Medzi približne stovkou prítomných bolo aj viacero ľudí žijúcich v podmienkach núdze rôzneho druhu. Reprezentovali všetkých chudobných sveta, podobne ako aj niekoľkí dobrovoľníci a dobrodinci boli sprítomnením ľudí konkrétne praktizujúcich evanjeliovú dobročinnú lásku.

Pri slávení v zelenej liturgickej farbe so Svätým Otcom koncelebroval arcibiskup Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu, ktorá každoročne organizuje a koordinuje aktivity Svetového dňa chudobných. Medzi koncelebrantmi bola aj desiatka ďalších kňazov tohto dikastéria. V homílii sa Svätý Otec prihovoril aj týmito myšlienkami:

„Ako máme konať službu, tak aby to bolo podľa Božej túžby? [V podobenstve] to pán vysvetľuje nevernému sluhovi: „Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom, a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi“ (v. 27).

Kto je pre nás týmito peňazomencami – bankármi, ktorí dokážu zabezpečiť trvácny zisk? Sú to chudobní.

Nezabudnite: chudobní sú v centre Evanjelia. Evanjelium nepochopíme bez chudobných. Chudobní sú v samotnej osobnosti Ježiša, ktorý hoci bol bohatý, zriekol sa seba samého, stal sa chudobným, urobil sa hriechom, čo je tá najmrzkejšia chudoba.

Chudobní nám garantujú večný zisk a už teraz nám umožňujú obohatiť sa v láske. Pretože tá najväčšia chudoba, s ktorou treba bojovať je naša chudoba na lásku. Najväčšia chudoba, s ktorou máme bojovať je naša chudoba v láske.

Kniha Prísloví chváli ženu činorodú v láske, ktorej cena je väčšia nad perly. Hodno napodobňovať túto ženu, ktorá, ako hovorí text, „k chudobnému ruky vystiera“ (Pr 31,20): toto je to veľké bohatstvo tejto ženy. Podaj ruku tomu, kto je v núdzi, a nepredstieraj, že máš nedostatok: takto znásobíš talenty, ktoré si dostal.

Približuje sa doba Vianoc, čas sviatkov. Koľkokrát si nejeden človek kladie otázku:

„Čo by som mohol kúpiť? Čo by som mohol ešte mať? Musím to ísť do obchodov nakúpiť.“ – Povedzme si inak: „Čo môžem darovať druhým?“ Aby sme boli ako Ježiš, ktorý dal seba samého a práve preto sa narodil v tých jasličkách.“

Tradičný obed s chudobnými v Aule Pavla VI. sa tento rok z dôvodu pandémie nekonal. Vo Vatikáne a vo farnostiach Ríma však rozdeľovali balíky s potravinami pre rodiny a jednotlivcov v situácii núdze. V týchto dňoch na viacerých miestach umožnili ľuďom v núdzi aj prístup k bezplatným zdravotným prehliadkam, testom na koronavírus a k očkovaniu proti chrípke.

Svätý Otec na tento deň tak ako po iné roky vydal aj textové posolstvo, tentoraz inšpirované slovami Knihy Sirachovho syna: „Podaj svoju ruku chudobnému“.

Svetový deň chudobných, ktorý sa slávi vždy v 33. nedeľu cezročného obdobia, sa v rámci Cirkvi ešte len dostáva do povedomia. Svätý Otec František ho ustanovil na záver Roka milosrdenstva.

Pápež František pri Anjel Pána: Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus

„Nebuď egoista, podaj ruku chudobnému,“ vyzval pápež František pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 15. novembra, ktorá sa v Cirkvi už po štvrtý raz slávila ako Svetový deň chudobných. Svätý Otec vyjadril solidaritu Filipínam zasiahnutým tajfúnom, pre Pobrežie Slonoviny vyprosoval pokoj a vnútropolitický dialóg. Vyzval aj k modlitbe za obete požiaru v nemocnici v Rumunsku.

Na Námestí sv. Petra sa na poludnie zhromaždilo niekoľko stoviek veriacich. V úvodnom príhovore z okna Apoštolského paláca sa Svätý Otec zameral na Ježišovo podobenstvo o talentoch z Matúšovej 25. kapitoly. Zdôraznil, že byť kresťanom znamená byť aktívnym a mať oči otvorené pre chudobných. „Ten chudobný, to som ja“, hovorí nám Ježiš, pripomenul pápež František:

„My si niekedy myslíme, že byť kresťanmi znamená nerobiť zlo. Nekonať zlo je skutočne dobré. Ale nekonať dobro, to nie je dobré. My musíme konať dobro, vyjsť sami zo seba a hľadieť na tých, ktorí sú vo väčšej núdzi. Je toľko hladu, aj v srdci našich miest, no niekedy si osvojujeme logiku ľahostajnosti: chudobný je tam, no my odvrátime tvár na druhú stranu. Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus.“

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec vyslovil solidaritu Filipínam:
„Som nablízku modlitbou obyvateľstvu Filipín, ktoré trpí kalamitami a najmä povodňami, spôsobenými silným tajfúnom. Vyjadrujem svoju solidaritu zvlášť chudobným rodinám vystaveným týmto pohromám, a svoje povzbudenie tým, ktorí im prichádzajú na pomoc.“

Po Filipínach upriamil pápež František pozornosť na vnútropolitickú situáciu Pobrežia Slonoviny v rovníkovej Afrike:

