Osadné 6. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Rozhovr s pravoslávnym duchovným Petrom Sorokom

Vianočné sviatky slávi väčšina pravoslávnych veriacich vo svojich chrámoch, na rozdiel od ľudí rímsko či gréckokatolíckeho vierovyznania, až v januári. Riadia sa totiž starobylejším juliánskym kalendárom. Od gregoriánskeho, ktorý je v súčasnosti smerodajný pre iné cirkvi, ho delí 13 dní.

O rozdielnych kalendároch, zvykoch či tradíciách nadväzujúcich na vianočné sviatky východného obradu, ale aj o hodnote viery pre pravoslávneho kresťana, prináša TASR rozhovor v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky s Petrom Sorokom, duchovným správcom Pravoslávnej cirkvi v obciach Osadné a Hostovice, ktoré ležia na severovýchode Slovenska v okrese Snina.

-Pravoslávni veriaci slávia Vianoce neskôr ako katolíci. Prečo je to tak?-

V 16. storočí upravil pápež Gregor XIII. pôvodný kalendár, ktorý zostavil ešte rímsky politik Julius Caesar (žil v rokoch 100 až 44 pred n. l., pozn. TASR), a to tak, že ho posunul o 10 dní ďalej. Rozdiel medzi oboma kalendármi je v súčasnosti už 13 dní. Každý rok, ktorý je deliteľný sedmičkou, totiž nabehne ďalší deň rozdielu medzi oboma kalendármi, v roku 2100 to bude už 14 dní. Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom naďalej, preto si niekto myslí, že máme Vianoce neskôr. Z historického hľadiska ale môžeme konštatovať, že pravoslávni nemajú sviatky neskôr ako katolíci, ale katolíci ich majú skôr ako pravoslávni. Aj keď je podľa oficiálneho kalendára 6. januára, podľa nášho kalendára je 24. decembra, keď máme Štedrý večer.

-Z koľkých dní pozostávajú vianočné sviatky pravoslávnych veriacich a kedy ich slávite? Aké obrady či bohoslužby sú s nimi spojené?-

Štedrý večer máme 6. januára. V tento deň sa zvyknú od rána konať v našom chráme Vzniesenia Hospodinovho v Osadnom špeciálne bohoslužby. Jednou z nich sú takzvané Cárske časy, ktoré sa slúžia v dopoludňajších hodinách. Cárske preto, lebo sú doplnené o rôzne obrady súvisiace s Narodením Isusa Christa, ako aj v súvislosti s tým, že sa na nich v minulosti zúčastňovali aj cári či králi. Popoludní sa v chráme koná liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou – večernou bohoslužbou, ktorá sa ale v tento deň zvykne slúžiť poobede. Po liturgii s večerňou odchádzajú veriaci domov, kde si sadajú za štedrovečerný stôl. Večera je v našich podmienkach ešte stále pôstna. Po nej prichádzajú opäť do chrámu na Veľké povečerie. Je to jedna z bohoslužieb, ktorá sa v roku slúži bežne, ale v tento večer je doplnená o ďalšie piesne, žalmy, má teda slávnostnejší charakter. Už v tento večer sa začínajú zdraviť pravoslávni veriaci pozdravom – Christos raždajetsja, na ktorý sa odpovedá – Slavite Jeho. V preklade to znamená Christos sa rodí, oslavujte ho. Na druhý deň (7.1.) predpoludním sa následne slúži slávnostná liturgia na dlho očakávaný Sviatok Narodenia Isusa Christa. Nakoľko tento rok vyšiel Štedrý večer na nedeľu, Cárske časy sa slúžili už v piatok, nedeľná liturgia je dopoludnia a na samotný sviatok Narodenia Spasiteľa sa bude slúžiť liturgia sv. Vasilija Veľkého.

