Palmýra je opät slobodná, Rusi a Sýrčania vyhnali teroristov ISIS

Palmýra 3. marca 2017 (HSP/Foto:rusvesna)

Palmýra zopakovala osud Charkova v období Veľkej vlasteneckej vojny. Rovnako ako Charkov aj Palmýru bolo potrebné oslobodiť dvakrát. O oslobodení Palmýry informoval ruského prezidenta Vladimíra Putina minister obrany RF Sergej Šojgu

Palmýru získali po prvýkrát Rusi ešte v prvých mesiacoch svojej kampane, odovzdali ju Sýrčanom a v meste sa usadila sýrska posádka. Tú však pred niekoľkými mesiacmi vyhnali teroristi ISIS, ktorí prenikli od Mosulu. Podľa informácií viacerých odborníkov bolo znovudobytie Palmýry zlyhaním sýrskej rozviedky i armády. Sýrčania mohli predvídať, že v posledných mesiacoch svojej existencie Obamova administratíva siahne ku všetkým prostriedkom, len aby uškodila Sýrii a Rusku. Teroristi sa v Mosule zázračne uvoľnili a rýchlo sa presunuli ku Palmýre, ktorú prakticky dobyli priamo z chodu.

Novú operáciu na oslobodenie Palmýry pripravili Rusi, a okrem sýrskych jednotiek sa bojov zúčastnila aj 5. légia, ktorú vycvičili priamo ruskí inštruktori a v ktorej bojuje viacero ruskojazyčných dobrovoľníkov. Okrem toho sa do akcie zapojili aj členovia jednotiek Specnaz, konkrétne ide o dve zoskupenia – Štít a Lovci ISIS.

Momentálne sýrske jednotky a ich spojenci, 5. légia a jednotky Specnazu likvidujú otrasených teroristov ISIS. Tým sa rúca postupne celý front, pretože na ich pozície tvrdo útočia aj Turci, Iračania, Američania, Kurdi i členovia sýrskej “umiernenej opozície”. Dokonca sa objavil materiál, v ktorom Abú Bakr al-Bagdádi doporučoval členom ISIS utiecť do horských oblastí a tam pokračovať v partizánskej forme boja. Neskôr však bola pravosť tohto al-Bagdádiho vystúpenia spochybnená.

ISIS však má naozaj ťažkú pozíciu. Miesta, kde by sa mohli po porážke ukryť, nie sú bezpečné. Momentálne sa väčšina teroristov ISIS snaží dostať z oblasti Mosulu do Sýrie, pričom Palmýru už stratili a nahnuté to majú aj v oblasti Deir ez-Zor, kde síce získali niekoľko víťazstiev nad jednotkami “umiernenej opozície”, do oblasti sa však presúva elita sýrskej armády. Takisto v oblasti Rakky sa ich pozície nesmierne zhoršili, tlak Kurdov neustále rastie.

Pri pohľade na mapu vidieť, že ISIS formálne stále ovláda väčšinu sýrskej púšte, kde nikto nežije, chýba tam dostatok vody. Navyše, ak sa aj pokúsia teroristi v tejto oblasti ukryť, bude len otázkou času, kedy ich ruské letectvo či satelity vystopujú a v priestore, kde sa nemôžu ukrývať za štít z civilného obyvateľstva, bude ich koniec rýchly a nemilosrdný.

Teroristom sa navyše krátia zdroje, ak stratia posledné ropné polia, ktoré majú pod kontrolou, ostanú úplne bez financií.

Američania v posledných mesiacoch existencie Obamovej administratívy pri svojej ofenzíve proti Mosulu, (v meste tvorili veľkú časť jednotiek ISIS bývalí dôstojníci a vojaci Saddámovej armády, ktorý sa do Mosúlu uchýlili aj so svojimi rodinami), začali propagandisticky porovnávať americkú kampaň v Mosule s ruskou kampaňou zameranou na oslobodenie Aleppa v Sýrii.

Americká ofenzíva sa niesla spočiatku v znamení fanfár mainstreamových médií, keď sa však ukázalo, že iracké a americké vojská v Mosule majú problémy, táto kampaň sa potichu skončila. Nahradilo ju mainstreamové vymývanie mozgov v znamení poukazovania na ruskú nehumánnosť pri vedení bojových operácií v Aleppe. (Samozrejme, o obetiach irackého civilného obyvateľstva v Mosúle spôsobených americkým letectvom neodznelo v západných mainstreamových médiách ani slovo)

V Mosule iracké jednotky trénované USA za pomoci špeciálnych jednotiek americkej armády a s pomocou Kurdov bojovali o Mosul niekoľko mesiacov, pričom západný Mosul stále nemajú pod úplnou kontrolou. To dosť vypovedá aj o kvalite irackých síl a americkom výcviku. Za ten čas, čo sa Američania a Iračania trápili v Mosule, Rusi a Sýrčania oslobodili Aleppo a dokázali stratiť a znovuoslobodiť Palmýru. Rusi a Sýrčania každý deň likvidujú bojovníkov ISIS a každý deň získavajú nové víťazstvá.

Sýrske špeciálne jednotky, ktoré počas vojny za chodu cvičili ruskí inštruktori, už operujú samostatne, sýrska armáda, ktorá získala výzbroj z Ruska, sa pod vedením ruských inštruktorov zlepšila, v sýrskom generálnom štábe sa zvyšuje bojová úroveň vyšších dôstojníkov, ktorým takisto pomáhajú Rusi.

To isté robia aj Američania v Iraku, ich úspešnosť je však pomerne nižšia. Pritom to nie je tým, že by Iračania na rozdiel od Sýrčanov boli menej bojaschopní. V čase Saddámovej existencie mal Irak jednu z najlepších a najskúsenejších armád v regióne. ktorá viedla dlhé boje s Iránom. O tom, že Saddámovi dôstojníci a vojaci vedia bojovať svedčí aj fakt, že mnohí bývalí Saddámovi vojaci a dôstojníci, ktorí bojujú v radoch ISIS proti nenávideným Američanom a protiamerickej vláde v Bagdade bojuje dobre, pretože s nimi majú Američania, Kurdi i Američanmi vycvičená regulérna iracká armáda veľké problémy.

Sýrske vládne jednotky nedokážu teroristi zastaviť ani pomocou samovražedných útokov “džihád automobilmi s výbušninami”. Táto prax však v Iraku slávi úspechy a teroristi ju úspešne využívali v zastavení postupu irackých jednotiek na dlhšiu dobu.

Problém, prečo sa Sýrčanom relatívne darí a Iračanom nie, tkvie v inom. Sýrčania vedia, že bojujú za svoju vlasť a za skončenie vojny, ktorú rozpútal Západ. Iračania vedia, že bojujú za Američanov, svoju proamerickú vládu a americké záujmy.

A tento faktor, zdá sa, veľmi významne ovplyvňuje bojaschopnosť sýrskej i irackej armády.

Tu si môžete pozrieť video k článku:

Grigorij Ignatov