Ahoj, Jožo, ako sa máš? Poviem ti, taký Silvester som ešte nezažil.

Vieš, budeš sa možno čudovať, ale ani ja! A prečo si dodnes nezažil taký Silvester?

Veď v televízii sa nedalo nič pozerať. Ani na jednom kanáli. Tomu hovoria “silvestrovské programy”? Veď také úbohé to asi ešte nikdy nebolo.  

Aha. No vidíš. A ja už niekoľko rokov za sebou oslavujem príchod Nového roku na námestí. A práve tento raz prišlo najviac mojich kamarátov, takže sme oslavovali až do rána.

No dobre. Každý má iný vkus. Ale veľa ľudí by chcelo stráviť silvestrovské oslavy doma – v kruhu rodiny, s priateľmi, kamarátmi. Jednoducho preferujú teplo domova a televíznu obrazovku. Ale teraz sa to skutočne nedalo. Možno starnem, ale zdá sa mi, že všetko to s tými televíziami ide dole vodou. Preto nechcem zbytočne hundrať. Myslel som si, že sa to aspoň mladým páči. Opýtal som sa detí – povedali, že bolo to hrozné. A mladík zo susedného bytu, ktorého som sa tiež na to opýtal, iba mlčky odpľul a zatvoril dvere… Veď vlastne na Silvestra neboli silvestrovské programy!

Akože neboli? Síce na Silvestra som bol vonku, ale televízne programy predtým som si preštudoval. Boli tam zmienky o nejakých silvestrovských reláciách.

No práve – zmienky! Ale neboli to klasické silvestrovské relácie, ako za starých čias, keď vystupovali herci, hudobníci, tanečníci, humoristi, keď to žilo a bolo veselo. Zasa ma mladí obvinia, že starnem a odvolávam sa na staré časy. Ale veď ani mladým tieto takpovediac „silvestrovské“ programy vôbec nevoňali. Vieš, čo urobili? Väčšina televízií vysielala svoje bežné, pravidelné, tradičné relácie. Ibaže ich zaobalila do silvestrovských šiat. Je to jednoduché. Pustili bežné relácie, ale pomenovali, že sú to silvestrovské vydania. Postačilo dať tam nejaké stromčeky, vločky a santaclausové čapičky – a hotovo!  S podobným úspechom by mohli urobiť relácie na MDŽ, vinobranie alebo Deň armády. Potom by namiesto stromčekov a vločiek by do pozadia mali dať nejaké kvety, fľaše s vínom alebo tanky… A zasa by bola „tematická relácia“.

Tak dobre. No a čo? Keby to boli dobré zaujímavé relácie, tak by ľuďom príliš nevadilo, že neboli celkom „tematické“ – silvestrovské. Kašľať na to: hlavné, aby bola zábava!

No poviem ti, bola to zábava!.. Vo všetkých televíziách to bolo takmer na vlas rovnaké. Pustili pravidelné relácie – akože silvestrovsky ochutené. Usadili tam zopár moderátorov a dvoch – troch hostí a tí sa usilovne snažili povedať niečo vtipne a múdre, ale bolo to trápne a nudné. A čím viac sa rehotali a vrieskali, tým to bolo nudnejšie a trápnejšie. Už ma dávno prestali baviť relácie, keď diváci v štúdiu musia na pokyn réžie vrieskať, tlieskať a smiať sa – ale inak to vôbec nie je vtipné. Tie „americké televízne hamburgery“, ktoré nám stále ponúkajú naše televízie, mi nikdy nechutili. Som nejaký Slovák, nejaký Slovan a mám svoj zobák a chcem jesť to, čo mi chutí, nie nejakú americkú žbrndu.

Kurník, fakt, ťa nespoznávam! Ako si sa ozbrojil proti našim kamarátom – Američanom. Prestali ťa baviť americké seriály a šou, ktorými sú preplnené naše televízne stanice? Už dávno som ti o tom hovoril, ale veď ty si demokrat, Európan, globalista…

Daj pokoj s tým globalistom.  Som Slovák a som Slovan a čo je veľa – to je veľa. Myslíš si, že ma bavia tie americké žvásty v našich televíziách? Kde je domáca tvorba, kde je európska tvorba? Keď to dáme dokopy, tak v našich a vlastne vo všetkých európskych televíziách domáca a európska tvorba dokopy tvoria možno 30 percent vysielacieho času. A ostatné je to všetko podpriemerné televízne h…

Už stop. V období sviatkov tu nenadávaj. Preto chodievam na námestia – a to nielen v silvestrovskú noc. Už dávno takmer nepozerám naše televízne stanice. Je tam stále to isté. Bežia nekonečné podpriemerné americké seriály. Opakujú sa do nekonečna – skončia sa na jednom televíznom kanáli a hneď je „premiéra“ na druhom… A dookola ich točia už roky a desaťročia. Voľakedy sme mali dosť vlastných filmov a televíznych inscenácií.