„Moje myšlienky smerujú aj k Pobrežiu Slonoviny, ktoré dnes slávi Národný deň pokoja, v kontexte sociálnych a politických napätí, ktoré žiaľ vyvolali následky s početnými obeťami. Pripájam sa k modlitbe za vyprosenie od Pána daru národnej svornosti a pobádam všetkých synov a dcéry tejto drahej krajiny, aby zodpovedne spolupracovali na zmierení a pokojnom spolunažívaní. Povzbudzujem zvlášť rozličných politických aktérov k znovunastoleniu atmosféry vzájomnej dôvery a dialógu, v hľadaní spravodlivých riešení, ktoré budú chrániť a rozvíjať spoločné dobro.“

Do tretice Svätý Otec pozval k modlitieb za obete tragédie v Rumunsku:

„Požiar, ktorý včera vypukol v nemocničnom zariadení v Rumunsku, kde boli hospitalizovaní pacienti zasiahnutí koronavírusom, si vyžiadal viacero obetí. Vyjadrujem svoju blízkosť a modlím sa za nich. Modlime sa za nich.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto predposlednú nedeľu liturgického roka nám Evanjelium prezentuje známe podobenstvo o talentoch (porov. Mt 25,14-30). Je súčasťou Ježišových slov o posledných časoch, ktoré bezprostredne predchádzajú Ježišovmu umučeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu.

Podobenstvo hovorí o bohatom pánovi, ktorý sa chystal odísť, a keďže mal byť dlho preč, zveril svoj majetok svojim trom sluhom: prvému zveril päť talentov, druhému dva, tretiemu jeden. Ježiš upresňuje, že talenty boli dané „každému podľa jeho schopností“ (v. 15). Takto Pán robí aj s nami: dobre nás pozná, vie, že nie sme rovnakí a nechce uprednostňovať nikoho na úkor iných, ale každému zveruje kapitál úmerne jeho schopnostiam.

Pokým bol pán preč, prví dvaja sluhovia si dali veľmi záležať, a to až tak, že zdvojnásobili sumu, ktorá im bola zverená. Nie tak ale tretí sluha, ktorý ukryl talent do jamy: aby sa vyvaroval rizikám, nechá ho v jame ukrytý pred zlodejmi, ale bez toho, aby prinášal výnos. Keď sa pán vrátil, zavolal si sluhov na vyúčtovanie. Prví dvaja predstavia dobré ovocie svojej snahy; pracovali a pán ich pochváli, odmení a pozve k účasti na jeho slávnosti, na jeho radosti.

Tretí sluha, uvedomujúc si svoje zlyhanie, sa začne ihneď ospravedlňovať a hovorí: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje“ (v. 24-25). Obraňuje svoju lenivosť tým, že obviňuje svojho pána z „tvrdosti“.

Toto zvykneme robiť aj my: častokrát sa obraňujeme tým, že obviňujeme druhých. Ale tá vina nie je ich: tá je naša, to zlyhanie je len naše. A tento sluha obviňuje druhých, obviňuje pána, aby sa ospravedlnil. Aj my robíme veľakrát to isté. Pán ho teda pokarhá: nazve ho „zlým a lenivým sluhom“ (porov. v. 26), odníme mu talent a nechá ho vyhodiť zo svojho domu.

Toto podobenstvo platí pre všetkých, no – ako vždy – obzvlášť platí pre kresťanov. Aj dnes je veľmi aktuálne: dnes, keď je Deň chudobných, keď nám kresťanom Cirkev hovorí: „Podaj ruku chudobnému. Podaj mu svoju ruku. Nie si v živote len ty sám: sú tu ľudia, ktorí ťa potrebujú. Nebuď egoista, podaj ruku chudobnému.“

Všetci sme ako ľudské bytosti dostali od Boha isté „dedičstvo“, ľudské bohatstvo v najrôznejšej podobe. A ako Kristovi učeníci sme dostali aj vieru, Evanjelium, Ducha Svätého, sviatosti a mnoho iného. Tieto dary treba používať na konanie dobra, na konanie dobra v tomto živote, ako službu Bohu a bratom. A dnes ti Cirkev hovorí – hovorí nám: „Používaj to, čo ti dal Boh, a hľaď na chudobných.

Pozri koľko ich len je; aj v našich mestách, v centre nášho mesta, je ich mnoho. Konajte dobro!“
My si niekedy myslíme, že byť kresťanmi znamená nerobiť zlo. Nekonať zlo je skutočne dobré. Ale nekonať dobro, to nie je dobré. My musíme konať dobro, vyjsť sami zo seba a hľadieť na tých, ktorí sú vo väčšej núdzi. Je toľko hladu, aj v srdci našich miest, no niekedy si osvojujeme logiku ľahostajnosti: chudobný je tam, no my odvrátime tvár na druhú stranu. Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus.

Niektorí vravia: „Ach, títo kňazi, títo biskupi, čo rozprávajú stále o chudobných… My chceme, aby nám hovorili o večnom živote!“ – Pozri, brat, sestra, chudobní sú v centre Evanjelia; je to sám Ježiš, ktorý nás učil, aby sme hovorili o chudobných, je to sám Ježiš, ktorý prišiel kvôli chudobným. Podaj svoju ruku chudobnému. Dostal si toho toľko, a ty necháš svojho brata, svoju sestru, aby zomreli od hladu?

Drahí bratia a sestry, nech si každý vo svojom srdci povie to, čo nám dnes Ježiš hovorí – opakujme si to v srdci:

„Podaj svoju ruku chudobnému.“ A Ježiš nám hovorí ešte ďalšiu vec: „Vieš, ten chudobný, to som ja.“ Ježiš nám hovorí toto: „Ten chudobný, to som ja.“

Panna Mária dostala veľký dar: samotného Ježiša, ale nenechala si ho pre seba; darovala ho svetu, svojmu ľudu. Učme sa od nej podať ruku chudobným.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.