“Verejne vyzývam Ivana Gašparoviča, aby uhradil sumu 60.000 eur, nie je morálne, aby sa na to skladali všetci slušní občania tejto krajiny,” vyhlásil na tlačovej konferencii Daniel Lipšic (NOVA). Za jediné ústavné riešenie situácie, kedy má Slovensko v podstate dvoch generálnych prokurátorov, by považoval, keby Čižnár odstúpil.
Podobný názor má aj Richard Sulík zo SaS. “Vyzývam pána Čižnára, aby zvážil odstúpenie z funkcie, lebo je tu iný, riadne zvolený kandidát, ktorému patrí pozícia generálneho prokurátora,” povedal. Šéf liberálov je presvedčený, že Čentéš by bol o triedu lepší generálny prokurátor ako Čižnár. Podľa Sulíka by riešil kauzy aj súčasnej vlády, čo by kabinetu podľa Sulíka nebolo príjemné. Sulík sa pridal aj k výzve pre Ivana Gašparoviča. Platiť by mal preto on, lebo škoda vznikla jeho vinou. “Lebo si nesplnil svoje ústavné povinnosti,” zdôraznil Sulík.
Igor Matovič z OĽaNO doplnil, že dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR potvrdzuje potrebu prijať zákon o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. “Teda zákon, vďaka ktorému by boli verejní činitelia zodpovední za ich nezákonné rozhodnutie,” vysvetlil. Ak by takýto zákon dnes platil, Ivan Gašparovič by podľa Matoviča musel z vlastného zaplatiť ujmu Čentéšovi. “Lebo porušil zákon, ďalej klamal Ústavnému súdu a vedome spôsobil škodu 60.000 eur štátu,” dodal Matovič.
Podľa Freša bol v prípade Čentéša úrad prezidenta silne politicky zneužitý
Kauza nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša potvrdila zneužitie úradu prezidenta. Tvrdí to líder opozičnej strany SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že práve jeho strana iniciovala v roku 2012 petíciu za vymenovanie Jozefa Čentéša.
“Aj týmto spôsobom sme upozorňovali na porušenie zákona zo strany najvyššieho ústavného činiteľa. Veríme, že sa už nikdy nezopakuje situácia, kedy by bol úrad prezidenta silne politicky zneužitý ako v tomto prípade,” povedal Frešo. Funkcia prezidenta by podľa neho mala byť v slovenskom ústavnom systéme prvkom stability, a nie naopak, ako tomu bolo podľa jeho slov za úradovania predchádzajúceho prezidenta Ivana Gašparoviča.
Frešo vníma dnešné rozhodnutie Ústavného súdu ako možnosť motivovať sudcov k sebavedomému, nestrannému a objektívnemu rozhodovaniu, ktoré nebude podliehať svojvôli jednej politickej strany.
Senát Ústavného súdu SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Súd zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša. Čentéšovi I. senát ÚS SR pod vedením Ladislava Orosza zároveň priznal finančné odškodnenie vo výške 60.000 eur.
Napriek tomu, že Národná rada SR v roku 2011 zvolila Čentéša za generálneho prokurátora, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať. Čentéš na súde namietal porušenie svojich základných práv, najmä na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.
Gašparovič ako prezident koncom roku 2012 zdôvodnil nevymenovanie Čentéša pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom.
Figeľ: To bol už tretí prípad, kedy Ivan Gašparovič zabránil výkonu mandátu a hrubo porušil ústavu
“Ústavný súd potvrdil, že konanie prezidenta Ivana Gašparoviča bolo svojvoľné a v rozpore s jeho ústavnými právomocami. To bol už tretí prípad, kedy Ivan Gašparovič zabránil výkonu mandátu a hrubo porušil ústavu. Dvakrát ako Mečiarova pravá ruka v pozícii predsedu NR SR odobratím platného poslaneckého mandátu Františkovi Gauliederovi a nepriznaním mandátu poslanca Emilovi Spišákovi a tretíkrát “akoby člen SMERu” – podľa jeho vlastného vyjadrenia – v pozícii prezidenta republiky nepriznaním mandátu generálneho prokurátora Jozefovi Čentéšovi.,” vyjadril sa predseda KDH Ján Figeľ.
“Návrh na obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie ústavy z februára 2013, iniciovaný opozíciou, bol oprávnený a bol vyjadrením zodpovednej obhajoby ústavnosti. Vládnuca strana SMER sa rozhodla podporovať Ivana Gašparoviča v jeho konaní, v súlade so záujmom strany ovládnuť kontrolné orgány štátnej moci,” povedal Figeľ
“Jaromír Čižnár ubezpečoval verejnosť, že počká na rozhodnutie ÚS. Nedodržal svoje slovo. Rozhodnutím ÚS je jeho mandát spochybnený. Ak má zmysel pre stavovskú a občiansku česť, mal by sa postu generálneho prokurátora vzdať. Rozhodnutie ÚS – aj keď s obrovským oneskorením – môže na Slovensku posilniť právny štát,” na záver dodal Ján Figeľ
mž