Ahoj, Jožo. Ako sa máš, čo je nového? Len na mňa nechoď s tým, že tu máme stovky tisíc utečencov, že sa to melie v Sýrií, a že na Ukrajine tá kríza potrvá ešte roky. To všetko viem. Máš niečo, čo je veľmi zaujímavé, ale o tom neviem, respektíve o tom neinformujú naše slobodné, demokratické a nezávislé médiá?

Je toho až vyše hlavy! Napríklad. Takmer v centre Európy, v malej krajine vypukol skutočný „Majdan“ – a všetky médiá sú ticho! Je to čudné, však? Takmer nik o tom neinformuje.

A to je čo? Kde je opäť Majdan? Už tých „majdanov – mejdanov“ máme plné zuby.

No predsa v Čiernej Hore. Fakt, to tam vrie. A všetci čušia. Čo je to za nepochopiteľné tabu? Vypukla tam skutočná vzbura, revolúcia, Majdan – nazvi to ako chceš. Ale všade je ticho – nie sú žiadne hysterické výkriky o slobode, demokracii, spravodlivosti, ľudských právach. Kde sú články v novinách, kde sú obrovské titulky, kde sú reportáže v televíznych správach a priame prenosy z miesta činu? Ticho ako na cintoríne. A prečo?

To sa pýtaš mňa? Nič o tom neviem. Sám hovoríš, že o tom nik neinformuje. Tak ako to mám vedieť? Neviem, čo sa tam deje, a preto to nemôžem hodnotiť. Ani to ticho…

No deje sa tam presne to, čo na kyjevskom Majdane pred dvomi rokmi. Ale cítiš ten rozdiel? Vtedy všetky médiá boli plné správ z Ukrajiny, ale o Čiernej Hore nevieme nič. Je to čudné?

Je. Ale stále neviem prečo. Ani to nechceš vysvetliť. Prečo o tom nik neinformuje? Veď keď sa niečo deje, keď sa niekde melie, médiá by o tom mali informovať, však? 

Určite. Ale asi to nie je ten správny Majdan. Teda je to Majdan naopak. A vidíš – nik o tom nechce hovoriť. Asi to nevyhovuje… V Kyjeve bol ten správny – a všetci o tom kričali.

Dobre. Už tomu rozumiem. A teraz ešte jedno – prečo je v Čiernej Hore ten Majdan nesprávny? A kto posudzuje – či je alebo nie je správny? 

Kto? Politici, analytici, médiá, rôzne kompetentné štruktúry… Sám vieš, aké smernice mal kyjevský Majdan, kto ho pripravoval, sponzoroval, riadil a pod. Ale v Čiernej Hore je to, povedzme, prúd opačným smerom. Tam demonštranti protestujú proti NATO, proti bruselským somarinám a proti rôznym hádkam a sankciám. Presne naopak, ako to bolo v Kyjeve. Netvrdím, ale podozrievam, že preto zaoceánski a európski politici, analytici a  média o tom čušia – nevyhovujú im smernice tohto čiernohorského Majdanu…

Žeby povstal taký malý národ ako Čiernohorci? S čím počítajú? Veď ich zrovnajú so zemou. A nepotrebujú na to ani pomoc USA. Taký kolos ako Európska únia ich zdemoluje aj vlastnými silami. A kedy sa to začalo? Nič som o tom nepočul. 

Začalo sa to v tichosti, skromnosti a poctivosti. Tak povediac demokraticky… Páni poslanci v čiernohorskom parlamente 17. septembra odklepli návrh o podpore integrácie krajiny do NATO. Podporilo ho 50 zo 79 poslancov čiernohorského parlamentu. Proti bolo 26 poslancov – Demokratický front, Demos, Socialistická ľudová strana a nezávislí poslanci. Traja sa zdržali. Takže, povedzme, rozhodla väčšina, schválili to demokraticky… Problém je však v tom, že všetky prieskumy v Čiernej Hore nasvedčujú tomu, že väčšina obyvateľstva je proti vstupu krajiny do NATO a odmietajú sankčnú vojnu voči Rusku. Preto jeden z lídrov Demokratického frontu Milan Kneževič inicioval vytvorenie Zväzu protinatovských síl Čiernej Hory“. Navrhol, že to bude široká koalícia verejnej, občianskej a politickej koalície.

