Chmelár uviedol, že ako bývalý člen Slovenskej rektorskej konferencie aj ako občan Slovenskej republiky je hlboko znepokojený až znechutený rastúcou politizáciou akademického prostredia. “V poslednom čase sa toho kopí toľko, že sa musím ozvať a zaujať k tomu jasné stanovisko.”

Dodal, že už 6. októbra Slovenská rektorská konferencia kategoricky protestovala proti vládnemu návrhu na oklieštenie akademickej samosprávy. Navrhovaný model by podľa Chmelára fakticky znamenal, že napríklad voľba akademických funkcionárov by sa presunula z akademických senátov do novovytvorených správnych rád, čo rektori jednomyseľne odmietli.

“Tento spor zaznamenali médiá len veľmi okrajovo, hoci ide o čiastočné odstránenie akademických slobôd, ktoré boli nielen zásadným výdobytkom Nežnej revolúcie, ale svoje korene majú už v privilégiách stredovekých univerzít. Z právneho hľadiska zaručuje akademickú slobodu a právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený § 4 ods. 1 pís. e Zákona o vysokých školách.”

Iniciatívny Šeliga

To, čo sa dialo na pondelkovom zasadnutí Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity, ktorý odhlasoval návrh na odvolanie rektora Miroslava Fikara, bola podľa slov Eduarda Chmelára “jedna nechutná fraška, za ktorú by sa mali hanbiť všetci aktéri sporu”.

“V prvom rade som pobúrený správaním podpredsedu NR SR Juraja Šeligu, ktorý sa absolútne neprijateľným a protizákonným spôsobom domáhal vstupu na akademickú pôdu. Šeliga má síce pravdu v tom, že zasadnutia akademického senátu sú verejné (§ 8 ods. 5 Zákona o vysokých školách), ale v tomto čase platia protipandemické opatrenia, ktoré schválila jeho vlastná vláda. A čo je pre mňa už úplne za čiarou, je jeho privolanie polície, ktorá vstup podpredsedovi strany Za ľudí umožnila.”

Chmelár aj preto posiela Šeligovi rázny odkaz: “Pán Šeliga, čo si to dovoľujete a kto si myslíte, že ste? Búchali ste tam na dvere a rozčuľovali ste sa, že sa cítite ako v Bielorusku, ale ako bieloruský aparátčik ste sa správali v prvom rade vy sám. Hrubým spôsobom ste porušili nedotknuteľnosť akademickej pôdy garantovanú zákonom.”

“Nedotknuteľnosť akademickej pôdy garantuje § 4 Zákona o vysokých školách, ktorý jasne hovorí, že vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu môže povoliť jedine rektor vysokej školy a že na tejto pôde politici nesmú vykonávať politickú činnosť. Vy ste sa vyhovárali, že ste tam ako súkromná osoba, ktorá prišla brániť demokraciu, tárali ste kraviny o socialistickej normalizácii, demagogicky ste skresľovali priebeh zasadnutia a komentovali vlastné nahrávky z neho na sociálnej sieti, čím ste neprijateľne politizovali akademickú pôdu.”

Za asistencie Hanzelovej

Chmelár dodal, že sa ani nečuduje, že Šeligovi pri tom asistovala rozčúlená novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová z denníka SME. “Pre ktorú je nedotknuteľnosť akademickej pôdy taký istý cudzí pojem ako objektivita v žurnalistike.”

“Ale vy ste ako podpredseda parlamentu povinný úzkostlivo dbať na dodržiavanie zákonov a pravdou je, že takéto dobýjanie politickej moci na univerzitu sa neudialo ani za boľševikov. Z čoho som osobitne smutný je fakt, že vás pri tom podporovala časť študentov, lebo pred 31 rokmi sme my ako vtedajší študenti vysokých škôl bojovali práve za také výdobytky, po ktorých dnes šliapete. Tu nie ste na námestí, na ktorom si môžete zahulákať za slušné Slovensko, stáli ste v chráme vzdelanosti na posvätnej akademickej pôde jednej z najlepších slovenských univerzít a podľa toho ste sa mali aj správať.”

Ako ďalej s univerzitami

Eduard Chmelár v statuse tiež uviedol, že sa nechce bližšie vyjadrovať k dôvodom na odvolávanie profesora Fikara. “Čítal som ich, niektoré považujem za vhodné na racionálnu diskusiu, iné za absurdné. V každom prípade si tohto akademika cením ako vizionára, ktorého nápad na prepojenie najdôležitejších akademických inštitúcií považujem za veľmi zaujímavý.”

“Spájanie univerzít je trend, ktorý vidíme napríklad vo Francúzsku, kde všetky parížske univerzity vytvorili spoločnú značku. Tak sa stal napríklad prestížny inštitút pre výskum a vzdelávanie v strojárenstve CentraleSupélec súčasťou University of Paris-Saclay, ale jeho značka nezanikla. Parížske univerzity sa tak stali silnejšími a poskočili na popredné miesta v svetovom rebríčku.”

Rektor by podľa Chmelára mal byť vizionárom, ktorý ukáže, kam má univerzita smerovať. “No politicky by do sporu na STU nemal nikto zasahovať. Vlastne – jediný, kto má na to oprávnenie, je hlava štátu. Treba zdôrazniť (aj pre niektoré médiá, ktoré tento akt interpretovali chybne), že akademický senát včera rektora neodvolal, on iba odsúhlasil návrh na jeho odvolanie. A rektora môže odvolať podľa § 10 ods. 2 Zákona o vysokých školách jedine prezidentka Slovenskej republiky. Pokojne môže tento proces zastaviť.”

“V tomto prípade však na to potrebuje nielen odvahu, ale najmä dostatok odborných argumentov. Napriek tomu, že poradca Juraja Šeligu je jej partner, verím, že sa bez ohľadu na výsledok bude rozhodovať naozaj podľa odborných kritérií a zodpovedne voči tejto univerzite a jej dobrému menu,” domnieva sa Chmelár.

Jaroslav Zajac