-Čo slávia pravoslávni veriaci v nasledujúcich dňoch?-

Pravoslávna cirkev slávi v deň po Narodení Isusa Christa Zbor Presvätej Bohorodičky, pretože stále po dni veľkého sviatku si zvykneme uctiť toho, kto s ním má najväčšiu súvislosť. V tomto prípade je to teda Bohorodička, ktorá porodila Isusa Christa. V tretí deň Narodenia Christa následne oslavujeme svätého Štefana, prvého mučeníka.

-Katolíci zvyknú sláviť niekoľko dní po Novom roku sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov. Ako je to v prípade Pravoslávnej cirkvi? Slávi podobný sviatok?-

Príchod troch mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť Spasiteľovi a priniesli mu dary, považujeme za normálnu súčasť obdobia viažucemu sa k narodeniu Isusa Christa. Nemáme pre nich vyhradený špeciálny sviatočný deň. Pravoslávni veriaci ale oslavujú 19. januára (podľa starého kalendára 6.1.) sviatok Bohozjavenia a Krstu Spasiteľa Isusa Christa. V predvečer tohto sviatku, 18.1., je medzi rusínskym obyvateľstvom zvykom pripravovať rovnakú sviatočnú večeru, takzvaný Druhý štedrý večer ako pred sviatkom Narodenia Isusa Christa. Táto tradícia však pomaly mizne. Pravoslávna cirkevná obec Osadné aj preto organizuje Druhý štedrý večer pre všetkých obyvateľov obce, keďže si uvedomuje, že mnohí ľudia žijú sami a sviatočnú večeru si nepripravujú. Takto sa pri jednom stole na obecnom úrade v Osadnom stretnú aj v tomto roku všetci bohatí i chudobní, mladí i starí, zdraví i chorí. Všetci, ktorí chcú udržať tradíciu a osláviť, a to chcem zdôrazniť, druhý najväčší sviatok v našej Cirkvi – Bohozjavenie, prvý je Vzkriesenie Christa – Veľká noc. Tento sviatok je podľa bohoslužobných textov Pravoslávnej cirkvi väčší ako Vianoce. Jeden z dôvodov je napríklad to, že pri Narodení Christa sa na Zemi ukazuje druhá Božia osoba, teda Boží Syn – Isus Christos, ale pri ‚Bohojavlení‘ sú to všetky tri Božie osoby naraz, a to Boh Otec v podobe hlasu z neba, Boh Syn ako krstiaci sa Christos a Boh Duch Svätý v podobe zostupujúcej holubice.

-Dostali sme sa teda postupne až k záveru vianočného obdobia, vráťme sa ale opäť na začiatok. Ako sa pravoslávni veriaci pripravovali v uplynulých týždňoch na Štedrý večer, ktorý pripadá v tomto roku podľa oficiálneho kalendára na nedeľu 6. januára?-

Narodeniu Isusa Christa ako jednému z najväčších sviatkov Pravoslávnej cirkvi predchádzal 40-dňový pôst. Ako som už predtým uviedol, vzťahuje sa aj na deň, v ktorom slávime Štedrý večer.

-Čo je charakteristické pre tento pôst?-

V našej cirkvi máme štyri veľké pôsty. Najväčší pôst je pred Vzkriesením Christa, ďalšie máme pred sviatkom Narodenia Christa, sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky a jeden pred Sviatkom apoštolov Petra a Pavla. Pôst pred Vianocami je druhý najdlhší, má 40 dní, ten pred Vzkriesením je trocha dlhší. V každom zo spomínaných pôstov by sme sa mali zdržiavať od začiatku do konca pokrmov živočíšneho pôvodu, teda mäsa, mlieka, masla, vajec, či syra. V niektorých pôstoch, ako napríklad počas toho pred Vianocami, sa ale môže konzumovať v sobotu a v nedeľu ryba. Vo Veľkom pôste je ale ryba dovolená iba dva razy. Strava s obsahom oleja sa počas pôstneho obdobia pred Narodením Christa nemôže konzumovať v stredu a v piatok. V týchto dňoch by sa mali teda pripravovať jedlá „na vode“.

