Oficiálny Kyjev si želá len vojnu

Kyjev 29. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Shizuo Kambayashi,

Vláda v Kyjeve si neželá vyplnenie Minských dohovorov, práve naopak – vyostruje situáciu a snaží sa vyprovokovať nový vojenský konflikt.  Svedčí o tom aj vyhlásenie Jevgenija Marčuka,  účastníka kontaktnej skupiny v Minsku, ktorý publikoval svoj názor na sociálnych sieťach. Analýze posledných udalostí na Ukrajine sa venoval Andrej Ivanov

Podľa Jevgenij Marčuka ukrajinská armáda by nedokázala v konflikte poraziť ruskú armádu a prípadný konflikt s Ruskom by priniesol so sebou množstvo obetí na ukrajinskej strane. Vláda v Kyjeve chápe, že z vojenského hľadiska nemá Ukrajina šancu, vojenský konflikt na Ukrajine však napriek tomu chce iniciovať, pretože poslušne plní rozkazy USA, ktoré sú ochotné bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca.

Na druhej strane Ukrajina nemôže ani vyplniť Minské dohody, pretože vďaka Minským dohodám by nastal na Ukrajine mier, takže by sa ohrozili záujmy USA. Mier by znamenal aj koniec Porošenka a celého vedenia krajiny, ktoré sa vďaka Majdanu násilne a nedemokraticky zmocnili vlády na Ukrajine.  Ľudia by sa totiž mohli podrobnejšie zaoberať pôsobením Porošenka a ďalších ukrajinských lídrov a mohli by sa zaujímať o to, prečo keď celý národ schudobnel, majetky ukrajinských politických predstaviteľov rozprávkovo vzrástli a kam sa podeli miliardy dolárov poskytnuté Ukrajine zo strany MMF, EÚ a USA.

Takže sa ukrajinská politická špička v Kyjeve znova venuje svojim obvyklým mantrám na tému ako NATO, USA, EÚ podporujú Ukrajinu v jej hrdinskom boji voči Rusku. Vyhlásenie Jevgenija Marčuka publikované na sociálnych sieťach neobsahuje žiadne nové informácie. Hystéria o pôsobení oficiálnej ruskej armády na Donbase nepotrebuje žiadne relevantné dôkazy, provokácie a ostreľovanie Donecka zo strany ukrajinskej armády vydávajú ukrajinskí propagandisti za ruské ostreľovanie a za neúspechy ukrajinských reforiem môže ako obyčajne Moskva.

Slová Marčuka však očividne majú aj iný význam. Ukazuje sa, že Kyjev nielenže nechce zastaviť bojové akcie na línii frontu s DNR a LNR, ale že sa znova chystá rozvinúť masívne bojové operácie. Ako už Andrej Ivanov naznačil, Kyjev nechce odpovedať obyvateľom Ukrajiny na otázky o zhoršení situácie v Krajine.  Porošenko a ukrajinskí politici v Kyjeve totiž nebudú vedieť vysvetliť Ukrajincom, že prečo ak sa nebojuje, aj naďalej rastú ceny a nezamestnanosť a stále sa zhoršuje sociálno-ekonomické postavenie obyvateľstva? Prečo keď Ukrajina vedie vojnu s Ruskom oficiálne žiadna vojna vyhlásená nebola? Navyše, keď sa skončí rinčanie zbraňami na línii LNR a DNR, Ukrajina bude nútená ekonomicky spolupracovať s Moskvou a zo štátmi Spoločenstva nezávislých štátov (bývalé republiky ZSSR) a bude musieť ukončiť svoju rusofóbsku rétoriku a pôsobenie, ktoré je v záujme amerických jastrabov a neoconov.

Na “vojnu” môže Kyjev zvaliť všetky svoje neúspechy. Je očividné, že Európa je už unavená Ukrajinou, sľubovaný rast životnej úrovne nenastal a takisto v nedohľadne sú všetky ambície Ukrajincov týkajúce sa vstupu do NATO a EÚ. Ak by nebolo strašením vojnou na východe, Porošenko a ukrajinská chunta by už dávno politicky skončila.

Podľa slov ruského politológa Vladimíra Rogova bývalí ukrajinskí štátnici Jevgenij Marčuk a ani Leonid Kučma, ktorí v poslednom čase publikujú svoje názory v ukrajinských médiách nemajú žiaden výrazný politický vplyv. Porošenko, Grojsman i Klimkin ich vyložene trpia a nezabudnú pri každej príležitosti zdôrazniť že ani Marčuk a Kučma sú v “politickom dôchodku” a z osobných dôvodov sa terajší ukrajinskí lídri nechystajú znova oboch bývalých expolitikov zapojiť do hry.

