Môj profil 
Predplatné
Francúzske médiá píšu, že ak by Nobelov výbor rozhodol v ich prospech, pokračoval by v tradícii vyznamenávania snáh o obmedzenie jadrového zbrojenia vždy pri okrúhlych výročiach bombardovania japonských miest Hirošima a Nagasaki z roku 1945.
Stalo sa tak aj v roku 1975, keď Nobelovu cenu mieru získal sovietsky disident, fyzik Andrej Sacharov, i v roku 1985, keď ňou ocenili úsilie Medzinárodného združenia Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW), ako aj v roku 1995, keď ju dostal britský fyzik poľského pôvodu Józef Rotblat a pugwashské konferencie o vede a svetových záležitostiach, a v roku 2005 vyznamenaním Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jej riaditeľa Muhammada Baradeja.
Okrem spomínaných politikov je podľa Wallensteena v hre aj Medzinárodná kampaň pre zákaz jadrových zbraní (ICAN).
Pokiaľ ide o obnovenie mieru, prelomom boli aj kroky dosiahnuté v Kolumbii, kde sa vláda a najväčšie povstalecké Revolučné ozbrojené sily Kolumbie dohodli na podpísaní mierovej zmluvy. Dôjde k nemu 23. marca 2016 a ukončí sa tým najdlhšie trvajúci konflikt v Latinskej Amerike. Podľa publicitu Asleho Sveena, ktorý sa Nobelovým cenám za mier venuje dlhodobo, je však na ocenenie mierového úsilia v Kolumbii ešte priskoro.
V zozname potenciálnych laureátov je aj pápež František za svoju oddanosť sociálnej spravodlivosti a ochrane životného prostredia, ale aj konžský lekár Denis Mukwege, ktorý ošetroval stovky žien brutálne znásilnených v Konžskej demokratickej republike.
Ako každý rok ani tentoraz by zoznam prijateľných kandidátov nemohol obísť ľudskoprávnych aktivistov z Ruska, ktorí upozorňujú na metódy súčasného ruského vedenia. V tejto súvislosti sa spomínajú mená aktivistiek Svetlany Gannuškinovej a Ľudmily Alexejevovej, ako aj mimovládna organizácia Memorial či denník Novaja gazeta.
Nobelov výbor by mohol oceniť aj boj za slobodu tlače, ktorá bola tento rok vystavená útokom, ako napríklad vo Francúzsku, kde dvojica islamistov vraždila v redakcii týždenníka Charlie Hebdo. Spomína sa meno dánskeho novinára Flemminga Rosa, ktorý v roku 2005 vydal v denníku Jyllands-Posten karikatúry proroka Mohameda, ale aj väzneného saudskoarabského blogera Ráifa Badáwího či whistleblowera Edwarda Snowdena.
Niektorí pozorovatelia sú presvedčení, že tohtoročná Nobelova cena mieru bude udelená tým, ktorí pracujú na zmiernení migračnej krízy. Okrem nemeckej kancelárky, ktorá sa podľa šéfa Medzinárodného inštitútu výskumu mieru v Osle (PRIO) Kristiana Berga Harpvikena “reálne ujala morálneho vodcovstva”, sa spomínajú dokonca aj obyvatelia gréckeho ostrova Lesbos.
Podobne ako v prípade vyznamenania úsilia o jadrové ozbrojenie aj v tomto prípade existuje tradícia: Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) získal nobelovku za mier už dvakrát (v rokoch 1954 a 1981). Ocenený bol ňou aj eritrejský katolícky kňaz Mussie Zerai, ktorý migrantom pomáhal dostať sa cez Stredozemné more.
Je možné, že cenu za mier nakoniec nedostane ani jeden z tipovaných kandidátov. Meno laureáta oznámia v piatok o 11.00 h v Osle. Ide o jedinú zo šiestich Nobelových cenu, ktorá sa oznamuje mimo Štokholmu. Súčasne ide o cenu, o ktorej sa vždy najviac špekuluje a zoznam kandidátov je vždy zahalený tajomstvom – a to dokonca aj spätne, keďže sa uchováva v tajnosti 50 rokov. K dnešnému dňu je zo zoznamu známych 273 mien.
.jpg)
.jpg)