-Spomínali ste, že vaša štedrá večera je pôstna. Aké jedlá sa počas nej v Osadnom konzumujú?-

Sú to napríklad pirohy, kapustnica bez klobásy, zemiaky, fazuľa, hubový prívarok – mačanka, chlieb s medom či cesnak. Je síce štedrá, možno čo sa týka počtu jedál, ale pôstna v súvislosti s našimi cirkevnými tradíciami. Celý deň sa teda postíme, nejeme nič, až počas večere. Tento deň je najmä o prípravách na Narodenia Christa. Veriaci si sadajú za štedrovečerný stôl po popoludňajšej bohoslužbe, počas ktorej je spojená liturgia s večerňou. Tento rok sa však bude slúžiť kvôli nedeli dopoludnia.

-Dodržiavajú sa v Osadnom ešte nejaké staré zvyky či tradície počas Vianoc?-

Tradície kedysi vznikali, aby štedrovečernej večeri dali možno väčší význam. Všetko, čo sa robilo, niečo symbolizovalo. Umývanie v potoku malo zabezpečiť zdravie ľudí počas roka, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich bolo počas roka dostatok, slama pod stôl sa kedysi dávala, keďže sa Christos narodil na slame, nohy stola sa opásali reťazou, aby rodina držala po kope, pomazávalo sa medom čelo domácich, aby mali počas roka sladký život a podobne. Na stôl sa ukladali v minulosti aj taniere či príbory navyše, aby aj tí naši zosnulí ako keby boli pri tom štedrovečernom stole. Kedysi sa kŕmili s jedlami z večere zároveň hospodárske zvieratá. My sa chodíme stále umývať do potoka pred večerou. V niektorých mestách, kde nie je blízko potok, sa umývajú pravoslávni v snehu. Vkladáme aj peniaze pod stôl, slamu podeň už však nedávame. Príbory navyše sú na stole stále. Na konci večere máme zvyk sfúknutia horiacej sviečky. Hovorí sa, že keď následne ide dym hore, tak je všetko v poriadku. Keď sa však presunie na niektorého z členov rodiny, tak sa môže stať, že onedlho zomrie. V roku 2000 po sfúknutí sviečky smeroval dym na môjho starého otca. O niekoľko týždňov na to zomrel. Sú to možno len akési symboly, keď v nich však človek verí, môže sa podľa nich následne niečo stať. Asi na tom niečo bude, aspoň my sme mali v rodine takúto skúsenosť. K tradíciám v Osadnom by som ešte uviedol, že na sviatok Narodenia Isusa Christa chodia po obci betlehemci. Sú to starší muži, ktorí chodia hrať betlehemskú hru a tešia ňou miestnych obyvateľov. Viacerí starší betlehemci navštevujú počas tohto veľkého sviatku miestne domácnosti už niekoľko desiatok rokov.

-Gréckokatolíci, ale už aj niektorí pravoslávni veriaci, na Slovensku slávia Vianoce ako rímskokatolíci, podľa gregoriánskeho kalendára. Slávia sa Vianoce v Osadnom u niektorých pravoslávnych v dvoch termínoch?-

Treba vychádzať z toho, že Christos sa narodil raz. Jeho narodeniny by sa teba mali oslavovať iba raz. Pre nás narodenie Christa nie je len oslava niečoho, ale je to skutočné prežívanie tejto udalosti. Všetky sviatky v cirkvi oslavujeme nie iba pre ich výročie, ale najmä preto, že ich chceme skutočne prežívať. V jednej bohoslužobnej piesni o narodení Christa je veta: Panna dnes rodí Christa, toho, ktorý prijal ľudskú podobu, čiže rodí dnes, aby sme ten sviatok naplno dnes prežívali. Nejde len o nejakú vlažnú spomienku na túto udalosť. Nemám rád v tejto súvislosti, ak niekto povie, že je pravoslávny a oslavuje Vianoce dvakrát. Buď oslavujem jedny Vianoce alebo druhé. Sú však pravoslávne farnosti, ktoré ich oslavujú podľa nového kalendára, čo je už trocha pod vplyvom západu. Oslavovanie dvakrát však vnímam ako nejakú rozpoltenosť. Drvivá väčšina pravoslávnych veriacich v Osadnom oslavuje Narodenie Christa podľa starého kalendára. Aj keď k mnohým domácim prichádzajú ich deti, ktoré oslavujú doma v iných regiónoch podľa nového a tu podľa starého, čo nepovažujem za úplne šťastné alebo úplne dobré… Narodenie Christa oslavovať na dvakrát vnímam ako akúsi pretvárku. Malo by sa to sláviť podľa môjho názoru tak, ako to slávili naši predkovia.

