Bratislava 8. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Smer zvýšením daní prispel k ich nižšiemu výberu

Strana Smer sa snažila zalátať štátny rozpočet zvyšovaním daní. Nenapadlo ich sporiť, ale lepšie riešenie sa im zdalo zvýšiť dane. Je to typické socialistické opatrenie, typický socialistický pohľad na riešenie problémov. Zvyšovanie daní v súvislosti so zvýhodňovaním postavenia zamestnanca v zákonníku práce a ďalšími socialistickými opatreniami má však za následok zabrzdenie ekonomiky. Obzvlášť nepriaznivý dopad majú tieto opatrenia v čase krízy, stagnácie ekonomiky. Ich efekt sa vtedy znásobuje. Preto Smer napriek zvýšeniu daní vyberie menej, ako by vybral bez ich zvyšovania. Ak následne siahne k ďalšiemu zvyšovaniu daní, môže úplne zrujnovať štát.

Hlavne východ už cíti dopad týchto opatrení. Tržby firiem v Košickom a Prešovskom kraji klesli medziročne približne o 20 %. Je to veľmi vážna situácia, ktorá bude generovať ďalších nezamestnaných a tým aj ďalšie výdavky zo štátneho rozpočtu.

Opozícia vyčíta smeru deštruktívne pôsobenie jeho opatrení

Súčasná vláda Smeru-SD pôsobí podľa opozície deštruktívne na slovenské hospodárstvo. Podľa podpredsedov strán Ľudovej platformy Miloša Moravčíka (KDH), Ivana Štefanca (SDKÚ-DS) a Ivana Švejnu (Most-Híd) sa v súčasnosti napĺňajú varovania o tom, že štát zvýšením daní nevyberie plánované peniaze. Opozičné strany takto reagovali na dnes zverejnenú aktuálnu prognózu ministerstva financií, ktorá odhaduje v tomto roku o 361 miliónov eur nižšie príjmy v rozpočte.

“Štát vyberie menej na dani z príjmov fyzických osôb kvôli tomu, že vláda ničí vysokými odvodmi živnostníkov a likviduje pracovné miesta kubánskym Zákonníkom práce,” vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR Moravčík. Zároveň vyberie podľa neho menej aj na dani z príjmov právnických osôb kvôli tomu, že vláda zvýšila dane právnickým osobám nad rámec okolitých krajín.

Externé vplyvy nie sú hlavným dôvodom nižšieho výberu daní

Podľa Švejnu je už teraz evidentné, že vláde sa situácia vymyká z rúk. “Tento výpadok nemôže ísť na vrub externých faktorov. Aj keď uznávame, že určité externé vplyvy sú, ale v prvom rade ide na úkor toho, že táto vláda zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku,” vyhlásil Švejna. Vláda zmenila podľa neho napríklad systém rovnej dane či zvýšila odvody a neúmerným spôsobom zasiahla do Zákonníka práce.

Ešte horšia správa pre ľudí na Slovensku je podľa Švejnu tá, že opatrenia vlády platia len od januára tohto roka. “Najväčšie negatívne dopady ešte len prídu. Evidentne ani táto prognóza, ktorá už je teraz modifikovaná, im v budúcnosti nevyjde,” avizoval. Na základe toho si je skoro istý, že Slovensko svoj záväzok voči EÚ dostať deficit pod 3 % nedosiahne.

Vyhliadky podľa Ministerstva financií nie sú ružové

Ministerstvo financií (MF) SR očakáva v tomto roku o 361 miliónov eur nižšie príjmy, ako predpokladá schválený štátny rozpočet. Napriek tomuto výpadku však šéf rezortu Peter Kažimír (Smer-SD) trvá na tom, že sa deficit verejných financií v tomto roku podarí udržať pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Rozpočtu majú pomôcť peniaze, ktoré štát získa od ľudí, ktorí opustili druhý dôchodkový pilier. “Prichádza na druhú rezervu, s ktorou sa počítalo, a to je druhý pilier,” povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Kažimír.

Ešte stále podľa neho nie je jasné, koľko financií štát získa na odchode sporiteľov z druhého piliera. Predbežne však odhadol, že by mohlo ísť o sumu okolo 250 miliónov eur. “Napäto budeme očakávať presné čísla,” avizoval.

Zostávajúci výpadok vo výške okolo 100 miliónov eur bude vykrytý z dvoch tretín prostredníctvom viazania výdavkov, ktoré už nebude plošné, ale selektívne. Výsledná podoba škrtov bude závisieť od rokovaní s jednotlivými ministerstvami, ktoré plánuje Kažimír čoskoro otvoriť. Zvyšná tretina bude pokrytá vyššími príjmami štátu. Tie sa však nemajú získať od občanov či podnikateľov, ale prostredníctvom dividend zo spoločností s podielom štátu.

Daňové a odvodové príjmy v rokoch 2013 až 2016 klesnú podľa aktuálnej predikcie Inštitútu finančnej politiky (IFP) o 0,5 % až 1,3 % HDP. Ako informoval jeho riaditeľ Martin Filko, najväčší podiel na tom má nepriaznivý makroekonomický vývoj. Celkový negatívny vplyv na príjmy štátu predstavuje 394 miliónov eur. Vďaka efektívnejšiemu výberu dani o 33 miliónov eur však bude v rozpočte chýbať menej, len 361 miliónov eur.

Podľa Filka však môže v roku 2015 dôjsť k ďalšiemu zníženiu daňových príjmov, nakoľko sa podľa v súčasnosti platného zákona má znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) opäť na 19 % v prípade, že deficit verejných financií klesne pod 3 % HDP.