No a? Zatiaľ to nevyzerá, že by mala vzniknúť revolučná situácia. 

Ale vznikla. Keďže ľudia nesúhlasili s rozhodnutím parlamentu, 27. septembra v Podgorici pred budovou parlamentu odštartoval protestný míting, ktorý inicioval Demokratický front. Demonštranti žiadali demisiu premiéra Mila Džukanoviča, usporiadanie demokratických slobodných volieb a vytvorenie dočasnej vlády a pod. Mítingy a protestné akcie pokračovali po celej krajine takmer tri týždne. Veľa o tom písali naše demokratické slobodné médiá?

Nepamätám si. Možno som si nevšimol tie správy. A možno ani neboli…

Veď takmer ani neboli, okrem pár riadkov, že tam niekto protestuje v Podgorici. A čo je to v porovnaní s Ukrajinou, Sýriou či utečencami? Kto si všimne tieto správy. Ale medzitým to tam začínalo poriadne vrieť a 12. októbra jeden z lídrov Demokratického frontu Andria Mandič sa obrátil otvoreným listom na 28 členských štátov NATO, v ktorom vyhlásil, že vstup Čiernej Hory do NATO, ktorý sa snaží presadiť nelegitímna vláda Mila Džukanoviča, nemôže byť považovaný za legitímny, pretože väčšina obyvateľstva krajiny je proti vstupu Čiernej Hory do NATO a toto rozhodnutie nikdy neuzná. Lenže už o dva dni do Čiernej Hory naklusali zástupcovia všetkých 28 členských štátov NATO na čele s vodcom aliancie pánom Stoltenbergom. Usporiadali tam NATO-divadielko.

Asi sa občania najedovali? Nečakali, že ich navštívia takí vzácni hostia?

Tak to si trafil klinec po hlavičke. Vybuchol skutočný čiernohorský Majdan – tentokrát protinatovský. Už 17. októbra pred čiernohorským parlamentom začali masové protestné akcie a stanový tábor sa hneď niekoľkonásobne zväčšil. Samozrejme, demokratická vláda odpovedala. A nie ako v Kyjeve. Tu policajti nečakali mesiace, kým sa občania upokoja. Zrovnala stanový tábor so zemou a pozatýkala tých, ktorým sa to nepáčilo. Demokracia! A aby si demonštranti od radosti na margo slobody a demokracie v krajine poplakali, policajti ich pohostili slzotvorným plynom a rozmasírovali im ramena obuškami…

Predpokladám, demonštranti sa najedovali a došlo k zrážkam s políciou? 

Mohol by si sa uchádzať o funkciu Nostradama 21. storočia. Aj keď odhadnúť podobný vývoj udalostí by nebolo ťažké. Začali sa masové nepokoje, bitky s políciou – normálny skutočný Majdan. V Čiernej Hore demonštranti sa mastia s políciou a všetky svetové médiá, politici a analytici o tom neutrúsili ani slovo. Otázka znie – prečo? Ticho a pokoj – akoby tá nešťastná Čierna Hora ani neexistovala. Prečo čuší Biely dom, prečo sa neozýva Brusel, EÚ, NATO, OBSE, OSN a iné eseročky, kde sú tie mimovládky a „mimovšetkého“ organizácie?… Zbili ľudí, zatkli poslancov parlamentu, nedovoľujú ľuďom otvoriť ústa – všetko je po európsky demokraticky, pokojne a spravodlivo. Sloboda a demokracia v lesklom obale…