-Je pravdou, že pravoslávni veriaci postupne strácajú záujem o slávenie Vianoc podľa juliánskeho kalendára?-

Je veľmi silný tlak zo sveta, nie tak z iných cirkví, aby sme aj my prechádzali na gregoriánsky kalendár. Vnímam to však tak, že sa musíme držať a aj naše deti vychovávať v tom, že je potrebné dodržiavať starý kalendár, lebo ten náš pôvodný je správny, ale nie v zmysle, že je presnejší vedecky, ale predovšetkým v tom, že nám zachováva kontinuitu s našimi otcami, dedami a pradedami. Keď sa napríklad človek vzdá svojho tradičného kalendára, je riziko, že sa časom vzdá aj svojej viery. Svoje tradície teda musíme dodržiavať, aby sme vedeli, kto sme a čo nás charakterizuje. Je ale dôležité zároveň napríklad to, aby sme s našimi deťmi naďalej rozprávali po rusínsky, nevzdávali sa tohto jazyka, ale ani jazyka cirkevnoslovanského, ktorý používame pri bohoslužbách v našich chrámoch. To nás spája s našimi predkami.

-Pravoslávna cirkev má zrejme najväčšiu podporu na východe Slovenska.-

Áno, východné obrady dodržiavali v minulosti na Slovensku väčšinou Rusíni. Žijú aj v pohraničí Poľska, na Ukrajine či v Rumunsku. Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej viere asi 50.000 ľudí. Najviac z nich žije z pohľadu miest vo Svidníku, potom je to Snina či Prešov. Vznikajú však aj nové centrá našej cirkvi v západnejších regiónoch Slovenska, čo súvisí s prirodzenou migráciou obyvateľstva.

-V ktorých ďalších krajinách budú okrem Slovenska oslavovať Vianoce pravoslávni veriaci podľa juliánskeho kalendára?-

Budú sa sláviť napríklad v Poľsku, Ukrajine, Rusku, Srbsku, ale aj v Česku, Amerike či Jeruzaleme. Chcem však podotknúť, že Veľkú noc, respektíve Vzkriesenie Christa, by mali mať všetci pravoslávni veriaci podľa starého kalendára, aj keď Vianoce slávia niektorí už podľa gregoriánskeho. Väčšina veriacich pravoslávnej cirkvi slávi Vianoce vo svete stále podľa juliánskeho kalendára.

-Čo je na Vianociach podľa vás najkrajšie, najvzácnejšie?-

My pravoslávni sa snažíme oslavovať Narodenia Christa a nie Vianoce. Pod pojmom Vianoce si skôr predstavujem sviatky pokoja, keď človek oddychuje, nič nerobí. Sviatok Narodenia Christa je však pre pravoslávnych oslavou príchodu Syna Božieho na Zem a že na seba prijal ľudskú podobu. O tejto podstate Vianoc sa dnes dosť málo hovorí, v popredí sú darčeky, jedlička, zvyky, slávnosti či rodinné stretnutia. Je dôležité prísť do chrámu počas sviatkov, pretože tam sa naplno oslavuje to, čo je ich podstatou – Narodenie Christa. Zvyky, tradície, či stretnutia ľudí by mali byť len sprievodným, nie prvoradým symbolom Vianoc.