Vlastných… V ostatných rokoch aj naše televízie začínajú produkovať domáce seriály. Ale vieš… Niečo mi tu nesedí. Stále tam cítim ten „americký smrad“. Hrajú naši herci, v domácom teréne, je to o našom živote, ale… stále mám taký hnusný dojem, že je to zasa nejaký americký do slovenčiny dabovaný film… Stále tam musí byť nejaký kriminál, stále tam musia byť hádky idiotov, stále tam musia nadávať ako opilci v krčme, stále tam herci gestikulujú, akoby si strčili prsty do elektrickej zástrčky – presne tak, ako v amerických filmoch. Je to všetko neprirodzené a akosi to nie je po slovensky…

No vidíš, kto ti vyhovie? Plačeš, že máme málo našich domácich filmov a seriálov, ale kritizuješ tie, ktoré sa produkujú v súčasnosti. Ani to sa ti nepáči, ani druhé.

Ale veď keď nemám rád cudziu podpriemernú výrobu, to neznamená, že sa budem pozerať na jej  presnú kópiu domácej výroby!  Chýba mi v tých akože našich seriáloch práve tá naša duša, naša povaha, naša mentalita. Som zo Slovenska, nie z Texasu.

No dobre. Ako sa ti zdá, ten Silvester nevyšiel. A čo novoročné programy? Ako naše milované televízie začali nový rok? Priznám sa, spal som dopoludnia…

No nebolo to o nič lepšie, ako ma Silvestra. Niektoré televízie síce už tradičné pustili staré obľúbené rozprávky a komédie, ale v ostatnom väčšinou zasa prevládali treťotriedne zahraničné filmy a programy. Bola to strašná nuda. Vedenie jednej televízie si dokonca asi dalo voľno všetkým svojim zamestnancom a pripravilo pre nás „sviatok susedného štátu“ – celý deň vysielala filmy vyrobené vo vyše spomínanom susednom štáte. Veľmi som zvedavý, či by aj v tom susednom štáte urobili niečo podobné a celý deň púšťali slovenské filmy – hlavné 1. januára…  

Nuž, čo ti poviem… Vieš, ja som síce patriot, ale nie som debil. Aspoň si to myslím… Samozrejme, aj mne sa žiada, aby naše televízie pripravovali zaujímavé domáce silvestrovské programy. Ale… Keď si spomeniem na to, čo väčšinou vysielali v ostatných rokoch, tak by som si radšej pozrel niečo, čo sa vysielalo ešte za čias „svetlej budúcnosti“. Vtedy publikum zabávali profesionálni herci, hudobníci, humoristi – ktorí to VEDELI… A teraz… Viaceré silvestrovské programy domácich televízií boli tak úbohé, že sa na to nedalo pozerať. Tieto programy živo pripomínali predstavenia ochotníckeho divadla, keď herci takmer neskúšali, zle sa pripravili a všetko riadil režisér, ktorý na to absolútne nemá. Bolo to trápne divadielko s tou istou žalostnou snahou vyvolať smiech divákov treťotriednymi vtipmi.

Ani nevieš, akú pravdu máš! Tak ma nasr… dili tie silvestrovské televízne programy, že som si radšej zapol rozhlas. A čo si myslíš? Naši špičkoví herci, novinári a spisovatelia sa zasa podieľali na trápnom ochotníckom divadielku. Naše, prepáč, OSOBNOSTI, mnohí z ktorých majú už dávno po 60-ke, bavili poslucháčov debilnými vulgárnymi vtipmi so „sexuálnou tematikou“. Takmer som sa povracal…  

Nuž, bratu, asi sa tento rok, aspoň čo sa týka televízie, nezačal najlepšie. Nevadí, nielen tou televíziou človek žije – našťastie. Možno sa nám bude dariť v iných oblastiach. A čo sa týka zábavy a napríklad spravodajstva… Ešteže tu máme internet a môžeme si tam pozrieť dobrý koncert, zaujímavý film a prečítať si objektívne a aktuálne správy. Šťastný Nový rok!

Eugen Rusnák