubiertos legalmente. Yo defendí eso.“)

Toto hovorí pápež v španielčine v dokumentárnom filme amerického režiséra Evgenya Afineevského (Jevgenija Afinejevského) „Francesco“, ktorý v predpremiére uviedli v stredu 21. októbra vo Večnom meste na tamojšom filmovom festivale.

V dokumentárnom filme sa pápež vyjadruje k tejto téme aj na inom mieste, v telefonáte talianskemu homosexuálnemu páru, ktorý mu napísal list. Dvojica sa stará o tri deti, ktoré im vynosila a porodila žena v Kanade. Pápeža sa opýtali, ako prekonať zahanbenie spojené s ich túžbou priviesť deti do farnosti na hodiny náboženstva. Odpoveď pápeža Františka bola jednoznačná: deti treba vo farnosti sprevádzať, prekonajúc eventuálne predsudky, a treba ich prijať tak, ako všetky ostatné.

Z vyjadrení pápeža Františka nevyplýva, že by chcel meniť učenie Cirkvi v tomto ohľade. Počas pôsobenia v Argentíne bol známy práve ako odporca snáh o presadenie „manželstiev homosexuálov“.

Pripomeňme, že vo svojej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia (č. 250) napísal: „Chceme na prvom mieste zdôrazniť, že každá osoba, nezávisle od svojej sexuálnej orientácie, musí byť rešpektovaná vo svojej dôstojnosti a prijatá s úctou, aby sa zabránilo akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie“.

Hneď v ďalšom bode spomenutého dokumentu sa pápež František jasne dištancuje od akéhokoľvek zamieňania si manželstva s rovnakopohlavnými partnerstvami, keď zdôrazňuje, že „neexistuje nijaký základ pre pripodobňovanie alebo vytváranie analógií, ani vzdialených, medzi homosexuálnymi zväzkami a Božím plánom týkajúcim sa manželstva a rodiny“ (č. 251).

Svätý Otec sa k týmto témam vyjadril už neraz, a hoci vzbudili mediálny rozruch, nijako nešlo o zmenu učenia Cirkvi. Jeho vyjadrenie nie je ani v tomto prípade treba politicky zužovať vzhľadom na niektorú krajinu, keďže na celom svete sú situácie zákonného ošetrenia tejto oblasti veľmi rozmanité.

Napríklad 28. decembra 2014 v prejave Združeniu mnohodetných rodín hovoril o „materstve a otcovstve ako o Božom dare“, aby zdôraznil, že prijatie a úcta, ktoré si homosexuálne osoby zasluhujú, sa nemôžu žiadnym spôsobom dotknúť pravdy o centrálnosti rodiny založenej na manželstve medzi mužom a ženou.

Pápež František počas spiatočného letu z Dublinu 26. augusta 2018, kde sa konalo Svetové stretnutie rodín, vysvetľoval: „Čo by som povedal otcovi, ktorý vidí, že jeho syn či dcéra majú túto tendenciu? Povedal by som im predovšetkým, aby sa modlili: modlite sa. Neodsudzovať, viesť dialóg, chápať, dať priestor synovi či dcére. Vytvoriť priestor, aby sa vyjadrili. Nikdy však  nepoviem, že ticho je východiskom: ignorovanie syna či dcéry s homosexuálnou tendenciou je nedostatkom otcovstva či materstva. Ty si môj syn, ty si moja dcéra taký, aký si; ja som tvoj otec a tvoja mama, pohovorme si. A ak chceš, otec a matka, neborte sa stým sami, proste o pomoc, avšak vždy v dialógu, vždy v dialógu. Pretože ten syn a tá dcéra majú právo na rodinu a rodina je taká aká je: nevyháňajte ho z rodiny.“

Aj celkom nedávno, 16. septembra tohto roku pápež František v závere stredajšej generálnej audiencie pri stretnutí so skupinu rodičov, ktorých deti majú homosexuálnu orientáciu uviedol: „Pápež miluje vaše deti také, aké sú. A aj Cirkev ich miluje.“

Vo vysielaní VR v piatok 23. októbra 2020:

Pápež nehovoril o registrovaných partnerstvách, film manipuluje kontext

Objavuje sa nové svetlo v kontroverzii okolo výpovedí pápeža Františka v dokumentárno-biografickom filme Francesco rusko-amerického režiséra Jevgenija Afinejevského. To, čo svetové médiá echovo priniesli v stredu 21. októbra ako správu o historickom obrate v učení Cirkvi o legalizácii homosexuálnych zväzkov, sa ukázalo ako hrubá dezinterpretácia.

Samotná americká agentúra CNA, ktorá prišla so správou, že pápež mení doterajšie učenie Cirkvi, na druhý deň publikovala nový článok, v ktorom píše, že medializované výpovede vo filme „sú výsledkom montáže rozličných viet z pápežovho interview a ich prezentovania ako súvislého celku“.

Agentúra navyše uvádza, že samotný režisér Jevgenij Afinejevskij jej reportérom podal skutočnosť tak, ako keby pápež František rozprával na tému údajných „civilných zväzkov“ priamo jemu. Vyšla však najavo skutočnosť, že išlo o archivované nepoužité úryvky z materiálu nasnímaného ešte v roku 2019 v rozhovore pápeža Františka s mexickou žurnalistkou Valentinou Alazraki pre médium Televisa.

Realite nezodpovedá ani samotný termín „registrované partnerstvo“, ktorý vzbudil vo verejnosti najväčší rozruch. Španielsky výraz „convivencia civil“ vyjadruje bývanie v spoločnej domácnosti, ale nie automaticky partnerský zväzok. Autori však posunuli význam týmto smerom, keď v titulkoch výraz preložili do angličtiny právnym termínom „civil union“ (civilný zväzok).

Po analýze kontextu, z ktorého sú jednotlivé úseky viet povyberané a spojené dohromady je všetkým jasné, že pápež v žiadnom prípade nehovorí o legalizovaní homosexuálnych zväzkov. Sústreďuje sa na niečo iné, a to na otázku vzťahu rodičov k dieťaťu, u ktorého sa prejavila homosexuálna tendencia. Rodičia majú túto skutočnosť akceptovať a dieťa zahrnúť rodinnou láskou.

Práve v tomto kontexte pápež vo filmovom spracovaní hovorí: „Homosexuálne osoby majú právo byť v rodine. Sú Božími deťmi, majú právo na rodinu. (…) Nikoho nemožno vyhadzovať z rodiny, ani mu pre to strpčovať život.“ V pokračujúcich vetách originálneho interview s Valentinou Alazraki, ktoré sa do filmu už nedostali, pápež dokonca ešte vyslovene upozorňuje: „A to neznamená, že mienim schvaľovať homosexuálne akty, ani najmenej.“

Manipulácia zmyslu výpovede respondenta posúva filmársky artefakt do nového svetla. K otázke profesionálnej etiky dokumentárneho žánru sa zrejme vyjadria aj odborníci filmovej vedy. Smutným paradoxom zostáva, že cena bola udelená filmu práve za historiografický prínos a to rovno vo Vatikánskych záhradách.