Oficiálny koniec hegemónie?

Washington 3. júla 2023 (HSP/Sonar21/Foto:Screenshot)

Rada pre zahraničné vzťahy (CFR) uverejnila 22. júna tohto roku článok Richarda Haassa s názvom “Príbeh dvoch invázií”.  Tlačené zhrnutie článku je nasledovné: “Rozdielne reakcie na inváziu Ruska na Ukrajinu a Iraku do Kuvajtu pred tromi desaťročiami odhaľujú rastúcu medzinárodnú roztrieštenosť a neporiadok”

Ide o dôležitý článok, pretože CFR, založená v roku 1921, je pravdepodobne hlavným zahraničnopolitickým zoskupením Spojených štátov (USA) a má vplyv na určovanie tónu medzinárodných aktivít USA.  CFR vydáva časopis Foreign Affairs, ktorý je zároveň hlavným časopisom v tejto oblasti.  Richard Haass po dvadsiatich rokoch odstupuje z funkcie predsedu CFR.

Podľa Haassa Sovietsky zväz podporoval Spojené štáty (USA) vo vojne v roku 1990 s cieľom odstrániť iracké sily z Kuvajtu a že Čína tieto snahy nebránila.  Tento výsledok dáva do kontrastu so súčasnou situáciou na Ukrajine, kde sa Rusko (nástupca Sovietskeho zväzu) “dopúšťa agresie, namiesto toho, aby sa jej bránilo”.  Pokiaľ ide o Čínu, v roku 1990 bola táto krajina oveľa slabšia ako teraz a držala sa pri zemi.  Teraz však Čína dôsledne podporuje Rusko a výrazne zvýšila svoj medzinárodný význam.  Haass konštatuje, že veľká časť zvyšku sveta sa k vojne na Ukrajine nevyjadruje, čo je v kontraste so všeobecnou medzinárodnou podporou postoja USA vo vojne v Iraku.

Haass ďalej uvádza: “Okrem toho je schopnosť Ameriky zmobilizovať svet značne oslabená, a to aj preto, že rešpekt voči USA je značne oslabený v dôsledku vnútorných rozporov a rozšíreného celosvetového odporu voči intervenciám USA v Iraku v roku 2003 a v Líbyi v roku 2011.

V dôsledku týchto zmien ďalej uvádza, že “USA zostávajú prvé medzi rovnými (alebo nerovnými, aby sme boli presní), ale to si netreba zamieňať s niečím, čo sa podobá hegemónii.  Výhody, ktoré mala Amerika v roku 1990, sa vytratili, pretože ostatní získali väčšiu moc.”

Haass, ktorý bol 20 rokov na vrchole americkej zahraničnej politiky, na konci svojho pôsobenia vyhlasuje, že hegemónia USA sa skončila.  Inými slovami, mnohé články v časopise Foreign Affairs za posledných 20 rokov, ktoré propagovali, podporovali a presadzovali hegemóniu USA, sú už zastarané a nemoderné.  Nastáva nová éra, v ktorej sa USA už nemôžu spoliehať na to, že budú riadiť medzinárodný poriadok založený na pravidlách bez ohľadu na želania alebo príspevky iných krajín.

Článok rozširuje “Overtonovo okno”, aby bolo možné diskutovať o nekonvenčnejších prístupoch k zahraničnej politike USA bez toho, aby sa im niekto vyhýbal.  Bude poučné sledovať, či sa tak naozaj stane v časopisoch, ako sú napríklad Foreign Affairs, Foreign Policy a The National Interest.  Haassov článok v istom zmysle hraničí s niečím, čo by sa dalo nazvať “ideologickým kacírstvom” z hľadiska medzinárodnej politiky, ako sa v súčasnosti praktizuje v USA.  Samozrejme, môže mať aj taký malý trvalý a konkrétny účinok ako rozlúčkový prejav Dwighta Eisenhowera o vojensko-priemyselnom komplexe.

Ak však bude článok úspešnejší, mohol by otvoriť časopisom cestu k publikovaniu podrobnejších článkov o relatívnom postavení krajín v mocenskej politike.  Hoci Haass naďalej kladie USA na prvé miesto, je to len “prvý medzi rovnými” – veľký ústup od zvyčajného refrénu výnimočnosti a čísla jeden.  Okno by sa mohlo rozšíriť natoľko, aby umožnilo zaoberať sa alternatívnou pozíciou, že Čína je v ekonomike ďaleko vpredu a Rusko má oveľa modernejšie a hypersonické zbrane.  Podľa tohto názoru sú USA v oboch prípadoch len číslom dva.  Takáto zmena okna by umožnila informovanejšiu verejnú diskusiu o výhodách rôznych súčasných a potenciálnych nových vojenských a diplomatických politík USA.

Napokon, hoci Haass spomína, že “vnútorné rozpory” znížili vplyv USA vo svete, tieto údajné rozpory nevysvetľuje ani nekomentuje.  Táto situácia je bežná v časopisoch o zahraničnej politike, kde sa veľmi obšírne diskutuje o domnelých problémoch, ktorým čelí Rusko a Putin, ale tie, ktorým čelia USA a Biden, sa zamlčujú alebo ignorujú.  Tento nedostatok informácií sťažuje vedeckú analýzu relatívnej sily oboch krajín alebo prípravu adekvátnej národnej stratégie.