Možno to považujú za dočasný jav? Vieš, mládež sa išla vyšantiť…

Mládež? Práve v tom je rozdiel, brate. V Kyjeve štrajkovali a mlátili sa s políciu väčšinou mladíci, ktorí ešte nevedia, kde je sever. Videl som videá a fotografie z Podgorici: drvivá väčšina protestujúcich – to sú ľudia stredného a staršieho veku, ktorí majú skúsenosti a vedia, ako spravodlivo je usporiadaný tento svet. V Podgorici práve že neprotestovali sopliaci, ale zrelí, skúsení ľudia. Preto to bol iný Majdan. A preto o tom radšej demokratickí politici, skúsení analytici a slobodné média – ani muk. Ako sa hovorí, ak to nebolo v novinách, tak to nebolo vôbec… Toto je ich logika, toto je ich pravda…

A čo sa zmenilo? Myslíš si, že svetová demokracia dovolí Čiernohorcom robiť to, čo chcú? Určite! Keď vedia obalamutiť a skrotiť väčšie krajiny, ako napríklad, Ukrajina, tak s tou Čiernou Horou si poradia raz – dva. A po Čiernej Hore zostane iba prázdna rovinka… Ak to pritvrdia, aj tam „z ničoho nič“ vypukne občianska vojna…

Je to tak. Ale niektorí „kompetentní“ už pustili do gatí. Akoby niekto mávol čarovným prútikom: predtým nik nechcel o Čiernej Hore ani počuť, ale hneď – už sú tu chýry o tom, že ju čoskoro s otvorenou náručou privítajú v EÚ, NATO a boh vie, v akých ešte umeleckých spolkoch. Hneď po rozhodnutí parlamentu sa Čierna Hora stala „dobrou, demokratickou a slobodnou“. A čo si myslí obyvateľstvo – koho to zaujíma? Robia všetko, aby „demokratickými metódami“ dokopali krajinu do NATO. A potom ju budú  pevne držať v hrsti – nevyšmykne sa… Klasický prístup. A kým tam nenainštalujú „demokraciu“ a základne NATO, v médiách bude pokoj, ticho a prázdno – akoby sa tá Čierna Hora ešte nenarodila… Jediné… ak Čiernohorci ukážu, že nie sú Ukrajinci…

A ako to tam vyzerá v týchto dňoch – upokojuje sa situácia alebo naopak? 

Zatiaľ sa neupokojuje. Aj včera sa v Podgorici a viacerých mestách Čiernej Hory konali masové protesty. Premiér Milo Džukanovič obvinil Moskvu a Belehrad, že podporujú opozíciu, pretože spolu s ňou chcú urobiť štátny prevrat a zabrániť tomu, aby Čierna Hora vstúpila do NATO. Moskva a Belehrad svoju angažovanosť v tomto konflikte hneď razantne popreli. Dokonca jeden z lídrov opozície Milan Kneževič vyhlásil, že odíde z politiky, ak niekto dokáže, že za protestmi opozície stojí Moskva a Belehrad. Prízvukoval, že je to iba vec čiernohorského ľudu. Vicepremiér Duško Markovič povedal, že nemôže tvrdiť, že Moskva financuje tieto protesty, ale povedal, že „kolegovia mu posielali podobné informácie“… Ďalší opozičný líder Branko Radulovič označil jeho tvrdenia a podobné chýry za obyčajné klamstva. Ruské média ironizujú, že čiernohorský Majdan je jediný Majdan, za ktorým nestojí Washington, a preto sú v Bielom dome a Bruseli všetci takí nervózni…

Takže tam to ešte bude veselé a tak rýchlo sa to neupokojí.   

To si môžeš byť istý. Čiernohorský líder protinatovského hnutia Gojko Raičevič vyhlásil, že ľud bojuje za likvidáciu korupcie, zlepšenie hospodárskej situácie a nechce vstup krajiny do NATO. Podčiarkol, že to bude dlhý a ťažký boj. Nuž, a ako sa to skončí – uvidíme. Je dosť možné, že obrovská bruselsko-washingtonsko-natovská mašina zvalcuje Čiernohorcov. Alebo… náhodou… žeby?…

Eugen Rusnák

Videá si môžete pozrieť tu: