Budapešť 21. júla 2020 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Johanna Geron)
Maďarsku a Poľsku sa na bruselských rokovaniach podarilo nielen získať významné finančné zdroje, ale aj ochrániť svoju národnú hrdosť, povedal podľa agentúry MTI v Bruseli predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym
Poľsku a Maďarsku sa podľa Orbána podarilo dať v Bruseli jednoznačne najavo, že je neprijateľné, aby krajiny, ktoré právny štát “zdedili”, kritizovali a školili národy bojujúce za slobodu, ktoré zažili veľmi ťažké časy a urobili mnoho proti komunistickému režimu.
Hovorca rezortu maďarskej diplomacie Tamás Menczer v pondelok večer v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu M1 povedal, že “ak by premiérom nebol Orbán, tak by Maďarsko bolo už holandskou provinciou”.
Poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) za hnutie Momentum Katalin Csehová na Menczerove slová podľa internetovej stránky komerčnej televízie ATV reagovala konštatovaním, že ak by predsedom maďarskej vlády nebol Viktor Orbán, tak by nebol potrebný v EÚ mechanizmus na ochranu právneho štátu.
Poslankyňa EP za opozičnú stranu Demokratická koalícia (DK) Klára Dobrevová pre ATV označila výsledok bruselských rokovaní za Orbánovu obrovskú prehru. “Maďarsko v pomere k celkovému rozpočtu EÚ ešte nikdy nedostalo tak málo peňazí ako teraz,” zdôraznila.
Lídri 27 členských štátov EÚ nakoniec po štyroch dňoch a štyroch nociach rokovaní zhodu našli. Súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur, ktoré si vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdelia krajiny tvrdo zasiahnuté pandémiou. Okrem toho lídri dosiahli aj dohodu o sedemročnom rozpočte EÚ vo výške jedného bilióna eur.
Slovensko vyrokovalo zo zdrojov Európskej únie 34,1 mld eur, ktoré bude mať k dispozíii v najbližších 7 rokoch
Ako premiér uviedol, na základe slovenskej iniciatívy sa podarilo vyrokovať, že spolufinancovanie bude rovnako ako v predošlom období vo výške 15 percent a nie 25 percent, ako sa navrhovalo. „Tým sme Slovenskej republike ušetrili zo štátneho rozpočtu vac ako 1,9 mld. eur, ktoré by sme museli použiť na spolufinancovanie,“ povedal Matovič.
Predseda vlády zároveň konštatoval, že z rozpočtu na roky 2014 – 2020 máme nevyčerpaných 8 mld. eur a pre nasledujúcich sedem rokov máme v rámci rozpočtu EÚ k dispozícii 18,6 mld. eur, pričom v rokoch 2021 až 2023 môžeme čerpať ďalšie európske fondy v sume 7,5 mld. eur.
Slovenská republika má podľa premiéra možnosť čerpať pôžičky do sumy 6,8 mld. eur s veľmi nízkou úrokovou sadzbou, podľa predpokladov blízkou k nule. Tieto úvery môžeme začať splácať o sedem rokov a na ich uhradenie budeme mať čas do roku 2058. Slovensko tak ročne bude môcť celkovo použiť finančné prostriedky z EÚ na úrovni zhruba siedmich percent nášho hrubého domáceho produktu. Podľa Matoviča by mali smerovať na reformy a investície.
“Premiér sa nemal dištancovať od Poľska a Maďarska…”
Strana Smer-SD si však podľa slov Roberta Fica analyzovala závery summitu. A ak niekto uhral niečo na samite, tak to boli podľa neho Česi, Maďari a tzv. F4 (Dánsko, Rakúsko, Švédsko a Holandsko – pozn. red.), pretože rokovali. Maďari a Česi napríklad dostanú viac peňazí, ako bolo pôvodne navrhnuté. Matovič sa nemal podľa Fica dištancovať od Poľska a Maďarska v tejto téme. „Takto sa susedia a dobrí priatelia neopúšťajú. Minimálne bolo treba s nimi rokovať,“ uviedol Fico.
Pôvodne malo byť 750 mld. eur rozdelených tak, že 500 mld. eur malo ísť na granty a 250 mld. eur na pôžičky. Matovič podľa Fica ustúpil a výsledok je taký, že 390 mld. eur budú granty a 360 mld. eur budú pôžičky. Slovensko len tu prišlo podľa neho o stovky miliónov eur, ktoré mohlo dostať cez grantovú schému.
„Takto si to budeme musieť požičiavať,“ doplnil Fico. Slovensko by dokopy malo dostať približne 26,1 mld. eur. Ale 8 mld. eur bude Slovensko platiť podľa Fica ako odvody do rozpočtu EÚ a 5,1 mld. eur bude musieť dať ako príspevok na splatenie investičného úveru. „Slovensko patrí do veľmi malej skupiny krajín, ktoré dostanú menej, ako bol pôvodný návrh,“ dodal Fico. (Viac TU)
Summit, ktorý sa skončil v utorok ráno označil Igor Matovič za najdôležitejší od začiatku nášho členstva v únii. Summit bol podľa premiéra náročný a v nedeľu večer mal pocit, že sa skončí bez dohody. Pôvodne sa navrhovalo, aby fond obnovy po koronakríze tvorili granty v sume 500 mld. eur a úvery vo výške 250 mld. eur. Celková hodnota fondu sa podľa konečnej dohody zachovala na úrovni 750 mld. eur, ale fond bude zložený z grantov v objeme 390 mld. eur a úverov v sume 360 mld. eur. Niektoré krajiny, predovšetkým skupina štyroch takzvaných šetrných štátov, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, na summite rozhodne odmietali myšlienku spoločných dlhov, aby sa mohli poskytovať granty. Počas prevažnej časti summitu preto tvrdo bojovali za zníženie podielu grantov.