Palestínčania podpálili Jozefovu hrobku v Nábuluse a chystajú Deň hnevu

Jeruzalem 16. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Nasser Shiyoukhi)

Situáciou v Izraeli a na palestínskych územiach sa bude dnes zaoberať Bezpečnostná rada OSN. Neočakáva sa, že by prijala rezolúciu, predpokladá sa, že obe strany vyzve, aby sa vyvarovali ďalších násilností

Asi stočlenná skupina Palestínčanov dnes v meste Nábulus na Západnom brehu Jordánu podpálila hrobku biblického patriarchu Jozefa.

Na mieste zasahovala palestínska polícia, ktorá sa ich odtiaľ snažila vytlačiť. Davu sa však podarilo hrobku podpáliť pomocou zápalných fliaš.

Izraelská armáda vydala k útoku na posvätné miesto vyhlásenie, v ktorom ho ostro odsúdila. “Nájdeme a potrestáme tých, ktorí (hrobku) podpálili,” uvádza sa vo vyhlásení.

Násilnosti, ktoré zachvátili Jeruzalem a Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu, sú najzávažnejšie za posledné roky: doteraz si vyžiadali životy 32 Palestínčanov a desiatich Izraelčanov.

Medzi palestínskymi obeťami sú aj desiati páchatelia útokov nožom na izraelských civilistov, ale aj deti a tínedžeri, ktorí sa zúčastňovali na pouličných protestoch. Izraelské obete prišli o život pri spomínaných útokoch nožom alebo pri incidentoch, keď páchateľ autom zámerne narazil do skupiny Izraelčanov.

Situáciou v Izraeli a na palestínskych územiach sa bude dnes zaoberať Bezpečnostná rada OSN. Neočakáva sa, že by prijala rezolúciu, predpokladá sa, že obe strany vyzve, aby sa vyvarovali ďalších násilností, konštatovala agentúra Reuters.

Situáciu by mohlo ešte viac skomplikovať palestínske hnutie Hamas, kontrolujúce pásmo Gazy, ktoré dnešok vyhlásilo za tzv. deň hnevu a vyzvalo Palestínčanov vo všetkých mestách na Západnom brehu Jordánu na pochody, demonštrácie a protestné akcie proti Izraelu. Akcie v rámci Dňa hnevu sa začnú dnes po tradičných moslimských modlitbách.

Príčinou najnovšej eskalácie napätia sú obavy Palestínčanov, že Izrael sa pokúša zvýšiť svoju prítomnosť v oblasti Chrámovej hory, čo však židovský štát odmieta. Podľa platných pravidiel majú židia právo v istých hodinách navštíviť Chrámovú horu, kde po ich dvoch chrámoch zostal Múr nárekov, ale nemajú právo modliť sa tam.

Nepokoje sa z okolia mešity al-Aksá a Skalného dómu – jedného z najposvätnejších miest islamu, ktoré židia nazývajú Chrámová hora – rozšírili aj do ďalších oblastí východného Jeruzalema a do Predjordánska.

V dôsledku toho izraelská vláda schválila začiatkom tohto týždňa vyslanie príslušníkov nebojových jednotiek izraelskej armády do miest, napríklad na dočasné kontrolné stanovištia vo východnom Jeruzaleme či v prostriedkoch hromadnej dopravy.

Agentúra Reuters dnes s odvolaním sa na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua informovala, že na Blízky východ sa chystá vycestovať americký minister zahraničných vecí John Kerry, aby sa pokúsil zmierniť napätie a násilnosti. Netanjahu pripomenul, že vlani sa uskutočnila podobná Kerryho misia, ktorá priniesla úspech. Netanjahu tiež oznámil, že je ochotný stretnúť sa aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.

Chrámová hora je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším islamu po saudskoarabskej Mekke a Medíne. Nároky na ňu dlhodobo vyvolávajú napätie vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších budov. Chrámová hora leží vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael obsadil v roku 1967.