-V súvislosti s Vianocami sa hovorí o porozumení, pokoji, mieri. Od kresťana ktorejkoľvek cirkvi sa ale očakáva dodržiavanie istých hodnôt nielen počas najkrajších sviatkov roka. Je ťažké byť v dnešnej modernej dobe kresťanom?-

Áno, dnes je veľmi ťažké byť kresťanom či veriacim človekom. Veriaci ľudia sú mnohokrát považovaní za bláznov, staromódnych, za tých ktorí nekráčajú s dobou. Ale Christos sám povedal, ak budete vo mňa veriť, tak budete považovaní za bláznov, nenormálnych, svet vás nepochopí. Deje sa to v tomto duchu trocha aj dnes. Ale my veríme v to, že pre pozemské trápenie či nepochopenie budeme neskôr odmenení v nebeskom kráľovstve.

-Veľa súčasníkov nebolo vychovávaných v cirkevných tradíciách, prečo je pre život podľa vášho názoru potrebná viera v Boha?-

Poviem to na príklade. V tomto regióne bol kedysi silno zakorenený komunizmus. Mnohí boli počas totality vychovávaní komunizmom a odklonili sa od viery, prestali chodiť do chrámu. Svoje deti už teda vo viere nevychovávali. Po zmene režimu sa ale mnohí ľudia v strednom veku či ich rodičia do chrámu vrátili, pretože v nich ešte zostali duchovné základy. To však neplatilo pre ich deti vychovávané podľa ateistických zákonov. Pre nich už cirkev proste neznamená nič. Je teda veľmi ťažké nadchnúť ich pre Christa, čo je prípad aj niektorých obyvateľov Osadného…

-…čím by bol život generácie, ktorú spomínate, lepší, aké výhody by im priniesla pre ich život viera v Boha spojená s aktívnou účasťou na cirkevných sviatkoch či bohoslužbách?-

Ťažko hovoriť o výhodách. Byť kresťanom, pravoslávnym kresťanom, je veľmi ťažké. Človek sa musí veľa vecí zriecť, musí sa postiť, chodiť pravidelne do chrámu, musí byť dobrý, tých „musím“ je dosť veľa. Ak sa mu však podarí žiť podľa pravidiel cirkvi, tak za to bude odmenený vo večnom živote. Netreba pri týchto snahách zabúdať na dve základné Božie prikázania, a to aby sme milovali svojho Boha a svojho blížneho. Nemôžeme hovoriť, človeče príď do cirkvi, lebo v cirkvi je dobre. V cirkvi vôbec nie je dobre, v cirkvi je ťažko a zložito, no veriaci zažívajú veľa momentov, ktoré nám Boh dáva, aby nás potešil už tu na zemi. Pre túto radosť určite stojí za to byť veriacim. Nemusíme teda čakať, že až po smrti nám bude dobre. Boh nám môže dať pocítiť blaho už teraz, počas života na zemi, oceňuje človeka, ak mu záleží na tom, čo s ním bude ďalej. Byť kresťanom je teda veľmi ťažké, ale zároveň veľmi krásne.

-Na Zemplíne bol pred niekoľkými týždňami obľúbeným vtip o konci sveta, ktorý mal nastať v nadväznosti na mayský kalendár v decembri minulého roka. Anekdota hovorí o tom, že poslední, ktorí prežijú na zemi, budú Rusíni, pretože ich to vzhľadom na iný kalendár postihne až o 13 dní neskôr. Dostal sa tento vtip až do Osadného?-

Ja som ho nepočul, ale v súvislosti s iným kalendárom som natrafil na niečo iné, trocha zo života. Dcéry môjho priateľa sa pýtala jedna novinárka: „Nie je ti ľúto, že máte tak neskoro Vianoce a ty dostaneš darčeky neskôr, keďže máte starý kalendár? Ona na to odpovedala: „Ale kdeže, veď my máme Vianoce skôr ako vy. My ich slávime na začiatku a vy až na konci roka.“