Podľa Vladimíra Rogova Porošenko ťahá čas, pretože dúfa a všetky svoje nádeje spája s víťazstvom Hillay Clintonovej v prezidentských voľbách. Clintonová postavila svoj politický program na konfrontácii s Ruskom a Porošenko chápe, že ona jediná bude pokračovať v jeho podpore. Donald Trump sa s Porošenkom odmietol stretnúť a Porošenko momentálne uvažuje, že vyostrenie situácie na Ukrajine môže pomôcť Clintonovej získať hlasy nerozhodnutých amerických voličov, masírovaných rusofóbnymi postojmi viacerých amerických médii.

Navyše ak by Kyjev naozaj chcel mier a začal by uskutočňovať jednotlivé body Minských dohovorov, musel by na Donbase znovu vybudovať ukrajinský bankový systém a vyplatiť dlhy na penziách za 2 roky, túto dobu totiž  Kyjev nevypláca  penzistom ich dôchodky. Pritom penzisti celý život pracovali a za vyostrenie politickej situácie na Ukrajine v skutočnosti nemôžu.

Kyjev však nemá dostatok prostriedkov a ani chuti dôchodky vyplatiť a investovať do zničenej infraštruktúry, ktorú z väčšej časti zničili práve príslušníci ukrajinskej armády. Kyjev navyše šikanuje a nevypláca dôchodky ani Ukrajincom, ktorí opustili Donbas a prešli na územie kontrolované oficiálnym Kyjevom. Dôchodky sa nevyplácajú ani invalidom.

Nedávno Joseph Biden viceprezident USA doslovne uviedol, že je každým dňom čoraz ťažšie viniť zo všetkého Rusko a v Európe silnejú hlasy, ktoré volajú po zrušení protiruských sankcií, ktoré sú výhodné len pre USA. Ozývajú sa aj hlasy, ktoré žiadajú vytvorenie protiukrajinských sankcií, pretože je to práve Ukrajina, ktorá neplní body Minských dohôd. Lenže zrušenie protiruských sankcií nie je v záujme USA a ani Ukrajiny.

Podľa Vladimíra Rogova sa bude neustále zvyšovať agresívna rétorika Kyjeva. Kyjev sa bude snažiť z neúspechu Minských dohovorov čoraz hlasnejšie obviňovať Moskvu a bude sa snažiť pôsobiť ako mierumilovný subjekt. Keďže má Ukrajina množstvo problémov, Joseph Biden musí priamo a čoraz častejšie na Ukrajine zasahovať, aby sa USA ich špinavá hra na Ukrajine nezrútila ako domček z kariet.

Vladimír Rogov upozorňuje aj na odstredivé tendencie v rámci ukrajinských regiónov. O svoje práva sa hlásia čoraz odvážnejšie Rusíni, odstredivé tendencie badať aj v západných regiónoch, po ktorých poškuľuje Varšava. Odesa a prímorské regióny takisto vyjadrujú svoju nespokojnosť, Charkov a Sumy s veľkou časťou ruskojazyčného obyvateľstva predstavujú pre Kyjev takisto vážny problém. Kyjev sa nemôže spoľahnúť ani na vnútroukrajinské regióny, ako napríklad Záporožie, kde už otvorene reptajú záporožskí poľnohospodári, ktorí sa ocitli na hrane prežitia. Záporožskí poľnohospodári žiadajú obnovenie kontaktov s Ruskom, pretože o ich tovar v EÚ jednoducho nie je žiaden záujem.

Podľa Vladimíra Rogova pred  oficiálnym Kyjevom ostáva len jedna cesta. Aby sa momentálna kyjevská chunta udržala pri moci bude musieť vystupovať čoraz agresívnejšie a bude sa musieť spoliehať na represie, pretože momentálne len otvorená represia zo strany polície a  “dobrovoľníckych bataliónov” udržiava ľudí v poslušnosti, silnejú však prejavy odporu. Vidieť to v čoraz častejších útokoch na “hrdinov zóny ATO”, ktoré sa uskutočňujú čoraz tvrdšími prostriedkami, takže nie je už ani núdza o útoky, ktoré sa končia smrťou príslušníkov “dobrovoľníckych bataliónov”.

Politológ Eduard Popov takisto chápe vyhlásenia Jevgenija Marčuka a prípadne bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu za pokus démonizovať  Rusko a v mediálnom priestore násilne presadzovať názor, že Rusko je priamo vojensky zapojené do konfliktu na Ukrajine. Keďže chýbajú relevantné dôkazy, sú nútení USA a ich spojenci v Európe či na Ukrajine za dôkazy vydávať svoje ničím nepodložené tvrdenia. Postoj Moskvy je pri tom jasný – Moskva je rovnakým garantom Minských dohôd ako Paríž či Berlín, konflikt medzi Kyjevom a Doneckom je ukrajinským problémom.

Podľa Eduarda Popova sa USA spoliehajú na známe  propagandistické “1000x opakovaná lož sa stáva pravdou” a dúfajú, že čím hlasnejšie sa bude ozývať krik voči Rusom, tým skôr sa im podarí utvrdiť svetovú verejnosť o svojej pravde.