Môj profil 
Predplatné
Daný zákon zatiaľ nenadobudol platnosť, keďže ho prezident ešte nepodpísal – na Ukrajine sa však už začala diskusia o nutnosti premenovať celý rad obcí a miest, ulíc, ustanovizní či budov, ktoré sú pomenované po predstaviteľoch sovietskeho režimu.
Bojko upozornil, že parlamentom prijatý zákon bráni “veteránom a stovkám tisíc rodín, aby nosili a chránili relikvie, ktoré sú im vzácne, a to vrátane vyznamenaní”. Podľa Bojka zákon v prijatej podobe rozdeľuje krajinu, preto prezidenta vyzval, aby ho nepodpísal. Dodal, že ak Porošenko zákon podpíše, opozícia si vyhradzuje právo napadnúť kauzu na ústavnom súde.
Podporovatelia zákona sa domnievajú, že môže pomôcť zbaviť Ukrajinu jej ťaživej minulosti a “vytvoriť novú národnú identitu”. Odporcovia zákona zasa tvrdia, že súčasná vláda “len zamení jednu oficiálnu verziu dejín inou,” napísala agentúra RIA Novosti.
Agentúra RIA Novosti citovala v tejto súvislosti názor pracovníka ľvovského Inštitútu ukrajinských štúdií Vasyla Rasevyča, podľa ktorého by si Ukrajinci mali vytvoriť novú národnú identitu, ale “dejiny krajiny sú také protirečivé a vyvolávajú takú konfrontáciu, že nemôžu plniť konsolidujúcu funkciu”. “História nespája, ale rozdeľuje,” upozornil Rasevyč.
Jednou z principiálnych otázok pre Ukrajincov je vzťah k činnosti Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) počas druhej svetovej vojny a tesne po nej.
Keď parlament prijal zákon, ktorým boli ich príslušníci označení za bojovníkov za slobodu a boli im priznané náležité kompenzácie, vyvolalo to na Ukrajine vášnivé diskusie, napísal britský denník Guardian. Upozornil, že rola a činnosť OUN a UPA na čele so Stepanom Banderom je vnímaná sporne nielen na Ukrajine a v Rusku, ale aj v iných krajinách, keďže ich dôsledky pocítila celá Európa vrátane Poľska, ktoré je spojencom Ukrajiny proti Rusku.
Britský denník pripomenul masaker vo Volyni z roku 1943, keď ukrajinskí nacionalisti zabili desiatky tisíc ľudí, väčšinou Poliakov.
Ukrajinskí historici si teraz mnoho sľubujú od odtajnenia ukrajinských archívov do roku 1991, pretože to môže prispieť k diskusii o novodobých dejinách. Časť odbornej verejnosti však upozorňuje, že množstvo archívnych dokumentov bolo zničených. Zdôrazňujú tiež, že zákony, ktoré nedávno prijal parlament, neumožnia ani kritické výroky na margo nedávnych dejín Ukrajiny. Rasevyč tvrdí, že “všetko, čo teraz máme, je koncepcia propagandy. Prebieha ideologický boj”.
Heroizácia UPA a jej lídrov vyvoláva na Ukrajine kritiku mnohých veteránov druhej svetovej vojny, ako aj politikov, ktorí banderovcov obviňujú zo spolupráce s nacistami a vyzývajú občanov, aby nezabúdali na ich zverstvá počas druhej svetovej vojny a po nej.
ml
.jpg)
