Vatikán 18. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Gregorio Borgia)
Pápež František dnes počas slávnostnej omše vo Vatikáne kanonizoval štyroch nových svätých
Medzi nimi boli aj Louis a Azélie-Marie Martinovci – rodičia sv. Terézie z Lisieux, ktorú kanonizoval pred 90 rokmi pápež Pius X. Za vzory svätosti kresťanského života boli pápežom vyhlásení aj taliansky kňaz Vincenzo Grossi, ktorý založil kongregáciu Dcér Oratória, a španielska rehoľníčka Mária od Nepoškvrneného počatia.
Ako vysvetlila agentúra DPA, manželia Martinovci v mladosti uvažovali nad vstupom do kláštora, ale potom uzavreli manželstvo, z ktorého sa im narodilo deväť detí, z nich len päť sa dožilo vyššieho veku. Medzi nimi boli aj Marie-Francoise Thérese, neskôr vyhlásená za sv. Teréziu z Lisieux, a jej sestra Léonie, ktorej beatifikačný proces sa začala vlani v júli.
Martinovci sú prvým manželským párom, ktorý bol svätorečený spoločne. Podľa rektora pútnického miesta v Alensone, ktoré im je zasvätené, bol ich život naplnený hlbokou vierou.
“Žili úplne bežným, jednoduchým životom, ktorý môžeme prirovnať k životu Svätej Rodiny v Nazarete. Rozhodli sa dať Boha na prvé miesto, stavili na modlitbu, osobnú i rodinnú,” vysvetlil duchovný Jean-Marie Simar.
Na príhovor manželov Martinovcov došlo k dvom prevereným zázračným udalostiam. V oboch prípadoch ide o uzdravenie detí: talianskeho chlapca Pietra, ktorý sa narodil v roku 2002 s ťažkou deformáciou pľúc, a španielskeho dievčatka Carmen, ktorá prišla na svet predčasne v roku 2008 s ťažkým krvácaním do mozgu. Obe deti boli dnes na Svätopeterskom námestí a v procesii niesli relikviáre.
Kanonizácia nových svätých sa uskutočnila počas zasadnutia biskupskej synody, ktorá sa po takmer mesiaci rokovaní skončí vo Vatikáne na budúcu nedeľu.
Pápež sa vo svojom príhovore o synode priamo nezmienil. Vyzval však kňazov, aby sa vyvarovali nadradenosti, rezervovanosti a odsudzovania, čo bol signál podpory pre tých, ktorí hovoria, že cirkev by mala byť zhovievavejšia k tým, čo sa odklonili od jej učenia alebo majú pochybnosti.
“Ježiš vykonáva skutočné kňazstvo plné milosrdenstva a súcitu. On vie o našich ťažkostiach z prvej ruky, pozná stav nášho vnútra. To, že je bez hriechu, mu nebráni chápať hriešnikov,” uviedol František.
Pápež v sobotu vyzval na “ozdravnú decentralizáciu” moci v rímskokatolíckej cirkvi vrátane zmien v pápežskom úrade a väčších rozhodovacích právomocí pre miestnych biskupov.
Biskupská synoda bude vo Vatikáne zasadať do budúcej nedele. Jej hlavným poslaním je diskusia o tom, ako sa môže cirkev lepšie postarať o katolícke rodiny v čase, keď rastie rozvodovosť a klesá počet párov uzatvárajúcich manželstvo, ako pomôcť homosexuálom nájsť si svoje miesto v cirkvi či riešiť problémy rozvedených, ktorí uzavreli civilný sobáš a nemôžu prijímať eucharistiu. Konzervatívnejší z radov duchovných trvajú na cirkevnej doktríne o neporušiteľnosti manželstva, kým tí pokrokovejší sa snažia o dosiahnutie milosrdnejšieho prístupu k riešeniu rodinných problémov, doplnila AP.
Pápež vyzval ľudí na Blízkom východe prejaviť viac odvahy a zastaviť násilnosti
Pápež František dnes vo svojom tradičnom nedeľnom príhovore k veriacim na Námestí sv. Petra vyzval “prejaviť viac odvahy a duchovnej sily” v snahách o ukončenie násilností medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Pápež uviedol, že súčasnú situáciu v Svätej zemi, kde zavládlo napätie a násilnosti, sleduje s veľkým znepokojením. Vyzval ľudí, aby v sebe našli viac odvahy a duchovnej sily a odmietli nenávisť a pomstu a namiesto toho sa snažili nastoliť mier.
Príčinou najnovšej eskalácie napätia sú obavy Palestínčanov, že Izrael sa pokúša zvýšiť svoju prítomnosť v oblasti Chrámovej hory, čo však židovský štát odmieta. Podľa platných pravidiel majú židia právo v istých hodinách navštíviť Chrámovú horu, kde po ich dvoch chrámoch zostal Múr nárekov, ale nemajú právo modliť sa tam.
Nepokoje sa z okolia mešity al-Aksá a Skalného dómu – jedného z najposvätnejších miest islamu, ktoré židia nazývajú Chrámová hora – rozšírili aj do ďalších oblastí východného Jeruzalema a do Predjordánska.
Útočníci z radov palestínskych Arabov podnikajú takmer dennodenné útoky nožom voči Izraelčanom, ktoré sa už môžu stať nielen v Jeruzaleme, ale aj hocikde inde v krajine.
Za posledný mesiac boli pri takýchto atentátoch Palestínčanov zabití už ôsmi Izraelčania, väčšina z nich pichnutiami nožom. V priebehu toho istého časového obdobia zastrelila izraelská strana 40 Palestínčanov: 19 z nich boli Izraelčanmi označení za útočníkov a ostatní Arabi zomreli pri potýčkach s izraelskými bezpečnostnými jednotkami, sumarizuje agentúra AP.